Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý de‪ň‬ Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

2.Mojžišova 18,1-12

1 Midjánsky kňaz a Mojžišov tesť Jitro sa dopočul, čo všetko urobil Boh Mojžišovi a Izraelovi, jeho ľudu, že totiž Hospodin vyviedol Izrael z Egypta. 2 Mojžišov tesť Jitro vzal Mojžišovu ženu Cipporu, ktorú Mojžiš poslal späť, 3 a s ňou aj oboch synov. Jeden z nich sa volal Geršóm, lebo Mojžiš povedal: „Som hosťom v cudzej krajine.“ 4 Druhý sa volal Eliezer, lebo povedal: „Boh môjho otca je moja pomoc, zachránil ma pred faraónovým mečom.“ 5 Mojžišov tesť Jitro prišiel k nemu s jeho obidvoma synmi i s jeho ženou na púšť, kde táboril pri Božom vrchu. 6 Odkázal Mojžišovi: „Ja, tvoj tesť Jitro, prichádzam k tebe s tvojou ženou i s obidvoma jej synmi.“ 7 Mojžiš vyšiel v ústrety svojmu tesťovi, poklonil sa mu a pobozkal ho. Vzájomne si zaželali pokoj a vošli do stanu. 8 Potom Mojžiš vyrozprával svojmu tesťovi všetko, čo Hospodin urobil faraónovi a Egypťanom pre Izrael, ako aj o všetkých strastiach, s ktorými sa stretli na ceste, a ako ich Hospodin vyslobodil. 9 Jitro sa tešil zo všetkého dobrého, čo Hospodin urobil pre Izrael, keď ho vyslobodil z područia Egypťanov. 10 Jitro povedal: „Nech je zvelebený Hospodin, ktorý vás vyslobodil z rúk Egypťanov a faraóna, že vyslobodil ľud z područia Egypta. 11 Teraz som poznal, že Hospodin je väčší než všetci bohovia. Stalo sa to, lebo sa povyšovali nad vás.“ 12 Potom Mojžišov tesť Jitro priniesol Bohu spaľovanú obetu i obety s hostinou. Áron a všetci starší Izraela prišli, aby sa zúčastnili spolu s Mojžišom na obetnej hostine pred Bohom.



Záujem o svojich blízkych. Služba a rodina. Mojžiš mal výnimočné poslanie, ktoré mu neumožňovalo viesť riadny rodinný život. Určitý čas musel žiť v odlúčení od Cippóry a svojich dvoch synov. Je pozoruhodné, že práve jeho tesť Jetro si všíma náročnosť jeho služby a zachraňuje rodinu. Ako skúsený Midjánsky kňaz prichádza so vzácnou radou pre svojho zaťa, ako si službu lepšie zorganizovať, aby mal čas aj pre manželku a synov. Záleží mu na rodine dcéry, ale zaujíma sa aj o službu svojho zaťa. A výsledkom tohto stretnutia je vzájomné prežívanie úspechov i strastí, ktoré obaja prežili, spoločná „bohoslužba“, stolovanie pred Bohom, ale najmä radostné svedectvo Mojžiša o Hospodinovej pomoci a vyslobodení a následné vyznanie jeho tesťa: „Požehnaný Hospodin, ktorý vás vytrhol z moci Egypta a z moci faraónovej. Teraz viem, že Hospodin je väčší ako všetci bohovia. Vyslobodil ľud spod nadvlády Egypťanov, pretože sa spupne chovali voči Nemu.“ Skúsme každý deň Jetrovu radu aplikovať vo svojej rodine a budeme prekvapení, akou úžasnou vecou je spolupráca.

Modlitba: Drahý Pane Ježišu Kriste, Ty si ma poveril duchovnou službou i povinnosťami v rodine. Daj mi, prosím, silu, múdrosť a príhodný čas oboje zvládať. A ďakujem za povzbudenie, pochopenie a záujem od svojich najbližších. Amen.

