NA ROVINU|aktuality.sk © Ringier Slovakia Media s.r.o.

Bývalý dlhoročný politik Smeru Marek Maďarič je dnes nestraník a nepolitik. Odpoveďou na rast krajnej pravice v Európe by podľa neho malo byť, aby ich oponenti robili lepšiu politiku. Tvrdí, že SNS stráca politické akcie a je nepomer medzi ich percentami a tým, čo všetko by chceli. Ako pokus o atentát zmení Roberta Fica, ešte iba uvidíme. Demokracia na Slovensku však podľa neho ohrozená nie je.
V podcaste s Marekom Maďaričom sa dozviete:
– od 1. minúty – prečo majú eurovoľby dosah na vnútornú politiku krajín ako Francúzsko a Belgicko;
– po 4:00 – prečo stranu Marine Le Penovej nepovažuje za takú veľkú hrozbu;
– od 8:00 – že odpoveďou na nárast tvrdej pravice je robiť lepšie politiku;
– po 11:00 – či sa Smer hodí medzi eurosocialistov, ktorí sami seba nazývajú progresívcami, alebo skôr k Viktorovi Orbánovi;
– od 13:00 – že eurosocialisti možno budú potrebovať piatich europoslancov Smeru;
– po 14:40 – že Smer môže zmeniť názor na Ursulu von der Leyenovú;
– od 17:30 – prečo by Robert Fico nemal ustúpiť SNS a mal by znova nominovať Maroša Šefčoviča na post eurokomisára;
– po 19:30 – že SNS stráca politické akcie a musí to vidieť aj Smer;
– od 21:30 – ako Robert Fico po atentáte získal príťažlivosť a ohrozuje to Hlas;
– po 23:30 – že Matúša Šutaja Eštoka vníma ako nespojeného so Smerom;
– od 26:50 – ako číta prvý prejav Roberta Fica po pokuse o atentát;
– po 31:30 – či na Slovensku prebieha orbanizácia médií;
– od 33:00 – že u nás nevlastnia médiá Ficovi ľudia a televízie nebudú provládne, ale neutralizované;
– po 35:00 – že podľa neho nejde o koniec demokracie, aj keď tu naozaj prebieha zápas o jej podobu;
– od 40:00 – že Viktor Orbán je fascinujúci a jeho tajomstvo nespočíva len v ovládnutí médií;
– po 41:00 – že najdôležitejšie je, kto sa stane riaditeľom RTVS alebo STVR;
– od 45:00 – že Martina Šimkovičová nie je najrozhodujúcejší človek na ministerstve kultúry.

Pozrite si poslednú diskusiu portálu Aktuality.sk pred eurovoľbami. Témou je európska zahraničná a obranná politika - možné zastavenie eurofondov pre Slovensko, Ukrajina a Rusko. Pozvanie prijali Katarína Roth-Neveďalová zo Smeru-SSD, Jaroslav Naď z Demokratov a Martin Poliačik z PS.
Podľa kandidátky a europoslankyne Smeru K. R. Neveďalovej neexistuje žiadna hybridná vojna z Ruska. Jaroslav Naď z Demokratov oponuje, že Slovensko predsa pristihlo ruského agenta, ako platil prispievateľovi dezinfowebu. Kandidát za PS Martin Poliačik tvrdí, že je pre nás lacnejšie podporovať teraz Ukrajinu, ako keby sme mali po výhre Ruska masívne investovať do obrany.
Malo by Slovensko prísť o eurofondy? Ťahá nás Smer do medzinárodnej izolácie? A je aj PS za zachovanie práva veta? Sledujte našu predvolebnú diskusiu.
Dokedy máme podporovať Ukrajinu? A čo konkrétne znamená mier na bilboardoch? A hrozia Slovensku sankcie, ak naša súčasná vláda nezmení svoje správanie?

