Rozhovory a newsletter Adam Valček

„Momentálne existujú dve názorové platformy sudcov. Jedna je za to, že trestné stíhania treba prerušovať; druhá, naopak, že ich prerušovať netreba. Patrím k zástancom prerušení,“ hovorí sudca Špecializovaného trestného súdu MICHAL TRUBAN a obsiahlo vysvetľuje, prečo tento názor považuje za správny.

Neporiadok do trestných konaní vnieslo rozhodnutie Ústavného súdu o pozastavení účinnosti novely Trestného zákona – jej účinnosť súd pozastavil napriek tomu, že ešte nebola publikovaná v Zbierke zákonov. V histórii ide o prvé takéto rozhodnutie.

Trestní sudcovia sa odvtedy rôzne stavajú k tomu, či majú alebo nemajú prerušiť trestné stíhanie. Časť, ku ktorej patrí aj M. Truban, hovorí, že nižšie trestné sadzby budú pre páchateľov priaznivejšie a podľa Ústavy sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa najpriaznivejšej právnej úpravy pre páchateľa, hoci by bola účinná aj jedinú sekundu – preto podľa M. Trubana treba vyčkať, či tieto sadzby prejdú cez Ústavný súd.

Druhá skupina sudcov, ku ktorej patrí napríklad predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave sudca Peter Šamko, hovorí, že prerušovanie nie je správne, pretože novela Trestného zákona podľa neho nikdy nenadobudla účinnosť.

M. Truban aj tomuto názoru v podcaste oponuje. „Pripúšťam, že tu môžu byť názorové rozdiely. (...) Ale v prípade, že právna norma umožňuje dvojaký výklad, tak v súlade s generálnou interpretačnou klauzulou sú subjekty aplikácia práva povinné vždy uprednostniť výklad ústavne konformný – a to sa v tomto prípade rovná výkladu, ktorý je priaznivejší pre páchateľov,“ hovorí.

M. Truban už prerušil trestné stíhanie bývalého predsedu SNS Jána Slotu (Najvyšší súd však rozhodnutie pred pár dňami zrušil a stíhanie teda bude pokračovať, pozn. autora), tiež stíhanie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a podnikateľa Petra Košča.

Aj keď sa zdá, že ide o nudnú odbornú tému, v skutočnosti môže mať bezprostredný vplyv na kriminalitu a preto vzbudzuje aj emócie medzi laickou verejnosťou. Ak je trestné stíhanie prerušené, musia ísť väzobne trestne stíhaní obvinení na slobodu – nemôžu byť monitorovaní ani elektronickým náramkom. „Samozrejme, že je to dilema, pretože tu hrozí následok v podobe popretia väzobného trestného stíhania, ale (...) sudca je viazaný zákonom a ten mu jednoznačne ukladá povinnosť prerušiť trestné stíhanie. Asi nikto z kolegov nahlas nepovie, že obvinení nebudú vo väzbe, tak radšej to trestné stíhanie nepreruším – ale poznám reálnu prax, dokonca aj u nás na súde a viem si predstaviť, že niektorí kolegovia by takto mohli premýšľať, no z môjho pohľadu je to neprípustné,“ hovorí M. Truban.

Upozorňuje, že podľa kolegiálnych debát ani sudcovia Najvyššieho súdu nie sú v názore na prerušovanie trestných stíhaní jednotní. Preto predpokladá, že neistota potrvá až do rozhodnutia Ústavného súdu o novele Trestného zákona. „Pravdepodobne budeme mať skôr rozhodnutie Ústavného súdu než zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu,“ myslí si.

Video k rozhovoru ⁠⁠nájdete na YouTube⁠⁠. Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

Poslanec Smeru a predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť TIBOR GAŠPAR priznáva, že výzva na disciplinárne stíhanie sudcov senátu 5T Najvyššieho súdu prednesená v apríli na tlačovom brífingu na pôde ministerstva spravodlivosti bola neštandardná. Ale je to podľa neho dôsledok toho, že dovtedy nikto nenástojil, aby sudcovia niesli zodpovednosť, ak im Ústavný súd opakovane vyčíta, že rozhodovali nezákonne. 

