Zamyslenia EVS Zamyslenia EVS

„Vtedy začnete hovoriť: Jedávali a píjali sme s tebou a na našich uliciach si učil; ale on povie: Hovorím vám, neviem, odkiaľ ste. Odstúpte odo mňa všetci páchatelia neprávosti!“ Evanjelium podľa Lukáša 13:26 — 27

Deň súdu bude veľkým dňom prekvapení.

Tí, ktorí chodili s Ježišom na zemi, sa s Ním znova stretnú. Jozefovi a Máriini susedia, priatelia a členovia ich rodiny — všetci si budú myslieť, že Ježiš ich pozná. Ale mýlia sa.

Niektorí ľudia s Ním jedli a pili; napriek tomu strávia večnosť s diablom a jeho anjelmi v neuhasiteľnom ohni pekla.

Ako je to možné?

Je to preto, že v srdci nemali s Ježišom správny vzťah.

Záujem o Ježiša nestačí, ani sympatie, ani obdiv. Ježiš si nežiada ľútosť. Nie, žiada si tvoje úbohé a nečisté srdce.

Dal si ho Ježišovi?

Stalo sa tvoje zdrvené, zlomené srdce Jeho domovom?

V deň súdu bude Ježiš poznať len tých, ktorých srdce pozná tu dole. Chce v tebe prebývať. Ak Mu otvoríš dvere, očistí ťa. Jeho krv vykúpenia ťa robí bielym ako sneh.

Ak Mu to dovolíš vykonať tu na zemi, si jedným z tých, ktorých pozná vo večnosti.

Bude to pozoruhodný deň. Nemôžeš pochopiť, že ťa Ježiš pozná. Myslíš si, že si úbohý a nehodný. Ježiš sa ťa z dobrého dôvodu mohol naveky zbaviť.

Ale On to neurobí. Kráčal s tebou celý život. Denne ťa prikrýval svojou milosťou. Obliekal ťa do rúcha spásy. Si Jeho nevestou, ktorú túži vziať za ruku a viesť do nebeských siení.

Áno, ty, ktorého Ježiš pozná, si požehnaný.

„… skúmajte, čo je milé Pánovi.“ (Ef 5:10)

Pred časom som čítal príbeh o tínedžerovi z Anglicka, ktorý choval ako domáceho miláčika škorpióna obrovského. Ten tínedžer mal vo zvyku dávať škorpiónovi, ktorého pomenoval Twiggy, pusu na dobrú noc.

Jednej noci však Twiggy, na prekvapenie tínedžera, bodol svojho majiteľa do pery. Potom mu Twiggy skočil do úst a bodol ho znova. V dôsledku toho bol hospitalizovaný.

Zjavne podcenil povahu tohto tvora.

Aj my môžeme byť takí, keď ide v našom živote o hriech. Väčšina ľudí upadá do hriechu tým, že sa zabáva na tom, čo považuje za malé hriechy. Ale tieto takzvané malé hriechy sa nabaľujú na veľké.

Môžeme si povedať: „Je to len maličkosť. Naozaj to neuškodí.“ A tak sa dopustíme malého hriechu. Podľa nášho úsudku niečoho zanedbateľného. Potom sme však šokovaní, keď sa to otočí a uštipne nás to, keď nám to ublíži. Nemôžeme uveriť, že sa to stalo.

Ale čo sme čakali?

Ak nám Biblia hovorí, aby sme sa držali ďalej od určitej veci, aj keď sa nám nezdá významná, poslúchnime ju, pretože Boh sa o nás stará. Ak nám hovorí, aby sme niečo nerobili, znamená to, že ak to urobíme, ublíži nám to. A ak nám hovorí, aby sme určitú vec robili, znamená to, že ak to urobíme, pomôže nám to. Musíme sa naučiť dôverovať Bohu.

Nie je našou úlohou, aby sme Boha odhadovali alebo upravovali Jeho slovo. Kto sme my, aby sme to robili? Ježiš povedal: „Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem“ (J 15:14). Nepovedal: „Ste moji priatelia, ak budete robiť všetko, čo vám osobne vyhovuje alebo čo sa vám zdá ľahké.“

Musíme teda poslúchať Boha vo všetkých veciach, či už veľkých, alebo malých, pretože malé kompromisy v živote vedú k veľkým kompromisom.

