Podcasty Aktuality.sk Ringier Slovakia Media s.r.o.

Prezidentke Zuzane Čaputovej sa v sobotu končí päťročné funkčné obdobie. Rozlúčkové zahraničné cesty zavŕšila v Česku, v ktorom tak absolvovala prvú aj poslednú zahraničnp cestu. Od prezidenta Petra Pavla si dnes prevzala najvyššie české štátne vyznamenanie za zvlášť vynikajúce zásluhy v prospech Česka. V podcaste budete počuť českého prezidenta, ktorý slovenskej hlave štátu poďakoval za to, ako prístupila k svojej funkcie a spomínal ich spoločne zahraničné cesty. Podľa Petra Pavla bola Zuzana Čaputovú vzorom pre mnohých predstaviteľov štátu v Európe, ale aj vo svete.
Český novinár Erik Tabery v podcaste hovorí o nadštandardných vzťahoch českého prezidenta a končiacej slovenskej hlavy štátu. Podľa neho neboli nidky tak blízke a dobré vzťahy medzi prezidentmi Česka a Slovenska.
Záver návštevy sa podľa novinára niesol v osobnom duchu. V rozhovore hovorí o tom, že Petr Pavel dnešným udeleným vyznamenaním vyslal odkaz slovenským politikom.
„Je to ocenenie blízkosti, ktorá tu bola. Povedal by som, je to ale moja osobná interpretácia, že je to symbolicky odkaz českej strany na Slovensko, že si ju slovenská reprezentácia neváži a hovorí o nej vulgárne a agresívne. No jej pozícia a ocenenie, nielen v Česku, ale aj vo svete je veľké," hovorí Erik Tabery v podcaste.
Vzťahy Petra Pavla a Petra Pellegriniho budú podľa novinára chladné a profesionálne.
Pavol Demeš: Prezidentka sa zhostila svojej role výnimočne dobreJednou z úloh prezidenta je reprezentovať krajinu smerom navonok - a teda v zahraničí. Ako sa darilo prezidentke aj v iných krajinách, ako je Česko? Aké renomé prezidentka získala? No a sa dopustila počas jej mandátu aj nejakých pochybení v oblasti zahraničnej politiky? V druhej časti podcastu o téme hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom.
Podľa analytika sa Zuzna Čaputová zhostila svojej role reprezentovať Slovensko vo svete výnimočne dobre. „Vďaka svojej osobnostnej výbave, šarmu, komunikačným schopnostiach a vďaka niečomu prirodzenému, čo z nej vyžarovalo, si vybudovala osobné vzťahy s kľúčovými lídrami. Zuzana Čaputová ťažila z toho, že mala dobrú komunikáciu, bola čitateľná v tom, čo robí a to znej robilo osobnosť, ktorá si vyslúžila ocenenie, " hovorí v podcaste Pavol Demeš s tým, že išlo o mimoriadny výkon.
Podľa exministra medzinárodných vzťahov bude nový prezident Peter Pellegrini stáť pred výzvou. „Uvidíme do akej miery si vytvorí svoj rukopis," konštatuje.
Moderuje Denisa Hopková.