Pieseň: ES 648

Autor: Danica Hudecová



Volaj z plného hrdla a neustávaj, zvýš svoj hlas ako trúba. Oznám Môjmu ľudu jeho neprávosť. Izaiáš 58,1

Odvtedy začal Ježiš hlásať: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Matúš 4,17



Lukáš 3,10-18 • Modlíme sa za: Praha (CzS)

2.Mojžišova 17,8-16

8 Potom prišiel Amalék a v Refidime zaútočil na Izraelitov. 9 Mojžiš rozkázal Jozuovi: „Vyber mužov a bojuj proti Amalékovi. Ja sa zajtra postavím na vrchol pahorku s Božou palicou v ruke.“ 10 Jozua urobil, ako mu prikázal Mojžiš a bojoval s Amalékom. Mojžiš, Áron a Chúr vystúpili na vrchol pahorku. 11 Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael; len čo ruky spustil, víťazil Amalék. 12 Keď Mojžišovi ruky ochabli, vzali kameň, podložili mu ho a on si sadol naň. Áron a Chúr mu podopierali ruky jeden z jednej a druhý z druhej strany. Takto zostali jeho ruky zdvihnuté až do západu slnka. 13 Jozua porazil Amaléka a jeho ľud mečom. 14 Hospodin povedal Mojžišovi: „Zapíš to na pamiatku do knihy a oznám Jozuovi, že určite vyhladím aj pamiatku na Amaléka spod nebies.“ 15 Mojžiš postavil oltár a nazval ho „Hospodin je moja zástava“. 16 Povedal totiž: „Ruka sa zodvihla proti Hospodinovmu trónu, Hospodin bude bojovať proti Amalékovi z pokolenia na pokolenie.“



Opri sa o mňa. „Opri sa o mňa, bude ti dobre, svet bude krásny a nebo modré.“ Asi každý z nás pozná túto skladbu skupiny I.M.T. Smile. I keď sa vzťahuje na partnerov opačného pohlavia, rovnako by mohla byť refrénom Árona a Chúra, ktorí posilňovali ochabnuté ruky a ramená Mojžiša a podopierali ho celý deň, až kým slnko nezapadlo. Oni traja držali modlitebnú stráž so zdvihnutou palicou Božou, kým Józua s mužmi nevybojovali víťaznú bitku s Amálékom. Mojžiš by to sám nevládal. „Človeku je vtedy dobre, keď sa má o koho oprieť.“ Túto pieseň si môžem s radosťou zaspievať, keď viem, že je moja služba a zápasy s akýmkoľvek „nepriateľom“ nesená rukami mojich bratov a sestier, zdvihnutých s pevnou dôverou hore k nebesiam. „Moja sila a pieseň je Hospodin, On sa mi stal záchranou“ (Ž 118,14). Túto víťaznú pieseň si môžem spievať každý deň, lebo viem, že mojou „koruhvou“ je Hospodin – mocný a živý Boh naveky.

Modlitba: Dobrotivý Nebeský Otče, ďakujem Ti, že vo chvíľach, keď je môj život a služba v ohrození, môžem sa oprieť o bratov a sestry, ktorých si mi tu vo svete dal. Ďakujem Ti za svoju i duchovnú rodinu. Viem, že už teraz môžem spievať svoju víťaznú pieseň, lebo v Tvojom Synovi som sa aj ja stal/a víťazom raz navždy. Amen.

Pieseň: ES 494

Autor: Danica Hudecová



Spomínajte na divy, ktoré konal, na znamenia a na rozsudky Jeho úst. Žalm 105,5

Za všetko vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi. 1.Tesaloničanom 5,18



Ján 1,19-28 • Modlíme sa za: Pôtor (NoS)