„Ak systém vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti začne fungovať tak, ako má, nevidím dôvod, aby sme robili takéto tlačové brífingy,“ povedal.

V rozhovore sa vyjadruje tiež ku kontrole odpočúvaní na Slovensku. Výbor ministrov Rady Európy totiž vláde poslal nevídane kritické otázky k jej fungovaniu. Podľa troch rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva majú totiž nahraté osoby iba minimum možností, ako sa proti odpočúvaniu brániť. Ďalšia sťažnosť, týkajúca sa odpočúvania Roberta Fica na poľovníckej chate, je súdom prijatá na ďalšie konanie.

„Po vlastnej skúsenosti by som dnes hlasoval za taký zákon, ktorý zavedie konkrétnu lehotu na informovanie – aby tí policajti prípad riešili a nasadzovali odpočúvanie s vedomím, že raz sa o ňom dotknutá osoba dozvie. Vtedy by tam fungovala vnútorná sebakontrola a zvažovali by, či vôbec do takej žiadosti pôjdu a či budú hrať s vymyslenými kartami,“ vysvetlil. Zároveň však priznal, že to nie je téma, ktorá môže osloviť široké spektrum voličov a preto asi nepôjde o prioritu koalície. „Nutne sa to nemusí robiť zo dňa na deň,“ povedal.

V poslednej časti rozhovoru sa niekdajší policajný prezident vyjadruje k tomu, či zmenil názor na obsah policajného facebooku potom, čo sa tam v predchádzajúcich rokoch objavovali aj fotografie z okázalých policajných zásahov – a stali sa virálnymi.

„Presadzoval som otvorený prístup pri komunikácii, ale rozhodne nie toto. (...) Myslím si, že veľa občanov málo a dodnes má urobený záver o vine obvinených osôb práve z toho obdobia fotiek z realizácii. Nepochybujú, že ste zločinec a nepotrebujú na to ani právoplatné rozhodnutie súdu alebo spravodlivý proces, kde by sa vyčistilo, čo z obvinení je pravda a čo nie. Jednoducho ste v uzavretej škatuľke. Je to aj pôsobením policajného facebooku aj niektorých médií, ktoré v tom čase neboli objektívne kritické.“

Video k rozhovoru ⁠nájdete na YouTube⁠. Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

News and Media Holding (NMH) zo skupiny Penta je najväčšie vydavateľstvo na Slovensku, vydáva Nový Čas a Plus 1 DEŇ, týždenník PLUS 7 DNÍ, ekonomický týždenník TREND a celý segment lifestylových časopisov. Ich obsah v tlačenej alebo online verzii čítajú milióny ľudí.

Novinári Denníka N už dlhšie formulujú kritiku, že médiá z NMH sú podľa nich provládne. Riaditeľ vydavateľstva MICHAL TEPLICA na to reagoval nezvyčajne – zverejnením komentára, v ktorom to odmieta a obviňuje Denník N z vnášania aktivizmu do žurnalistiky.

„Toto nálepkovanie vidím ako problematické. Rozprával som sa s viacerými kolegami, ktorých novinárske výstupy boli terčom kritiky a chceli si ju vyjasniť. Kritizujúca strana však reagovala, že sa nemajú o čom baviť, pretože to nie je problém faktov, ale toho, že naši ľudia podľa nich stoja na nesprávnej strane. Ak existuje takáto polarizácia mediálnej obce, nevyhnutne sa prejavuje tiež v ich výstupoch a polarizuje aj spoločnosť. Pre mňa je dôležité rovnako to, že do veľkej miery ovplyvňuje udržateľnosť médií a ich ekonomickú podstatu,“ hovorí M. Teplica.

Novinári tak podľa neho prenechávajú priestor alternatívnym zdrojom informácií. Rozhovor bol nahratý 17. apríla, teda pred atentátom na premiéra Roberta Fica a preto v ňom táto téma nie je zachytená.