Zabudli ste aj vy na rozpočet na záhradu? Aj takýto môže byť scenár mladej rodiny, ktorá si zobrala hypotéku, postavila dom, následne sa im narodili deti a čas a financie na záhradu sú v nedohľadne.
Ako sa dá predísť takejto situácii a existuje vôbec nízko-údržbová záhrada? A čo ak zistíme, že nie sme až taký záhradný typ. Ako si vieme spraviť pekné okolie okolo domu, aj keď nemáme toľko času na záhradu, pretože sme pracovne vyťažení? O týchto témach sme sa rozprávali s odborníkom na záhradu Marekom Fürstom zo spoločnosti Gardeners.sk v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk.
Aj záhrada k domu potrebuje svoj rozpočet
Keď ideme kupovať dom, tak sa väčšinou sústredíme na to, aby sme mali dostatok peňazí na financovanie samotnej nehnuteľnosti, prípadne na zariadenie do domu. Veľakrát sa však stane, že zabudneme na dôležitú investíciu, ktorá s domom prakticky súvisí - ako bude vyzerať okolie domu, teda záhrada. Výhodu majú podľa Mareka Fürsta tí, ktorí stavajú dom od začiatku s architektom. Ten ich totiž nasmeruje k tomu, aby vo svojich výdavkoch mysleli aj na záhradu. „Potom máme druhú skupinu ľudí, ktorí kupujú hotový dom a s nejakým rozpočtom alebo s nejakými prácami na tej záhrade počítajú, ale počítajú s oveľa nižšou sumou, aká je reálna. Potom je ešte taká kategória ľudí, ktorí vôbec nerátajú s tým, že do  záhrady pôjdu vôbec nejaké peniaze. Alebo ak, tak veľmi malé. Lebo napríklad videli v obchodnom centre, že kvet stojí 10 eur a krík 15 eur a väčšinu vecí si chcú robiť svojpomocne. Najviac som si to uvedomil, keď sa mi jeden zákazník priznal, že on mal celú kúpu domu a všetko zariadenie v Exceli do centa spočítané, ale zrazu zistil, že k záhrade tam nemal žiadnu položku. Takže zabúdajú na to ľudia veľmi často,“ hovorí o svojich skúsenostiach Fürst v podcaste.
Záhrada potrebuje nielen peniaze, ale aj čas
Ešte predtým ako si ideme robiť záhradu, tak by sme si mali reálne povedať, koľko času budeme ochotní venovať údržbe záhrady, ak ju chceme mať peknú. „Všetky tie práce sú pomerne zdĺhavé. Keď si zoberiem len nejakú údržbu, ktorú chodievame robiť na trošku väčšie záhrady, tak týždenne tam strávime 4 – 6 hodín. Ak toto má robiť jeden človek sám pre svoju záhradu, tak po čase to môže byť neudržateľné. Naozaj to musí byť jeho veľký koníček, aby si dokázal záhradu udržiavať sám. Niektorým sa možno aktuálne nepáčia veľkosti pozemkov na predaj pri novostavbách a hovoria si, že je to veľmi maličké. No pre väčšinu ľudí je menší rozmer záhrady úplne postačujúci,“ hovorí Fürst.
V podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk sa dozviete aj:
·      aký veľký rozpočet si treba pripraviť na záhradu pri kúpe domu
·      či je robotická kosačka len módny trend alebo veľký pomocník
·      či existuje nízko – údržbová záhrada
·      aké rastliny vybrať do záhrady, ak nie sme záhradný typ
·      a kedy radšej zvoliť bývanie v byte namiesto domu
Rozhovor moderovala redaktorka Zuzana Majerčíková.

Výsledky eurovolieb otvorili otázku, kto ich vlastne vyhral. PS oprávnene oslavovalo, sončili prví, nadšení z volebného výsledku je druhý Smer a aj extrémisti. V kúte stoja Igor Matovič a Andrej Danko. No a kto tu čakal, že sa po atentáte stane z Roberta Fica politik zmieru, mohol ostať v šoku.
Chcete vidieť Bárdy & Káčer ako videorozhovor? Zapnite si notifikácie na Youtube a keď nám bude 7000, nahráme prvý videopodcast.
Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.
Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.
Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.
Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.
Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Bývalý dlhoročný politik Smeru Marek Maďarič je dnes nestraník a nepolitik. Odpoveďou na rast krajnej pravice v Európe by podľa neho malo byť, aby ich oponenti robili lepšiu politiku. Tvrdí, že SNS stráca politické akcie a je nepomer medzi ich percentami a tým, čo všetko by chceli. Ako pokus o atentát zmení Roberta Fica, ešte iba uvidíme. Demokracia na Slovensku však podľa neho ohrozená nie je.
V podcaste s Marekom Maďaričom sa dozviete:
– od 1. minúty – prečo majú eurovoľby dosah na vnútornú politiku krajín ako Francúzsko a Belgicko;
– po 4:00 – prečo stranu Marine Le Penovej nepovažuje za takú veľkú hrozbu;
– od 8:00 – že odpoveďou na nárast tvrdej pravice je robiť lepšie politiku;
– po 11:00 – či sa Smer hodí medzi eurosocialistov, ktorí sami seba nazývajú progresívcami, alebo skôr k Viktorovi Orbánovi;
– od 13:00 – že eurosocialisti možno budú potrebovať piatich europoslancov Smeru;
– po 14:40 – že Smer môže zmeniť názor na Ursulu von der Leyenovú;
– od 17:30 – prečo by Robert Fico nemal ustúpiť SNS a mal by znova nominovať Maroša Šefčoviča na post eurokomisára;
– po 19:30 – že SNS stráca politické akcie a musí to vidieť aj Smer;
– od 21:30 – ako Robert Fico po atentáte získal príťažlivosť a ohrozuje to Hlas;
– po 23:30 – že Matúša Šutaja Eštoka vníma ako nespojeného so Smerom;
– od 26:50 – ako číta prvý prejav Roberta Fica po pokuse o atentát;
– po 31:30 – či na Slovensku prebieha orbanizácia médií;
– od 33:00 – že u nás nevlastnia médiá Ficovi ľudia a televízie nebudú provládne, ale neutralizované;
– po 35:00 – že podľa neho nejde o koniec demokracie, aj keď tu naozaj prebieha zápas o jej podobu;
– od 40:00 – že Viktor Orbán je fascinujúci a jeho tajomstvo nespočíva len v ovládnutí médií;
– po 41:00 – že najdôležitejšie je, kto sa stane riaditeľom RTVS alebo STVR;
– od 45:00 – že Martina Šimkovičová nie je najrozhodujúcejší človek na ministerstve kultúry.