2.Mojžišova 17,1-7

1 Celá pospolitosť Izraelitov sa podľa príkazu Hospodina uberala z púšte Sín z jedného stanovišťa na druhé. Utáborili sa v Refidime, ale ľud nemal pitnú vodu. 2 Ľud sa dostal do sporu s Mojžišom. Naliehal naňho: „Daj nám vodu, chceme piť!“ Mojžiš im povedal: „Prečo ma obviňujete; prečo pokúšate Hospodina?“ 3 Ľud, ktorý trpel smädom, reptal proti Mojžišovi a hovoril: „Prečo si nás vyviedol z Egypta? Preto, aby si nás, našich synov i stáda umoril smädom?“ 4 Mojžiš volal k Hospodinovi o pomoc: „Čo mám robiť s týmto ľudom? Veď ma ukameňujú!“ 5 Hospodin povedal Mojžišovi: „Vyjdi pred ľud, vezmi so sebou niektorých starších z Izraela, do ruky si vezmi palicu, ktorou si udrel Níl, a choď! 6 Tam budem stáť pred tebou na skale na Horebe. Keď udrieš skalu, vyjde z nej voda a ľud sa napije.“ Mojžiš to urobil pred očami starších Izraela. 7 To miesto nazval Massa a Meriba, lebo Izraeliti sa tam vadili a pokúšali Hospodina, keď pochybovačne hovorili: „Je medzi nami Hospodin alebo nie?“



Naše putovanie životom. Pokiaľ nám je dobre a máme všetko, čo potrebujeme podľa našich predstáv, je všetko v poriadku. No keď nám začne niečo chýbať, hľadáme vinníka, obviňujeme. Izraelský ľud zase reptal. Pred pár dňami dostali zázračne jedlo. Teraz po niekoľkých dňoch, keď prešli niekoľko kilometrov a vysmädli, namiesto modlitby a slušného požiadania o vodu, čo robia? To, čo je v našej hriešnej prirodzenosti: Zabúdajú na dobré dary od Boha a znova Ho obviňujú z toho, že ich chce zahubiť. Denne sa o nich stará formou manny, pripomína im Svoju prítomnosť formou oblaku, čo ich denne sprevádza, a ukazuje im tú správnu cestu. Aj tak si žiadajú vodu formou nevďačnosti, výčitiek, obviňovania. A Pán Boh opäť odpovedá láskou a posiela Mojžiša s inštrukciami, ako vyviesť vodu pre ľud zo skaly. Mojžiš je ale na ľud, čo mu Pán zveril, nahnevaný a namiesto jedného úderu udrie na skalu dvakrát. Táto „malá“ neposlušnosť ho stojí vstup do zasľúbenej zeme. Preto si skúsme viac všímať, čo všetko nám Pán Boh dáva a s ľuďmi buďme trpezliví. Najlepšie to dosiahneme vtedy, keď svoju modlitbu začneme slovami: Pane Bože, ĎAKUJEM…, namiesto: daj, daj, daj… Skúsme a uvidíme, ako sa zmení náš pohľad na Božie vedenie v našom živote.

Modlitba: Pane Bože, ďakujem Ti v dnešný deň za… Amen.

Pieseň: ES 339

Autor: Martin Drdoš



Počúvajte Ma, vy povýšení v srdci, čo ste ďaleko od spravodlivosti. Priblížil som Svoju spravodlivosť, nie je ďaleko. Izaiáš 46,12-13

Srdcom veríme v spravodlivosť, ale ústami vyznávame spásu. Rimanom 10,10



Matúš 10,26-33 • Modlíme sa za: Pozdišovce (ŠZS)

