Zamyslenia EVS Zamyslenia EVS

„… a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie; aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“ (Ef 3:19)

Aby človek vedel oceniť umenie, buď sa musí narodiť so zmyslom pre umenie, alebo ho musí tréningom rozvíjať. Len pomerne málo ľudí má vrodený zmysel pre farby, tvary a harmóniu. Pre nich je láska k umeniu prirodzená. Ak ľudská duša nemá umelecké cítenie, návšteva galérie môže byť pre ňu nudnou záležitosťou. Podobne je to s hudbou. Ak niekto má oceniť dobrú hudbu, musí ju „mať v sebe“ alebo ju rozvíjať. Človek bez hudobného cítenia by nemal problém zaspať počas symfonického koncertu alebo vystúpenia Metropolitnej opery. Tak je to aj s Božími vecami.

Rozprávanie o Bohu sa môže stať ponuré a mdlé, ak Boh nie je v tebe. Cirkev sa môže stať nevýraznou a Biblia protivnou knihou, ak Duch svätý neosvieti tvoju dušu Svojou prítomnosťou. Najúžasnejšia vec na tom všetkom je, že život stvoril Boh, takže ak sú naše srdcia mŕtve pre duchovné veci, dá sa s tým niečo robiť.

Modlitba dňa

Všemohúci Pane Bože, nech denne vystieram svoju ruku k Tebe a som naplnený Kristovou láskou.

„Poslali k Nemu svojich učeníkov s herodiánmi a tí povedali: Majstre, vieme, že si pravdivý a ceste Božej podľa pravdy učíš a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: slobodno platiť cisárovi daň a či nie?“ Evanjelium podľa Matúša 22:16–17

Farizeji chceli zničiť Pána Ježiša. Očakávali Mesiáša, ktorý mal spraviť Izrael náboženským, politickým a ekonomickým centrom sveta. Považovali to za samozrejmosť, že keď Mesiáš príde, usadí sa v Jeruzaleme a bude spolupracovať s náboženskými autoritami ľudu a s farizejmi.

Namiesto toho prišiel Mesiáš, ktorý sa staral o hriešnikov. Jedol s nimi a bol im na spásu. Je isté, že nie všetci, ktorí prišli do kontaktu s Pánom Ježišom, sa stali novými ľuďmi. Ale pre všetkých, ktorí Ho prijali, znamenalo to koniec hriešneho života. Zároveň robil Pán Ježiš veľké znamenia a zázraky, uzdravoval chorých a kriesil mŕtvych.

Nikto nemohol pochybovať, že to, čo zasľúbilo Božie Slovo, sa naplnilo v Pánovi Ježišovi.

Avšak namiesto sklonenia sa pred Ním a obrátenia, rozhodli sa farizeji, zákonníci a vysoká rada, že s Ním skoncujú a zabijú Ho. Ale nebolo to také ľahké. Pán Ježiš mal dôveru ľudu a nemohli na Neho nájsť nič, za čo by Ho mohli obviniť.

Preto sa pokúsili chytiť ho a usvedčiť úskokom. Farizeji sa zišli, aby rozmýšľali, ako ho usvedčia Jeho slová. Chceli mu postaviť otázku, na ktorú, či by odpovedal áno, alebo nie, aj tak by ho mohli obžalovať.

„Slobodno platiť cisárovi daň, a či nie?“

Keby Pán Ježiš odpovedal áno, obvinili by ho ako zradcu krajiny. Keby odpovedal nie, obvinili by ho, že prestupuje zákon.

Toto nás mnohému učí. Aj my musíme byť pripravení, že budeme vystavení skúškam ako Pán Ježiš.

Tak, ako skúšali obžalovať Pána Ježiša v súvislosti s cisárom, budú nás obžalovávať vo vzťahu k politike. A preto sa musíme učiť z tohto Božieho Slova stáť pevne v pravde!