Komentuje tiež vyjadrenia Adama Znášika z kampaňového tímu prezidentského kandidáta Ivana Korčoka. V rozhovore pre Denník N povedal, že „v bulvári sme mali absolútne embargo, tam sme boli neviditeľní“. M. Teplica oponuje, že I. Korčok vôbec neinvestoval do inzercie v bulvárnych médiách, ale ani v maďarských novinách, ktoré NMH vydáva.

„Myslím si, že I. Korčok mal ďaleko horšiu spontánnu poznateľnosť a úplne odignorovali naše médiá s najväčšom zásahom na Slovensku. Ostatní kandidáti mali nejakú inzerciu, nehovorím, že veľkú, ale mali. V tíme I. Korčoka si povedali, že toto je pre nich červená čiara a oni svojho kandidáta nechcú propagovať cez bulvárne médiá. Ak si však potom dávajú sami otázky, čo sa dalo urobiť v kampani viac, tak toto je jeden z dôvodov, ktorý ma vcelku prekvapil,“ reaguje.

Riaditeľ vydavateľstva sa vyjadruje aj k výhradám, že noviny z portfólia NMH kritizujú napríklad sudkyňu Pamelu Záleskú preto, že v minulosti nezákonne vzala do väzby spoluzakladateľa Penty Jaroslava Haščáka: „Vylučujem, že by existovala korelácia medzi vlastníkom a tým, ako píšu naši novinári o P. Záleskej, ale aj o ďalších sudcoch a prokurátoroch.“

Odmieta aj kritiku, že zverejňovanie inzerátov obhajoby podnikateľa Jozefa Brhela by bolo čosi zlé. „Aj v prípade týchto inzerátov sme zodpovedne zvažovali, či ich prijmeme a zavážilo, či je ich obsah fakticky správny a vyplýva z konania pred súdom alebo rozhodnutí súdov. Nemáme s nimi preto problém bez ohľadu na to, že inzerentmi sú obhajcovia pána Brhela. Ak by prišli iní obhajcovia s fakticky správnym obsahom inzerátu, postupovali by sme rovnako,“ vysvetľuje M. Teplica.

V rozhovore tiež ozrejmuje dôvody, ktoré podľa neho viedli k napätiu v redakciách spravodajstva komerčných televízií. Nejde podľa neho o normalizáciu, ale o reakciu manažmentu na prirodzený ekonomický vývoj. Televízie totiž neprešli digitálnou transformáciou, pripomína: „Myslím si, že zmeny, ktoré sa dejú napríklad v Markíze, v omnoho väčšej miere súvisia s tým, že televízia musí riešiť strategické výzvy ako s tým, že R. Fico sa jej vyhráža, že jej nedá peniaze zo štátnej inzercie.“

V nasledujúcich rokoch očakáva, že televízie začnú produkovať viac obsahu do online prostredia a dôjde aj k postupnému prerozdeľovaniu výnosov z inzercie. Televízie totiž podľa neho dostávajú nespravodlivo veľa peňazí oproti online médiám. Ak by sa

Ministerstvo spravodlivosti iniciovalo kontrolu náhodnosti prideľovania prípadov sudcom na Špecializovanom trestnom súde a Najvyššom súde SR, dáta mu však zatiaľ vydal iba Špecializovaný trestný súd. „Bude ich analyzovať znalec, ktorý bol k tejto previerke prizvaný,“ povedala v rozhovore štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti KATARÍNA ROSKOVÁNYI.

Preveriť má aj podozrenie, či sa na súde krátko pred pridelením exponovaných káuz nevypli súdne oddelenia tak, aby v rámci náhodného výberu ostalo jedno – navonok mohlo vyzerať všetko v poriadku, ale v skutočnosti by o žiaden náhodný výber nešlo.