2.Mojžišova 16,17-36

17 Izraeliti tak aj urobili; niekto nazbieral viac, iný menej. 18 Potom odmeriavali ómerom. Ten, kto nazbieral mnoho, nemal nadbytok. Kto nazbieral málo, nemal nedostatok. Každý nazbieral toľko, koľko potreboval. 19 Mojžiš im povedal: „Nech si z toho nikto neodkladá na ráno!“ 20 Niektorí však Mojžiša neposlúchli a niečo si ponechali na ráno. Sčervivelo im to a zapáchalo. Mojžiš sa na nich rozhneval. 21 Tak zbierali každé ráno podľa toho, kto koľko zjedol. Keď začalo hriať slnko, roztopilo sa to. 22 V šiesty deň si nazbierali dvakrát toľko chleba, dva ómery na osobu. Vtedy prišli všetky kniežatá pospolitosti a hlásili to Mojžišovi. 23 Ten im povedal: „Toto hovorí Hospodin: ‚Zajtra je sviatočný odpočinok, sobota zasvätená Hospodinovi. Čo treba upiecť, upečte, čo treba uvariť, uvarte, čo zostane, odložte a uschovajte do rána!‘“ 24 Odložili si teda na ráno, ako prikázal Mojžiš, a nezapáchalo to, ani červy v tom neboli. 25 Mojžiš povedal: „Zjedzte to dnes, lebo dnes je sobota pre Hospodina. Dnes nenájdete na poli nič. 26 Šesť dní budete zbierať, v siedmy deň je však sobota, v ten deň nič nenájdete.“ 27 Keď niektorí z ľudu šli zbierať aj v siedmy deň, nič nenašli. 28 Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi: „Dokedy mi budete odporovať a nebudete zachovávať moje príkazy a zákony? 29 Pozrite, Hospodin vám dal sobotu. Preto vám v šiesty deň dáva chlieb na dva dni. Každý nech zostane tam, kde je. V siedmy deň nech nikto nevychádza zo svojho miesta!“ 30 Ľud teda v siedmy deň odpočíval. 31 Tomu pokrmu dali Izraeliti meno manna. Bol biely ako koriandrové semeno a chutil ako medový koláč. 32 Mojžiš povedal: „Hospodin prikázal toto: ‚Naplň mannou ómer, aby sa zachovala pre vaše budúce pokolenie, aby videli chlieb, ktorým som vás živil na púšti, keď som vás vyviedol z Egypta.‘“ 33 Mojžiš povedal Áronovi: „Vezmi džbán, nasyp doň plný ómer manny a ulož ju pred Hospodinom, aby sa zachovala pre vaše pokolenia.“ 34 Áron ju položil pred Svedectvo, aby sa uchovala, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. 35 Izraeliti jedli mannu štyridsať rokov, kým neprišli do krajiny, v ktorej sa mali usídliť. Jedávali mannu, kým neprišli k hraniciam Kanaánu. 36 Ómer je desatina efy.



Vďačnosť a reptanie. Tento prejav Božej lásky voči Izraelitom na púšti nám má slúžiť ako príklad aj do dnešných dní. Ukazuje nám na Boha milujúceho a zachraňujúceho hriešnikov. Jeho vyvolený národ mal veľa dôvodov na vďačnosť a oslavu Boha za Jeho skutky. No oni aj tak repcú a stále si viac vážia miesto, kde nemali slobodu a boli pod nadvládou tyranov, pre ktorých nemal ich život žiadnu cenu. Boh si ich však natoľko cení a miluje, že na reptanie odpovedá láskou. A ľud sa zachová opäť nedôverou. – – Tento princíp Božej lásky ostáva rovnaký. No žiaľ aj naša odpoveď. Obchody sú plné kresťanov aj v nedeľu. Máme pocit, akoby bolo potrebné v nedeľu stihnúť všetko, čo cez týždeň nestíhame. Skúsme si nedeľný čas vyhradiť pre vďačnosť a oslavu Boha na spoločnom stretnutí na Službách Božích a potom neutekať hneď domov. Ostaňme ešte v spoločenstve pri vzájomných rozhovoroch, pri káve alebo zákuskoch. Spoznávajme sa a modlime sa spoločne za seba. Skúsme navštíviť niekoho v nemocnici alebo doma. Aj toto sú skutky lásky, ktoré svedčia o Bohu. Viem, sám mám od toho ďaleko, no budem sa modliť, akou formou chce Pán použiť mňa alebo teba v tento Jeho svätý deň. Múdrosť Ducha Svätého nech nám v tom pomáha.