„… Milovať budeš Pána svojho Boha… Milovať budeš blížneho…“ (Mt 22:37 – 39)

V slovách „Milovať budeš Pána svojho Boha“ a „Milovať budeš blížneho“ nachádzame odpoveď na problémy dnešného sveta. Toto učenie nie je zastarané; v dnešnej dobe je úplne opodstatnené. Je to jediná cesta, ktorá môže vyriešiť problémy dnešného sveta, či už sú to problémy jednotlivcov, alebo národov. Ak milujeme Boha celým srdcom, budeme mať silu milovať svojich blízkych. Pravá láska nájde spôsob vyjadrenia v službe – nie iba v spievaní chvál, navštevovaní kostola či dokonca v modlení –, ale v snažení sa o maximum, aby sme dokázali lásku poslúchaním vôle nášho nebeského Otca.

Modlitba dňa

Pravá láska si vyžaduje všetko, čo mám. Vezmi všetko, čo je v mojom živote skryté a oddeľuje ma od milovania Teba a môjho blížneho tak, ako by som mal. Nech jasne poslúcham Tvoju vôľu, drahý Pane.

„Ani sviecu nezažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik a svieti všetkým v dome. Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Evanjelium podľa Matúša 5:15–16

Zažať sviecu a prikryť ju nádobou, to by nebolo múdre. Podobne málo múdre a užitočné by bolo, keby svetlo nás kresťanov nesvietilo pre iných.

Väčšina ľudí tieto Ježišove slová chápe ako povzbudenie pre nás, aby sme naše svetlo správne umiestnili.

Ale tu nie je reč o ničom, čo máme spraviť my. Je to Boh, ktorý umiestňuje svetlo a sviecu tak, aby ju ostatní videli. Vidíme to z toho, že tento obraz Pán Ježiš používa pri viacerých príležitostiach keď je reč o tom, čo Božie Slovo koná. Používa tento obraz napríklad aj v súvislosti s podobenstvom a Božom Slove a aj v súvislosti s učeníkmi, ktorých vysiela do služby.

Boh dal kresťanovi svetlo vo svojom Slove a stará sa aj o to, aby bol kresťan umiestnený tam, kde On chce. Neznamená to, že nás umiestňuje do, – z ľudského pohľadu, – do popredných a vysokých miest v spoločnosti. Zvyčajne je kresťanov vplyv tým menší, čím vyššie sa v spoločnosti nachádza. Na tých vysokých miestach musí kresťan brať ohľad na toľkých ľudí, že ho to úplne ochromuje v jeho myšlienkach o význame a vplyve kresťana.

To, čo siaha najďalej v pomoci, spasení a požehnaní pre ľudí, pochádza od kresťanov z bežného každodenného života. Kresťan v továrni, v kancelárii, v triede, na poli, a v neposlednom rade doma, často rozširuje Ježišovo svetlo. Svetlo, ktoré siaha až tak ďaleko, žeby si nikto nemyslel, že je to možné.

V prvom rade je teda dôležité, aby sme my kresťania prijímali svetlo. Musíme sa mu otvoriť a byť ochotní niesť náklady spojené s prijímaním svetla od Pána v Božom Slove.

Po druhé je dôležité, aby sme svetlo nechali svietiť! Bude nás to niečo stáť a budeme sa kvôli Ježišovi stretávať s odporom.Ale ak budeme verní svetlu, ktoré sme dostali, budeme tu na svete tým, čím nás

Pán Ježiš nazýva: soľou a svetlom!

„Miloval si spravodlivosť a nenávidel si neprávosť; preto pomazal Ťa, ó Bože, Tvoj Boh olejom radosti nad Tvojich druhov.“ List Židom 1:9

Ježiš bol pomazaný olejom radosti.

Čuduješ sa, že nemôžeš obrátiť pozornosť na Ježiša bez toho, aby si sa nestretol s prúdom radosti, ktorý pochádza od Neho? Nemôžeš Ježiša nechať vstúpiť bez toho, aby si neprijal radosť.

Nie je to povrchná a lacná radosť. Má svoj pôvod v Duchu, ktorý v Ňom vládne.

