O Kultúre O Kultúre

V poslednej epizóde prvej série podcastu O Kultúre sa Adam a Filip rozprávajú o rôznych zaujímavostiach zo sveta hudby.

Slovenská populárna hudba, v zmysle pop music, sa začala rozvíjať v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Jej vývoj bol podmienený vývojom populárnej hudby v západných krajinách, ale aj politickým usporiadaním vo svete. Slovensko má za sebou viac ako sedemdesiatročnú spoločnú históriu s Českom, podstatnú úlohu vo vývoji slovenskej populárnej hudby hral teda aj vplyv kultúrnych väzieb v bývalom Česko-Slovensku. Každé obdobie je charakteristické nástupom rôznych generácii hudobníkov, skladateľov, alebo textárov.



Zdroj textu

Jeden z najvýznamnejších slovenských filmových režisérov a scenáristov študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave fotografiu a na Filmovej akadémii múzických umení v Prahe filmovú réžiu. Od roku 1967 nakrúcal hrané filmy ako režisér Slovenského filmu v Bratislave. Debutoval autorským filmom Kristove roky, po ktorom nasledovali filmy :Postav dom , zasaď strom, Perimbaba, Tisícročná včela, Sedím na konári a je mi dobre atď... Ako operný režisér debutoval inscenáciou Suchoňovej Krútňavy na scéne Opery Slovenského národného divadla a pripravuje v rámci Suchoňovej storočnice na našej prvej scéne aj Svätopluka.



Zdroj textu

V pokračovaní minisérie „História zvukového záznamu“ plynulo nadväzujeme na jej prvú časť. Po vynájdení fonautografu sa istý Thomas Alva Edison rozhodol toto zariadenie zdokonaliť. Vznikol fonograf – prvé zariadenie schopné nahrávania aj reprodukcie zvuku. Vynález sa stal takmer ihneď hitom. Pomaly začal vznikať hudobný biznis, prvé nahrávky spevákov, prvé štúdiá. Stačilo jedno zariadenie, pár voskových valčekov a rodina mohla počúvať hudbu priamo z pohodlia obývacej izby.

V novej epizóde podcastu sa Filip rozpráva s Dávidom – naším spolužiakom, spoluhráčom a výborným gitaristom. Preberajú gitarové efekty. Ich vznik, vývoj, možné použitia, spôsoby zapojenia a mnoho iného. Dostanú sa aj k niektorým známym a legendárnym gitarovým pedálom (ale aj k ich napodobeninám). Zaujímavým ozvláštnením sú zvukové ukážky väčšiny zvukov týchto „zázračných krabičiek“ v podaní Dávida.

V pražskej krčme U Křižovníků sa od šesťdesiatych rokov minulého storočia pri stole s pivom stretávala nekonvenčná spoločnosť mladých tvorivých duší (väčšinou všestranní umelci), ktorá sa nazývala Křižovnická škola čistého humoru bez vtipu. Tvorba skupiny spočívala v „neumení“, založenom na špecifickom krčmovom humore. Zábava bez pointy, krčmový podnapitý rozhovor, zbytočná kategorizácia prostredia, popieranie samých seba, mystifikácia patria medzi mnohé prostriedky „humoru bez vtipu“. Viac sa dozviete v podcaste.



„My jsme chtěli něco dělat, ale nedělali jsme prakticky nic, protože celodenní vysedávání v hospodě je vyčerpávající.“ (Zdeněk Beran)