„Predstavte si šesť pohárov. Teoreticky sa viete napiť z každého z nich. Ak však päť z nich otočíte, stále vám ostane na stole šesť pohárov, ale reálne sa napijete iba z jedného,“ vysvetlila.

„Myslím, že každý politik má právo vyjadriť. Aj expresívne. Navyše v prípade, ak má pocit, že sa deje neprávosť. Ale myslím si, že všetci účastníci tlačovej konferencie sú si vedomí, že disciplinárne konanie môže byť začaté len na základe zákona,“ reaguje štátna tajomníčka na tlačovú konferenciu, počas ktorej predseda vlády Robert Fico (Smer), jeho poradcovia pre oblasť právneho štátu a poslanec Smeru Tibor Gašpar spoločne vyzvali na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti sudcov senátu 5T Najvyššieho súdu pre porušenia zákona, ktoré konštatoval Ústavný súd.

Nekomentovala však otázku, či minister Boris Susko (Smer) disciplinárny návrh proti ním zvažuje: „Nebolo by to vhodné. Myslím si, že nie je správne ísť s bubnom na zajace skôr než začneme niečo konať.“

Pod ministerstvo spravodlivosti patrí aj zastupovanie krajiny pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP). Na súde má prijatú sťažnosť aj premiér R. Fico – v súvislosti s odpočúvaním poľovníckej chaty, ktoré protiprávne uniklo na verejnosť. ESĽP v tomto prípade preveruje aj podozrenie, či nedošlo k zneužitiu inštitútu trestného práva na politickú diskreditáciu opozície.

„Myslím si, že nestrannosť vybavenia tejto sťažnosti je garantovaná našou zástupkyňou pred ESĽP, pretože ide o dlhoročnú pracovníčku, ktorá svoju prácu vykonáva zodpovedne a nestranne,“ reagovala K. Roskoványi.

Ešte ako prokurátorka Generálnej prokuratúry publikovala niekoľko kritických príspevkov na Právnych listoch o spolupracujúcich obvinených. Upozorňovala v nich, že napríklad v USA systém dohôd o vine a treste v kombinácii s vysokými trestnými sadzbami produkuje aj falošné priznania – ľudia sa priznávajú k trestnej činnosti, ktorú nespáchali.

V rozhovore vysvetľuje, že v prípade zločineckých a organizovaných skupín by bolo najlepšie, aby o všetkých obvinených rozhodoval súd naraz a pri určovaní trestu zohľadnil kto sa kedy priznal a či pomohol prípad vyšetriť.

Dohody o vine a treste podľa nej nie sú určené pre spolupracujúcich obvinených: „Dohody majú urýchliť konanie. Ale ako urýchľuje konanie, keď sa spolupracujúca osoba drží niekde v konaní, čakáme, kým bude niekde vypočutá ako svedok a až následne sa s ním uzatvorí dohoda?“

V rozhovore sa tiež vyjadruje ku kritickému otvorenému listu prokurátorov niekdajšej špeciálnej prokuratúry. Generálny prokurátor Maroš Žilinka podľa nej riadi rezort transparentne. „Zverejňuje svoje rozhodnutia, ktoré je treba zverejniť. Ale nemyslím si, že úplne všetky vzťahy by sa mali riešiť navonok.“

Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

Advokát MICHAL MANDZÁK zastupuje obvinených a obžalovaných vo viacerých sledovaných kauzách. Niekoľko úspechov zaznamenal na Európskom súde pre ľudské práva, kde majú aj teraz jeho klienti prijaté sťažnosti na ďalšie konanie. 

Napríklad prípad Mucha proti Slovenskej republike výrazne ovplyvnil podobu trestnej justície – sudcovia, ktorí ľahkovážne sformulujú rozsudok o schválení dohody o vine a treste, nesmú rozhodovať o spoluobvinených, ktorí sa k trestnej činnosti nepriznávajú. 

Práve to bol dôvod, pre ktorý pred niekoľkými dňami päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu zrušil doživotný trest pre Róberta Lališa, údajného bossa mafiánskej skupiny sýkorovcov. 