Bývalý predseda KDH dnes kandiduje z posledného miesta kandidátky do europarlamentu. Ak sa prekrúžkuje, do EP nastúpi. Zodpovednosť za stav spoločnosti majú tí, ktorí mali najdlhšie moc, tvrdí Ján Figeľ. Aktuálne je aj súčasťou mierovej iniciatívy Vatikánu. Ako by podľa neho mala vyzerať komunikácia s agresívnym Ruskom?
V podcaste s Jánom Figeľom sa dozviete:
– od 1. minúty – či je politika naozaj teraz vulgárnejšia a agresívnejšia, alebo to tak bolo vždy;
– po 2:00 – že problém podľa neho spôsobuje súčasný volebný systém;
– do 5:00 – či problém nie je viac vo voličoch ako vo volebnom systéme;
– po 5:20 – že politika žije na úkor budúcnosti;
– od 6:40 – že zodpovednosť za rozdelenú a agresívnu spoločnosť majú tí, ktorí boli najdlhšie pri moci;
– po 8:00 – že požadovať slušné Slovensko je primálo;
– 9:55 – že viac ako slušnosť by sme mali chcieť spravodlivosť, aj keď to znamená väzenie pre zlodejov;
– od 12:30 – že doplácame na to, že si volíme krikľúňov;
– po 13:00 – či šírenie nenávisti nejde aj od kresťanistických politikov;
– od 18:30 – čo hovorí na Ficov plán vykostiť KDH;
– po 22:00 – či nastúpi do europarlamentu, ak prekrúžkuje Miriam Lexmann;
– od 23:00 – že Ukrajinci by chceli mať naše problémy;
– po 25:00 – či Európskej únii hrozí rozpad;
– od 26:00 – či môže slovenský poslanec v EP presadzovať nejaké ideológie, alebo je to len fiktívna hrozba;
– do 36:00 – čo môže slovenský europoslanec presadiť;
– od 38:00 – či je možné prijať Ukrajinu do EÚ, ak bude vo vojne, alebo bude mať okupované územia;
– po 41:00 – ako vyzerajú vatikánske rokovania o mierovej spolupráci USA a Ruska.

Líder kandidátky SaS do eurovolieb Richard Sulík tvrdí, že jeho najväčší konkurent v eurovoľbách je PS. Nemecká AfD bola podľa neho ešte pred pár rokmi voliteľná strana, no dnes by s nimi do frakcie už nešiel. Hovorí, že vojnu na Ukrajine môžu rozhodnúť americké voľby, lebo Európa jej podporu sama neutiahne.
V podcaste s Richardom Sulíkom sa dozviete:
– od 1. minúty – prečo podľa SaS potrebujeme medzinárodnú komisiu na vyšetrovanie atentátu;
– po 2:40 – či chce odísť do europarlamentu aj pre toxickú atmosféru v slovenskej politike;
– od 3:40 – že slovenský parlament utrpel na dôstojnosti pre pár kriklúňov;
– po 4:00 – čo po ňom zostane v slovenskej politike;
– od 5:00 – prečo je pre neho v eurovoľbách konkurentom PS a nie KDH;
– okolo 7:00 – ako sa cíti vo frakcii s konzervatívcami z PiS a s talianskymi populistami G. Meloniovej;
– po 11:00 – že v nemeckej ultrapravicovej AfD boli podľa neho pred pár rokmi velikáni a bola to voliteľná strana;
– od 12:50 – či sa SaS neocitne po voľbách v europarlamente sama mimo frakcií, bez spojencov a vplyvu;
– po 16:00 – že hlasovanie v EÚ funguje dobre a pre Orbána sa nemáme vzdať práva veta;
– od 18:40 – či právo veta nebude brzdiť celú úniu, ak bude mať ešte viac členov;
– po 24:00 – že ukrajinská vojna sa môže rozhodnúť v amerických voľbách;
– od 30:00 – prečo treba zrušiť európske dotácie poľnohospodárom;
– po 31:00 – či by zrušenie agrodotácií nespôsobilo kolaps európskeho poľnohospodárstva;
– od 35:00 – že systém emisných povoleniek by mal platiť aj pre rodinné domy;
– po 39:00 – čo treba zmeniť na Zelenej dohode a či sa máme zmieriť s oteplením planéty;
– po 43:00 – že už nepodporí Ursulu von der Leyenovú za predsedníčku Európskej komisie;
– po 44:00 – či je Robert Fico tým človekom, ktorý najviac spôsobil súčasnú polarizáciu slovenskej spoločnosti;
– do 45:00 – kto nastúpi do europarlamentu za SaS, ak ho niekto prekrúžkuje.