Modlitba: Drahý Pane Bože, Ty si ustanovil svätý deň na oddych a zasvätenie Tebe. Prosím, ukáž nám, ako si správne oddeliť tento deň pre Teba. Nech vieme oddychovať po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Nech sa na našom správan

4. nedeľa po Svätej Trojici

Neste si navzájom bremená, a tak naplníte Kristov zákon. Galaťanom 6,2



Lukáš 6,36-42

36 Buďte milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. 37 Nesúďte a nebudete súdení! Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a bude vám odpustené! 38 Dávajte a bude dané aj vám — mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchovatú vám dajú do lona. Akou mierou meriate, takou bude namerané aj vám.“ 39 A povedal im aj prirovnanie: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú azda obaja do jamy? 40 Učeník nie je nad učiteľa. No každý, kto je vyučený, bude ako jeho učiteľ. 41 Ako to, že vidíš smietku v oku svojho brata, a brvno vo svojom oku nebadáš? 42 Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Brat môj, dovoľ, nech ti vyberiem smietku z oka,‘ a pritom sám nevidíš brvno vo svojom oku? Ty pokrytec, najprv vyhoď brvno zo svojho oka, až potom uvidíš, ako vybrať smietku z oka svojho brata.



Milosrdenstvo a pokora. Hodnoty, ktoré sa dnes už nenosia. Naopak, v kurze je sebavedomie, hrdosť, súperenie a rivalita. Isteže, aj tieto hodnoty majú dôležité miesto v medziľudských vzťahoch, ale musia byť vyvážené láskou, pokorou, odpustením a nábožnosťou. Inak sa spoločnosť mení na bojisko, kde sa jeden druhého snaží predbehnúť a nie pomôcť. Pamätám si na slová niekdajšieho martinského zborového dozorcu, keď som si ako mladý farár sťažoval na tento svet: Čo sa čuduješ, nieto nábožnosti, nebude ani slušnosti. Zakončil moje krátke úvahy. – – Milosrdenstvo a pokora majú byť výrazom našej nábožnosti a viery v Pána Ježiša Krista. Kristus nám to dokonca kladie na srdce, keď hovorí: Buďte milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. Má to byť náš rukopis, naša DNA. Podľa toho nás majú poznať ako kresťanov. Nie vždy je to jednoduché. Poznáme to z vlastných zápasov. Poznáme to aj zo zápasov v našej cirkvi. Doteraz nenastalo odpustenie a pokánie. Absencia pokory potom tvorí spoločenstvo, v ktorom sa napokon bratia vedia porozprávať už len cez súdy a senáty. – – Vždy je čas na pokoru, pokánie a milosrdenstvo. Začať musím od seba. Nie je to ľahké, ale máme výborný liek – Ježiša Krista v Duchu Svätom. Aká to radosť, ak sa ti podarí odstrániť brvno zo svojho oka. Väčšinou nám potom už ani nevadí tá smietka v oku bratovom.

Modlitba: Bože, ďakujem, že si milosrdný a chceš Svoje dobro žiť aj cez nás. Odpusť, že Ti to niekedy kazím. Veď ma Tvojím Duchom po cestách Tvojej lásky. Amen.

Pieseň: ES 551

Autor: Milan Kubík



Svojim bratom chcem ohlasovať Tvoje meno. Žalm 22,23

Pavel píše: „Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám zvestoval, nepochádza od človeka.“ Galaťanom 1,11



Rimanom 12,17-21 • 1.Mojžišova 50,15-21 • 1.Samuelova 24,1-20 • Žalm 42 • Modlíme sa za: Vydavateľstvo Porta libri

