Podcasty Aktuality.sk Ringier Slovakia Media s.r.o.

Vo voľbách si volíme ľudí, ktorí sú kompetentní len veľmi náhodne pretože my vo voľbách nevyberáme tých, ktorí sú najschopnejší viesť krajinu, ale tých, ktorí sú najschopnejší v prezentácií toho, že by vedeli viesť krajinu. Práve tento rozpor dlhodobo vedie k tomu, že nám budú vládnuť oveľa viac ľudia, ktorí budú úspešní vo volebných kampaniach, no nie nutne kompetentní spravovať krajinu, a keď tam i budú, bude to skôr vec náhody než systému, hovorí matematik Richard Kollár.
Samozrejme je dobré sa snažiť o zmeny čo najskôr. Keď teda má niekto záujem o zmenu spoločnosti, lebo je presvedčený, že nejde dobrým smerom, tak je veľmi dobré angažovať sa a snažiť sa o zmeny už v tom najbližšom politickom cykle. Na druhej strane, práve tie robustnosti systémov a jeho stabilita, ktorú v ňom vidím, hovorí, že v princípe by sme mali byť pripravený na omnoho dlhšie časové úseky a omnoho pomalšie striedanie politických názorov.
Ak nepríde k silným externým vplyvom, ja neočakávam, že by na Slovensku nastali nejaké zásadné posuny a teda - moje očakávania sú také, že môžeme čeliť nie rokom, ale možno i desaťročiam zotrvačnosti v politickom systéme. Nejde len o vytváranie nejakého vlastného priestoru, ale skutočne aj mentálna príprava na to, že veci nemusia ísť až tak dobre, ako by mohli. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme boli psychicky pripravení aj na pomerne zlé možnosti, hovorí v Ráne Nahlas matematik, človek vedy a rozumu Richard Kollár.
Žijeme dobu dátovú, ešte nikdy v dejinách sme nemali toľko informácií a tvrdých dát o všetkých možných dôležitých faktoroch pri kompetentnom a vecnom rozhodovaní, ako ich máme k dispozícií práve dnes. Napriek tomu udalosti ostatných rokov, či už riešenie pandémie covidu alebo vytváranie dlhodobých politik, v ktorých nedokážeme za desaťročia dokončiť jednu diaľnicu či postaviť koncovú nemocnicu v hlavnom meste, ukazujú, že sa dátami, ich racionálnym a kompetentným vyhodnocovaním vôbec neriadime. Naopak, vo voľbách víťazia manipulácie s faktami, priehľadné logické fauly, viac či menej vedomé lži a predovšetkým emócie.
Kde sa stala chyba a prečo sú zdanlivo tak neracionálne a nepragmatické rozhodnutia voličov dôsledkom hlbšieho natavenia systému. Kde v tom všetkom hľadať odpovede na rastúcu zložitosť, komplexitu a aj tekutosť dnešného sveta v ktorom sa na nás doslova online valí toľko informácií, že ich prakticky nemáme šancu racionálne vyhodnotiť?
„Pred časom som písal o tom, ako volebné pravidlá a úroveň dostupných technológií určujú víťazné stratégie vo voľbách. Práve tieto nastavenia vedú k tomu, že vo voľbách v tejto dobe často uspejú práve osobnosti ako Donald Trump, Silvio Berlusconi, Viktor Orbán, Róbert Fico, Igor Matovič, Andrej Danko, Boris Kollár, či Vladimír Putin.
Spája ich veľa spoločných znakov, ktoré sú súčasťou ich optimálnej stratégie:
- prezentujú sa ako poškodení bieli muži, ktorým všetci robia zle
- nikdy verejne (a možno ani neverejne) nepriznajú vlastnú chybu, česť a hanba pre nich neexistujú
- neznášajú média, ktoré sú proti nim, a huckajú proti nim verejnosť
- spájajú sa s alternatívnymi médiami, prípadne sa snažia mocensky ovládnuť existujúce médiá, ktoré následne prevezmú štvavú kampaň za nich
- oslovujú zásadne len najnižšie pudy, takmer nikdy ich nepočujete rozprávať o ničom skutočne dôležitom
- ústrednou postavou všetkého, čo hovoria, sú vždy oni sami
- ak sa situácia náhodou obráti, nevadí im prečkať chvíľu mimo, následne sa ale vracajú ako zombie s tým, že na ich minulosť sa zabudne, ako keby sa nič nestalo
- po väčšine sa nemusia spájať s kriminálnymi živlami, ako politici v minulosti, pretože sami sú systematicky kri

Pamätáte si ešte vesmírnu stanicu MIR? Podobnú otázku vám možno o desať rokov položíme o ISS. Tá by mala ukončiť svoje pôsobenie v roku 2031. Aká je história vesmírnych staníc a ako to vyzerá s tými novými v najbližšej budúcnosti?
Toto a oveľa viac sa dozviete v 76. epizóde Slnečnej zostavy.