Už pred siedmimi rokmi ten istý názor prezentoval senát vtedajšieho sudcu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, ale väčšina stakeholderov ho spochybňovala. „Absurdné,“ reagoval vtedajší advokát Daniel Lipšic na premisu, že sudcovia, ktorí schvaľovali dohody o vine a treste by nemali dostatok nestrannosti súdiť nepriznávajúcich sa spoluobvinených. Dnes je z toho štandard. Ale trestné stíhanie sýkorovcov zbytočne stratilo sedem rokov. 

„Na Slovensku sme v určitých prípadoch, v záujme akéhosi vyššieho princípu mravného, v záujme potrestania páchateľa za akúkoľvek cenu, problematické otázky zametali pod koberec. V záujme toho, aby pán Lališ alebo iní médiami označovaní kriminálnici boli potrestaní, sa spravodlivosť krivila. Sudcovia sa tomu podriaďovali len preto, aby neboli perzekvovaní za to, že si dovolili povedať, že aj údajný zločinec má právo na spravodlivý proces a musia byť zachované elementárne princípy,“ tvrdí M. Mandzák.

Prepis rozhovoru nájdete TU alebo TU⁠⁠, video verziu rozhovoru zas TU.

Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

„Aj keď som prijal vaše pozvanie, veľmi dlho som rozmýšľal, že aj týmto rozhovorom si vykoledujem ďalšie obvinenie z nejakej šuplíkovej kauzy,“ hovorí v rozhovore 51-ročný bývalý podnikateľ PATRIK VIDAŠIČ, ktorý na Špecializovanom trestnom súde čelí obžalobe pre podozrenie z podporovania údajnej zločineckej skupiny tzv. takáčovcov.

Po takmer troch rokoch dokazovania je prípad takmer na začiatku, pretože jeden zo sudcov trojčlenného senátu odišiel na Najvyšší súd a väčšinu svedkov preto bude treba vypočuť nanovo. Proti zvyšným dvom sudcom podal P. Vidašič námietku zaujatosti. Policajná inšpekcia totiž v roku 2021 nahrala, ako sa o nich vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry rozprávajú, že títo dvaja sudcovia okamžite neprepustia P. Vidašiča z väzby na slobodu, hoci vedeli, že je v nej už nezákonne. Práve tak vytvorili policajtom priestor, aby pripravili ďalšie obvinenie, pre ktoré P. Vidašiča následne opätovne zadržali a uväznili.

Ide o udalosti z leta 2021. Vtedy končila P. Vidašičovi lehota väzby v kauze tzv. takáčovcov, ale špeciálna prokuratúra na neho podala obžalobu a tak Špecializovaný trestný súd už nemal čas, aby v zákonnej lehote rozhodol o prípadnom predĺžení väzby. Od 6. júla 2021 v nej bol nezákonne. 

Vyšetrovatelia NAKA už od 7. júla 2021 vedeli, že P. Vidašič je v nezákonnej väzbe a vedeli, že bude prepustený. Prezrádzajú to odposluchy, ktoré v tom čase vyhotovila policajná inšpekcia. „Treba vyrobiť skutok a treba ich ísť zobrať,“ znie na nahrávkach. Cíti P. Vidašič zadosťučinenie, že nahrávky potvrdzujú podozrenie, ktoré má už od roku 2021, ale žiaden orgán presadzovania práva mu neveril? „Nie je to zadosťučinenie,“ odpovedá.

Odposluchy už predložil Európskemu súdu pre ľudské práva, ktorý teraz vyhodnocuje, či sa bude detailne zaoberať jeho sťažnosťou na otočku pred väznicou v júli 2021. Na Ústavnom súde nepochodil, ale vtedy ešte nahrávky neboli známe.

Prepis rozhovoru nájdete ⁠⁠⁠TU⁠⁠⁠ alebo ⁠⁠TU⁠⁠, video verziu rozhovoru zas ⁠⁠⁠TU⁠⁠⁠.

Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.