2.Mojžišova 16,1-16

1 Celá izraelská pospolitosť odišla z Elimu a v pätnásty deň druhého mesiaca po odchode z Egypta prišla na púšť Sín, ktorá je medzi Elimom a Sinajom. 2 Celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi na púšti. 3 Izraeliti im hovorili: „Radšej sme mohli pomrieť Hospodinovou rukou v Egypte, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa a najedli sme sa chleba do sýtosti. Vy ste nás však vyviedli na púšť, aby ste celé toto zhromaždenie vyhubili hladom.“ 4 Hospodin povedal Mojžišovi: „Ja vám zošlem chlieb, ktorý bude padať z neba. Ľud nech vychádza a naberie si, koľko bude každý deň potrebovať. Tým ho vyskúšam, či sa bude správať podľa môjho zákona, alebo nie. 5 Na šiesty deň si nazbierajú a pripravia dvakrát toľko než v iné dni.“ 6 Mojžiš a Áron povedali všetkým Izraelitom: „Večer poznáte, že to bol Hospodin, kto vás vyviedol z Egypta, 7 a ráno uzriete Hospodinovu slávu. Počul totiž vaše reptanie proti Hospodinovi. Veď čo sme my, že repcete proti nám?“ 8 Mojžiš dodal: „Poznáte to podľa toho, že Hospodin vám dá večer jesť mäso a ráno chlieb, aby ste sa nasýtili, a to napriek tomu, že počul, ako ste proti nemu reptali. Čo sme my? Nie proti nám repcete, ale proti Hospodinovi.“ 9 Mojžiš povedal Áronovi: „Povedz celej izraelskej pospolitosti: ‚Predstúpte pred Hospodina, lebo počul vaše reptanie!‘“ 10 Keď to Áron oznámil celej pospolitosti Izraelitov, obrátili sa k púšti a vtedy sa v oblaku zjavila Hospodinova sláva. 11 Hospodin povedal Mojžišovi: 12 „Počul som reptanie Izraelitov. Oznám im: ‚Podvečer sa najete mäsa a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Boh.‘“ 13 Keď nastal večer, prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno zasa ležala okolo tábora napadaná rosa. 14 Keď sa rosa stratila, na povrchu púšte sa objavilo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať. 15 Keď to Izraeliti videli, jeden druhého sa pýtali: „Čo je to?“ Nevedeli totiž, čo to je. Mojžiš im povedal: „To je chlieb, ktorý vám dáva Hospodin ako pokrm. 16 Toto je to, o čom Hospodin prikázal: ‚Nech si každý nazbiera toľko, koľko potrebuje na jedenie. Každý si naberie podľa počtu osôb v stane, ómer na osobu.‘“



Stačí poprosiť. Izrael nebol ešte dlho na ceste z otroctva, ešte bol plný dojmov z mocného Božieho konania – či už v Egypte, alebo počas putovania. Namiesto úžasu a vďačnosti však vidíme u Božieho ľudu zvláštne správanie. Keď sa vyskytol akýkoľvek problém: celý zbor reptal proti Mojžišovi a Áronovi. Nemali vodu: reptali. Nemali chlieb: reptali. Na jednej strane si povieme: mali dôvod, boli v ťažkej situácii, ale aj v tej najťažšej situácii mali možnosť správať sa inak. Miesto reptania a sťažovania mohli volať k Bohu, vyznať Mu svoj strach a pochybnosti. Vybrali si však inú cestu: Nespokojnosť, hnev, šomranie. V danej chvíli zdanlivo dosiahli, čo chceli, ale v konečnom dôsledku ich reptanie stálo veľa. Bralo im bázeň a dôveru voči Bohu, kazilo myslenie ďalších generácií, bolo veľmi zlým svedectvom pre iné národy a mnoho ľudí zomrelo bez toho, aby mohlo vojsť do zasľúbenej zeme. A pritom stačilo niekde na začiatku cesty zmeniť svoje zameranie a namiesto reptania jednoducho dôverovať Bohu a volať na Neho. – – Aké je moje nastavenie, keď sa ocitám v ťažkostiach? Najprv frflem, hnevám sa, mám pocit, že Boh na mňa zabudol? Alebo najprv vyznám Bohu, čo ma trápi, a prosím, aby On konal podľa Svojej vôle? Reptanie totiž nepomáha ani mne, ani druhým. Ale dôvera a pokorná prosba určite áno.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju pomoc. Odpusť, že na ňu neviem čakať v náročných obdobiach môjho života a hundrem. Posilňuj vo mne vieru, že vieš, čo robíš a že je to dobré. Am