„Nepohŕdam milosťou Božou. Lebo ak je spravodlivosť zo zákona, tak Kristus nadarmo umrel.“ List Galatským 2:21

Zaujímalo by ma, či nejaký kresťan sníva o pohŕdaní Božou milosťou.

Uprostred všetkého, s čím nesúhlasíme, mohli by sme nesúhlasiť, že nikdy neopustíme Božiu milosť?

Odpoveď sa zdá zrejmá. Nie je to však také jednoduché. Satan sústreďuje svoje úsilie, aby nás prinútil zneužiť alebo zrušiť Božiu milosť. Má na to mnoho spôsobov. Jedným z nich je zákonnícka myseľ.

Kresťan má dve prirodzenosti: novú a starú. Stará prirodzenosť patrí do tohto sveta. Nemôže byť spasená, bude zničená v hrobe. Starý človek dokáže počuť len zákon. Áno, vládne v ňom zákon. Ak starý človek počuje evanjelium, vždy zneužije milosť na ospravedlnenie hriechu.

Úplne iné je to s novým stvorením, ktoré bolo stvorené vierou v Ježiša. Musí počuť iba evanjelium. Ježiš musí žiť v srdci kresťana. On je vyvrcholením zákona, aby sa spravodlivosti dostalo každému veriacemu.

Kde je Ježiš, tam sú všetky požiadavky zákona splnené. Naplnil ich do takej miery, že zákon sa stratil. Platí to aj o povinnostiach, ktoré vyplývali zo zákona.

Satan sa všetkými spôsobmi snaží, aby si vpustil zákon do svojho srdca. Vie, že ak mu dovolíš vstúpiť, rozšíri svoje pôsobenie. Nakoniec rozmýšľaš len o tom, aký máš byť ako kresťan a čo máš robiť.

Nestane sa to náhle. Ježiš pomaly vykĺzne z tvojej mysle. Zamestnávaš sa len svojím vlastným kresťanstvom.

Bez toho, aby si si to uvedomil, zrušil si Božiu milosť. Satan zneužil Boží zákon a stala sa hrozná vec.

Preto sústreď svoje úsilie na zachovanie Božej milosti. V tvojom srdci je miesto len pre jednu osobu, a tou je Pán Ježiš. Jeho dokonané dielo na Golgote je jediným pokladom tvojho srdca. To je základ, na ktorom staviaš.

„Veď nás ženie Kristova láska, nás, čo sme pochopili, že ak jeden zomrel za všetkých, všetci zomreli.“ (2K 5:14, ekumenický preklad)

Keď idem manželke kúpiť narodeninový darček, nerobím to z povinnosti. Mám z toho radosť. Nerobím to preto, žeby som sa bál, ako zareaguje, ak jej darček nedám. Nemotivuje ma strach, motivuje ma láska.

Keď niekoho miluješ, prirodzene chceš robiť veci, o ktorých vieš, že ho potešia. To isté platí aj pre náš vzťah s Kristom. Skutoční Ježišovi priatelia ho poslúchajú, pretože chcú, pretože ho milujú.

Apoštol Pavol napísal: „Veď nás ženie Kristova láska, nás, čo sme pochopili, že ak jeden zomrel za všetkých, všetci zomreli.“ (2K 5:14, ekumenický preklad)

Keď milujeme Pána, je našou radosťou, našou výsadou robiť to, čo nám prikazuje.

Ľudia nás určite sklamú. Máme však priateľa, ktorému môžeme povedať svoje tajomstvá, pretože On nikdy nezradí našu dôveru. Máme priateľa, ktorý sa s nami podelí aj o svoje tajomstvá. V Ježišovi Kristovi máme toho najlepšieho priateľa.

Ježiš chce byť nielen naším Spasiteľom a Pánom, ale chce byť aj naším priateľom.

