Vedecký podcast SAV akademiavied

V tejto epizóde si trošku oddýchneme od vedeckých tém, ale od Slovenskej akadémie vied ako takej sa nevzdialime. Pozvanie do nášho podcastu totiž prijala riaditeľka Kongresového centra SAV Smolenický zámok – kastelánka – Ľubica Záborská. Previedla nás históriou zámku a popísala jeho najkrajšie zákutia a zaujímavosti.
Vedeli ste, že Smolenický zámok je najmladším zámkom na Slovensku? Zároveň je najobľúbenejšou destináciou v Trnavskom kraji. Pod vedením doktorky Záborskej sa naplno otvoril širokej verejnosti. Dnes si už aj vy môžete dopriať zámocký oddychový pobyt. A čo tak výborná káva s koláčikom v novej zámockej kaviarni? Alebo návšteva príjemného letného koncertu pod holým nebom? Aj to je dnes na zámku možné. Ľubica Záborská nám prezradila o tom viac. A nevynechali sme ani hudbu samotnú, ktorá má špeciálne miesto v srdci kastelánky Smolenického zámku. Rozprávali sme sa aj o muzikológii a žánri world music. 
Ak nás chcete sledovať, môžete tak urobiť prostredníctvom YouTube kanála Slovenskej akadémie vied.  Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie :)
 

Počuli ste už o vrodených poruchách glykozylácie? Ide o zriedkavé choroby, ktoré sa vyskytujú u jedného zo stotisíc narodených jedincov a až v 20 percentách bývajú smrteľné. O tom, ako tieto ochorenia súvisia so sacharidmi, aké pokroky sa darí robiť slovenským vedcom v diagnóze týchto ochorení, hovoril v 67. epizóde Vedeckého podcastu SAV Filip Květoň z Chemického ústavu SAV, v. v. i.
Doktor Květoň svoj vedecký výskum sústreďuje najmä na sacharidy, ktoré sa nachádzajú v ľudskom organizme a plnia rôzne úlohy. Rozprávali sme sa aj o „zdravých“ cukroch a popularizácii vedy, v ktorej je náš hosť naozaj skúsený a tiež oceňovaný.
A ak nás chcete aj vidieť, nájsť nás môžete na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
Prajeme príjemné počúvanie/sledovanie :)

Začalo sa vegetačné obdobie, najobľúbenejší čas botanikov, ktorí sa zo svojich laboratórií a kancelárií opäť presúvajú do terénu kvôli zberu dát. Vegetačná sezóna však nastupuje skôr, ako po uplynulé roky. Viac nám o tom všetkom porozprával botanik Jaromír Kučera, generálny riaditeľ Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i.  Jeho špecializáciou je výskum endemitov – rastlín, ktoré rastú len na jednej lokalite.
Podľa štúdie máme za posledné roky mapovaný skorší nástup jari a to o 30 až 39 dní. Ako na to rastliny reagujú? Klimatické zmeny ohrozujú ich generatívne rozmnožovanie, ale aj celé rastlinné pásma. Na Slovensku je globálnym otepľovaním najviac ohrozené alpínske rastlinstvo. Avšak aj vďaka úsiliu slovenských botanikov sú pre budúce generácie zachované stovky bežných aj endemických druhov.
Pozývame Vás k vypočutiu našej najnovšej epizódy a ak máte chuť nás pri rozhovore aj sledovať, tak už sa to dá! ;-) Nájdete nás na YouTube-ovom kanáli Slovenskej akadémie vied.

Pripomeňte si spolu s nami Medzinárodný deň žien podcastom o výnimočných vedkyniach. Pozvanie do štúdia prijala historička a spoluautorka úspešného podcastu Dejiny Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu SAV, v. v. i.  Spoločne sme popísali príbehy troch mimoriadnych vedkýň – Marie Curie-Skłodowskej, Rosalind Franklinovej, s ktorou sa spája azda najväčšia (vedecká) krádež 20. storočia a slovenskej etnologičky Sone Kovačevičovej.
Všetky tri osobnosti spájala vášeň pre výskumnú tému, trpezlivosť a vytrvalosť. Dosiahli mimoriadne výsledky, no ako zdôraznila doktorka Šústová Drelová, úspešné vedkyne by sme nemali vnímať ako superženy, pretože ony samé by to tak nechceli.  Ak je niečo, čo by sme mali konfrontovať, tak sú to najmä snahy po rýchlom úspechu, či tlak na dosahovanie kariérneho postupu, kde však ženy ťahajú za kratší koniec.
V podcaste sme tiež sumarizovali počty držiteliek prestížnej Nobelovej ceny, hovorili sme o limitoch, ktoré vedkyne spomaľujú pri napredovaní vo výskume a keďže naša hostka je odborníčkou na dejiny strednej Európy po 2. svetovej vojne, rozobrali sme aj postavenie žien v tomto období.
Prajeme príjemné počúvanie :)

Doba bronzová je významnou epochou v našich dejinách. Technologický progres v tomto období bol zásadný. Nová zliatina – bronz mala významný vplyv na rozvoj spoločnosti. A čo vieme o ľuďoch? Svoje prostredie poznali omnoho lepšie ako my. Niektoré ich postupy dnes už ani nedokážeme zreprodukovať - ich zručnosti sme stratili. Aj to nám v našom podcaste povedala Dominika Oravkinová z Archeologického ústavu SAV, v. v.  i.
Doktorka Oravkinová sa vo svojom výskume zameriava najmä na staršiu dobu bronzovú v spišskom regióne a tak nám toto obdobie v podcaste pripriblížila. Rozprávali sme sa aj o fascinujúcej archeologickej práci a dostali sme tipy, ako sa do nej aktívne zapojiť. Dozvedeli sme sa tiež, že archeológia nástupom moderných prírodovedných metód nesmierne pokročila. Bádanie archeológov výrazne napreduje a aj preto treba učebnice dejepisu aktualizovať.
A keďže je naša hostka aj mamou dvoch malých detí, zaujímalo nás, ako sa jej darí zladiť rodinný a vedecký život po návrate z rodičovskej dovolenky. Prajeme príjemné počúvanie :)

Zažili ste začiatky internetu a spomínate si ešte na prvé online komunikačné platformy? Zamysleli ste sa, kam sa za tie roky posunuli a ako sa pod ich vplyvom zmenilo naše správanie, prežívanie a samotná komunikácia? Virtuálny a reálny svet sa dnes dá už veľmi ťažko oddeliť, čítanie odstavilo sledovanie krátkych videí, ktoré sa dnes už vo viacerých oblastiach stali aj hlavnými zdrojmi informácii. Zďaleka nie vždy pravdivými.
Na rozhovor o týchto témach sme si pozvali sociálnu psychologičku, odborníčku na nové médiá a občiansku online participáciu Magdalénu Petrjánošovú z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Zaujímalo nás aj to, akým spôsobom sa dajú zbierať dáta o používaní internetu mladými ľuďmi, aké otázky s tým súvisiace si dnes už spoločenský vedec nemusí klásť? A aké pozitívne príležitosti a možnosti nám dnes internet poskytuje? A vedia o nich mladí vôbec? Aj to sa dozviete v 63. epizóde.
Prajeme príjemné počúvanie! : )