Ktorýkoľvek politik sa ešte nemôže cítiť bezpečne a úlohou vlády je zaistiť bezpečnosť, tvrdí expremiér Eduard Heger. Aj na neho bol plánovaný atentát. Ako funguje ochranka? Politici podľa neho nechodia bežne vo veste. Hovorí tiež, že je legitímne ďalej organizovať protesty proti vláde a že opozícia nesmie zostať ticho. Dúfa, že Roberta Fica neovládne túžba po pomste.
V podcaste s Eduardom Hegerom sa dozviete:
– od 1. minúty – ako si po atentáte na Roberta Fica hneď spomenul na to, ako ho chcel zabiť terorista z Teplárne;
– po 2:50 – že hoci všetci lídri atentát správne odsúdili, ale nebolo správne odmietnuť stretnutie s prezidentkou;
– od 3:50 – že ukazovať prstom na vinníkov mimo atentátnika nie je správne;
– po 4:40 – že sa ešte stále nevieme cítiť bezpečne a akýkoľvek politik sa bude báť ísť medzi ľudí;
– po 5:00 – či môžeme rozdeliť vinu za atentát a za polarizovanú spoločnosť;
– od 16:00 – že ak za polarizáciu môžu nejaké médiá, tak sú to sociálne médiá a dezinformácie;
– po 17:00 – že vláda nebude vedieť regulovať sociálne siete, lebo je to nadnárodná otázka;
– od 22:00 – že vyjadrovať občiansky názor, hoci aj na protestoch proti vláde, je správne, lebo zmierenie neznamená, že máme byť ticho;
– po 23:00 – že navrhovaných 100 dní pokoja, o ktorých hovorí PS, nie je správne riešenie;
– po 24:00 – ako sa vyhol atentátu na svoju osobu;
– od 25:40 – že politik nechodí bežne s vestou;
– po 26:00 – ako funguje ochranka;
– od 32:00 – že Robert Fico musel mať nejaké spravodajské informácie o hroziacom útoku, keď to sám predvídal;
– po 33:00 – čo robia Demokrati v eurokampani a čo chcú presadzovať, ak by sa dostali do Európskeho parlamentu;
– od 39:00 – že Demokrati podľa neho neprilievajú olej do ohňa, ale nemôžu byť v domácej politike ani eurokompani ticho;
– od 41:00 – aký je jeho odkaz pre Roberta Fica.

Kandidátka PS vo voľbách do europarlamentu Veronika Cifrová Ostrihoňová v relácii Na rovinu.
Vo podcaste s Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou sa dozviete:
– do 1. minúty – či nemá rodinné spojenie s biopalivovou lobby;
– po 1:30 – ako zbohatla jej rodina;
– od 2:00 – ako by sa zachovala, keby sa v Európskom parlamente hlasovalo o biopalivách;
– po 4:00 – či hovorí celú pravdu, keď obhajuje komunikáciu svojho manžela s Mariánom Kočnerom;
– po 4:50 – že o komunikácii svojho manžela s Kočnerom sa dozvedela, až keď to vyšlo verejne;
– o 9:00 – či sa niekedy stretla s Marianom Kočnerom;
– po 9:20 – či Marcelu Kosovú diskvalifikuje zabíjačka s Marianom Kočnerom a čím je to iné ako Sajfova komunikácia;
– od 10:50 – čím je dnešný pokus o ovládnutie RTVS iný ako keď v roku 2017 SNS ovládla RTVS cez Jaroslava Rezníka;
– po 12:20 – že vláda ide po slobode médií a chce monopol na informácie;
– okolo 16:00 – či nemala z RTVS odísť skôr, aby svojou kandidatúrou nepoškodila inštitúciu;
– od 18:00 – že mala ponuku kandidovať v eurovoľbách za koalíciu PS-Spolu už v roku 2019;
– po 19:00 – čím bola zaujímavá pre PS a či si ju vybrali podľa počtu influencerov;
– okolo 22:00 – či je jej instagram kanálom pre lídra kandidátky Ľudovíta Ódora;
– po 25:50 – či ako influencerka prišla o komerčné spolupráce, keď vstúpila do politiky;
– od 27:00 – či je v poriadku, že Rytmus a Attila Végh prišli o spolupráce po vyjadreniach podpory politikom;
– po 30:30 – či by sme mali odsledovať Rytmusa na sociálnych sieťach;
– od 31:00 – čo chce presadzovať v europarlamente;
– po 32:00 – čo znamená udržanie Slovenska v Európe a či to nie je fiktívna hrozba;
– od 36:00 – či nejde do EP presadzovať aj to, čo je už vlastne presadené a vyriešené;
– po 36:50 – či si neodporuje, keď tvrdí, že bude dozerať na dodržiavanie európskeho práva na Slovensku a zároveň, že nebude žalovať v Bruseli;
– od 38:00 – ako by mala EÚ regulovať sociálne siete;
– od 39:20 – že chce na európskej úrovni presadiť jednotnú definíciu znásilnenia.