Ak nie si Božím priateľom, potom si Jeho nepriateľom. Biblia hovorí, že ak miluješ spôsoby tohto sveta, potom si Boží nepriateľ. V skutočnosti Ježiš povedal: „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje.“  (Mt 12:30)

Možno si nikdy nepoznal, aké to je mať živý, každodenný, nepretržitý vzťah – dokonca priateľstvo – s Ježišom Kristom. Možno si si ani neuvedomoval, že niečo také je vôbec možné.

Ježiš je priateľ, ktorý pri tebe bude stáť bez ohľadu na okolnosti. A je ochotný vstúpiť do tvojho života, odpustiť ti hriechy a ponúknuť ti svoje priateľstvo. Musíš však odpovedať na Jeho volanie.

„… v deň pohromy… s plesaním, spievať a hrať budem Hospodinovi.“ (Ž 27:5,6)

Kresťania nie sú celkom imúnni voči depresii. Faktom je, že smer udalostí a stúpajúca tendencia zla sú dostatočným podnetom k alarmujúcim myšlienkam bez ohľadu na to, či je človek kresťan. Dávid, sladký Izraelský spevák, nebol na vrchole svojej depresie vždy. Niekedy sa na depresívny smútok zmenila jeho radostná pieseň. „Slzy sú mojím chlebom vo dne v noci, keď mi neprestajne hovoria: Kde je tvoj Boh? Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne?“  Zistil som, že liekom na depresiu je chvála. Inými slovami: buď natoľko zamestnaný počítaním svojich požehnaní, že to vytesní temné myšlienky.

Modlitba dňa

Vďaka, nebeský Otče, za žalmy, ktoré mi pomáhajú vidieť, že Dávid s Tebou rozprával aj v najťažších chvíľach. Akékoľvek budú moje okolnosti, budem sa učiť chváliť Ťa v nich, Pane.

„…aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Evanjelium podľa Matúša 5:16

Čo sú to tie dobré skutky? Takto sa pýtajú mnohí ľudia.

Niektorí majú tendenciu myslieť si, že dobré skutky sú určite tie, na ktorých si máme zakladať a iné skutky sú menej dobré, teda nie sú až také dôležité.

Jedna vec je istá. Musíme sa vystríhať všetkého, čo Božie Slovo nazýva hriechom. To nemôže byť nikdy dobrým skutkom.

Ale keď sa pýtame, ktoré skutky sú dobré, sme na falošnej ceste. Pretože dobré skutky nemajú svoje meno. Ide o to, kto ich koná. Dobrý strom prináša dobré ovocie a zlý strom zlé, hovorí Pán Ježiš.

V rozmýšľaní o dobrých skutkoch sme na správnej ceste vtedy, keď si všímame Ježišove slová, čo dobré skutky spôsobujú. Ľudia kvôli nim velebia Otca v nebesiach.

Predstav si človeka, ktorý je dôsledný, svedomitý, príkladný v každom ohľade, človeka, ktorý môže byť nazvaný ako príklad všetkých ctností. Napadlo by ti ďakovať Bohu za takého človeka? Nikdy! Existujú kresťania, ktorí sú tak „posvätení“, že sú trápením pre svojich blížnych. Nikto za takých kresťanov Bohu neďakuje. Uprostred svojej dokonalej usporiadanosti nekonajú žiadne skutky

Ale naopak sa môže stať, že celkom spontánne povieš: Bože, ďakujem, že som stretol toho človeka! Bol to niekto, kto ti bol ku pomoci. Všimol si si Jeho srdce a ohľaduplnosť. A všimol si si, že ten človek, ktorý ti bol na pomoci, nemal vôbec v úmysle byť pre teba príkladom, ani nerobil dobré skutky na svoju chválu.

Existujú kresťania, ktorí so sebou bezprostredne prinášajú radosť a požehnanie. Bez toho, aby nad tým rozmýšľali, smerujú myšlienky iných ľudí na Pána Ježiša tak, že ľudia vidiac tie skutky, oslavujú Boha.

Toto sú kresťania, ktorí robia dobré skutky.