Ubehlo pár dní od európskych volieb. Je dnes jasnejšie, ako môže vyzerať nová podoba europarlamentu? Môžu euroskeptické a krajne pravicové strany paralyzovať europarlament napríklad v otázke pomoci napadnutej Ukrajine ?A čo znamená pre Európsku úniu, že lídri dvoch najväčších krajín Únie - Emmanuel Macron a Olaf Scholz - v eurovoľbách pohoreli? V podcaste odpovedá šéfredaktorka portálu Euractiv Zuzana Gabrižová.
„Nedá sa čakať, že by bol europarlament paralyzovaný krajne pravicovými silami, lebo taká matematika nie je," vysvetľuje Gabrižová v podcaste. Dodáva však, že kým doteraz bola krajná pravica v europarlamente bez ambícií, tentokrát bude viac sebavedomá s chuťou vstupovať do tvorby európskych politík.
Pred Európskou úniou je aj iná výzva. Blížiace sa americké voľby, ktoré by mohli víťazstvom Donalda Trumpa priniesť viaceré otázky ohľadom budúcnosti NATO, či vojenskej pomoci Ukrajine. No a najnovšie budú dôležité aj voľby vo Francúzsku, ktoré prichádzajú po neúspechu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v eurovoľbách. Má Európa pred sebou náročné mesiace? „Je perspektíva, že sa zleje viac vecí. Marine Le Penová vyhrá voľby, Donald Trump sa stane novým prezidentom. Je to niečo, čo mení všetko. Najmä v otázke bezpečnosti," vysvetľuje odborníčka na európsku politiku.
Témou podcastu je aj slovenské zastúpenie v europarlamentu. Aký hlas bude mať Slovensko po eurovoľbách? Gabrižová hovorí o tom, že Progresívne Slovensko aj v dôsledku neúspechu liberálnych strán vo Francúzsku a Nemecku posilní svoju pozíciu vo frakcii Obnovme Európu. Nie je teda vylúčené, že by im opäť patrila stolička podpredsedu parlamentu.
K tomu, že by európski socialisti obnovili členstvo Smeru je skeptická. „Predstavitelia Smeru hovoria, že sa chcú pokúšať obnoviť členstvo v socialistoch a demokratoch, ale zároveň hovoria B - pri rešpektovaní ich programu. Osobne to nevidím veľmi realisticky. Zdá sa mi, že by bolo veľmi ťažké pre socialistov a demokratov vysvetliť, prečo je v poriadku prijať stranu Smer-SD s tými programovými tézami, ktoré momentálne razí a s ktorými kandidovala do eurovolieb," uzatvára Zuzana Gabrižová.
Moderuje Denisa Hopková.

Nielen hlava štátu, ale najnovšie aj predseda vlády či predseda parlamentu zrejme budú mať nárok na doživotnú rentu vo výške poslaneckého platu. Nárok na ňu majú, ak vykonávali funkciu najmenej dve úplné, neskrátené volebné obdobia. Vypláva to z návrhu Lex atentát, ktorý dnes predložila vláda. Budete počuť ministra obrany Roberta Kaliňáka a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.
V podcaste budete počuť aj reakcie opozície - a to Michala Šimečku a Márie Kolíkovej. Niektoré veci z lex atentátu nesúvisia nijakým spôsobom s bezpečnosťou ústavných činiteľov a ich ochray. Doživotný plat premiéra nezvýši bezpečnosť, zhodujú sa.
Nárok na doživotný plať v praxi doposiaľ spĺňa len premiér Robert Fico. Viac v podcaste priblíži šéf politického oddelenia Aktualít Martin Sliz. Hovoríme aj o ďalších opatreniach z Lex atentátu, ale aj o nehnuteľnostiach, na ktoré majú nárok najvyšší ústavní činitelia.
Moderuje Denisa Hopková.