Hovorí sa, že keď si vyberiete prácu, ktorú milujete, už nikdy v živote nebudete musieť pracovať. Mnohí z nás celý život hľadajú svoje zaradenia a chcú robiť to, čo ich baví a napĺňa, no nie každý má toľko šťastia, aby takúto prácu našiel. Ešte aj dnes je totiž len hŕstka ľudí, ktorí berú svoju prácu ako poslanie a žiaľ, čoraz menej ich je v radách učiteľov.
O to krajšie je spoznať učiteľov, ktorí svoju prácu robia naozaj zo srdca a berú ju skôr ako poslanie. Jednou z nich je aj mladá pani učiteľka Michaela Babejová, ktorá učí na základnej škole v Budimíre a získala ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska 2023. Vypočujte si jej inšpiratívny príbeh v podcaste Ženy ako my, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.
Michaela Babejová si vo svojej práci uvedomuje, že každý žiak je jedinečný a má odlišné potreby a talenty, preto kladie veľký dôraz na individuálny prístup. Snaží sa spoznať každého žiaka osobne a prispôsobiť svoje metódy tak, aby čo najlepšie podporovala jeho rozvoj i jedinečnosť. Tento prístup umožňuje deťom cítiť sa v škole bezpečne a akceptovane, čo je nevyhnutné pre ich akademický a osobnostný rast. A patrí Miška k ženám, ktoré vždy túžili po tom, stať sa pani učiteľkou a robí tak svoje vysnívané povolanie?
“Ja odkedy si pamätám, že som dostávala otázky, čím chcem byť keď budem veľká - moja odpoveď bola vždy jednoznačná - chcem byť pani učiteľkou. Moji rodičia vždy o učiteľoch hovorili s veľkou úctou a rešpektom, u nás doma sme tak celkovo k učiteľskému povolaniu vzhliadli. Aj ja som som mala vždy veľké šťastie na dobrých učiteľov,” hovorí na úvod Michaela Babejová, ktoráne dávno získala ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska 2023.
U detí podporuje jedinečnosť aj kreativituV súčasnom svete je dôležité, aby deti rozvíjali kritické myslenie a kreativitu. Michaela Babejová preto do svojich hodín začleňuje aktivity, ktoré vo veľkom podporujú tieto zručnosti. Prostredníctvom rôznych projektov, diskusií a tvorivých úloh motivuje žiakov premýšľať mimo zaužívaných príncípov a snaží sa hľadať inovatívne riešenia aj aktivity.
Ocenenie Michaely Babejovej je nielen uznaním jej práce, ale aj inšpiráciou pre ďalších učiteľov, ktorí sa snažia deti učiť aj inovatívnejšie. Je totiž príkladom toho, ako môže byť vzdelávanie dynamické, kreatívne a prispôsobené potrebám žiakov. Svojou prácou ukazuje, že aj v tradičnom školskom prostredí je možné zavádzať moderné metódy, ktoré pripravujú deti na výzvy súčasného sveta. Michaela Babejová je skutočnou učiteľskou osobnosťou, ktorá mení životy svojich žiakov k lepšiemu. Viac si môžete vypočuť v podcaste.
V podcaste Ženy ako my sa ešte dozviete:
-ako Michaela vníma svoje povolanie
- čo pre ňu znamená ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska
-aké inovatívne metódy používa pri výučbe
-aké vlastnossti by mal mať podľa nej dobrý učiteľ

V západnom svete nie je takmer nič, čo by vás spoločensky diskvalifikovalo viac ako zlé zuby. Opravy a strojčeky stoja tak veľa, že mnohí bežní ľudia si to nemôžu dovoliť. Štandardom krásy je totiž dokonalý americký úsmev. Ten je však neprirodzený.
Janku v detstve šikanovali na výzor. Dala si urobiť zuby, prestala sa hanbiť usmievať, a stala sa dokonca tvárou leteckej spoločnosti. Krivé zuby jej extrémne znižovali sebavedomie a tísice eur, ktoré jej rodičia investovali do strojčekov, jej kompletne zmenili život.
Ak však rodičia nemajú peniaze, zuby môžu človeku znížiť šance na dobrú kariéru. Je to spravodlivý štandard krásy?
Moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenára je Peter Hanák.

Časť voličov bola pred eurovoľbami mobilizovaná naratívmi, ktoré o európskych témach dezinformovali, prípadne ich priamo zneužívali na šírenie strachu či neistoty. V tomto nie sú voľby do EP výnimkou a platí tu známy vzorec – manipulovaný a vystrašený občan sa mobilizuje ľahšie. A v tomto prípade o to viac, ak fungovanie EÚ nepozná, prípadne Únii nedôveruje.
Prečo niektorí kandidáti a politické strany pred eurovoľbami posilňovali rozdelenie na my versus oni a aké témy na tento účel zneužívali? Akú úlohu zohrala téma tzv. tradičných hodnôt a fabulácie o vonkajšom ohrození? Aké paralely boli v kampani pred eurovoľbami a predchádzajúcimi prezidentskými voľbami? Aké dezinformačné naratívy sme sledovali po atentáte na premiéra Roberta Fica? Prečo bola situácia zneužitá na útoky na opozíciu či médiá?
Do akej miery sa v rétorike dezinformačných aktérov objavovali naratívy o progresivizme a liberalizme Bruselu? Ako sa darí dezinformačných aktérom prenikať aj na kandidátne listiny politických strán a ktoré dezinformačné osobnosti kandidovali v eurovoľbách? Prečo naprieč Európskou úniou rastie popularita krajne pravicových strán a čo v tomto kontexte ukázali výsledky volieb?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk a politológom Univerzity pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Petrom Dubóczim.

Last weekend, Peter Pellegrini reached the highest political peak and became Slovakia's sixth president, replacing Zuzana Čaputová.
The government commissioner for the investigation into the management of the pandemic and SNS MP Peter Kotlár told an extraordinary health committee this week that there was no pandemic in Slovakia.
Slovak footballers made a fantastic start to EURO 2024 when they defeated Belgium 1:0 in the opening match.
This podcast used a short sample from youtube.com/TASRTV and prezident.sk
"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.