Medzi Ježišom a Bohom je hlboká harmónia. Myseľ, emócie a vôľa sú v jednote. Ježiš je naplnený Božím pokojom, pretože je jedno s Bohom. A to môže len ten, kto je naplnený Božou radosťou. V nebi je radosť, keď sa jeden hriešnik dá na pokánie. Boh sa teší vždy, keď stratený hriešnik zaklope na dvere Otcovho domu.

Podobne ani Ježiša neteší nič viac ako spasení hriešnici. Sú Jeho odmenou za všetko, čo pretrpel.

Ak urobíš vo svojej mysli priestor na to, čo ti Boh hovorí o Ježišovi, zažiješ niečo úžasné. Ježiš sa s tebou podelí o svoju radosť. Vyvierajú z Neho prúdy živej vody a nedá sa z nich piť bez toho, aby ťa nepremenili. Získaš radosť v Ježišovi. Čo teší Jeho, teší aj teba. Pomazáva ťa olejom radosti.

Stretol som kresťanov, ktorí veľmi túžili po spáse iných ľudí. Nedokážu odpočívať, kým obrovské množstvo ľudí v našej krajine a na celom svete žije bez Boha a bez nádeje. Ich tieseň ich viedla k modlitbe, službe a obetovaniu sa.

Nemysli si však, že žijú biedny život. Sú pomazaní olejom radosti. Chcú to, čo chce Boh. Čo teší Jeho srdce, teší aj ich.

Zriedka myslia na svoju vlastnú radosť. Zamestnávajú ich všetci ľudia, ktorí ešte neboli oslovení. Svoj život odovzdali jedinej veci: potešiť svojho Pána a Majstra.

Dnes k tebe prichádza Ježiš. Chce ťa pomazať olejom radosti. Chce ťa naplniť nebeským požehnaním. Chce zachrániť tvoju dušu a urobiť ťa nástrojom radosti.

„Má vari Hospodin takú záľubu v zápaloch a zábitkoch ako v poslušnosti voči hlasu Hospodina? Hľa, poslušnosť je lepšia ako obeť a počúvanie lepšie ako tuk baranov.“

(1S 15:22)

V Starom zákone nachádzame príbeh kráľa Saula, ktorého Boh odmietol pre jeho ustavičnú neposlušnosť. Boh mu prikázal, aby išiel do boja a úplne zničil svojich nepriateľov spolu s ich dobytkom. Ale po porážke svojich nepriateľov na bojisku Saul uvidel niekoľko oviec a dobytok a rozhodol sa, že si ich nechá pre seba.

Keď mu potom prorok Samuel vyšiel v ústrety, Saul proroka pozdravil a povedal: „Ty si požehnaný Hospodinov: splnil som príkaz Hospodinov.“ (1S 15:13)

Samuel odpovedal: „Čo je to za bľakot oviec, ktorý mi dolieha do uší, a ručanie dobytka, ktoré počujem?“ (verš 14)

Saul mu vlastne povedal: „Vďaka, že si ma na to upozornil. Tie som zachoval pre Pána. Idem ich obetovať Bohu.“

Samuel odvetil: „Má vari Hospodin takú záľubu v zápaloch a zábitkoch ako v poslušnosti voči hlasu Hospodina? Hľa, poslušnosť je lepšia ako obeť a počúvanie lepšie ako tuk baranov.“ (1S 15:22)

Samuel tým chcel povedať, že Boh chce predovšetkým Saulovu poslušnosť. Naše uctievanie, chvála, dávanie a služba sú fajn, ale na prvom mieste je poslušnosť.

Povedzme, napríklad, že manžel je svojej žene neverný a ona to zistí. Ide von a kúpi jej pekný darček. Potom je opäť neverný, a tak jej kúpi nové auto. Jeho žena však povie: „Ty si nepochopil podstatu veci. Ja nechcem všetky tieto darčeky. Chcem tvoju vernosť viac než čokoľvek iné. Veci nemôžu nahradiť to, na čom naozaj záleží.“

Vzťah s Bohom, priateľstvo s Bohom si vyžaduje aktívnu poslušnosť. Je to viac, než nerobiť zlé veci. Je to aj robenie dobrých vecí, ktoré sa Bohu páčia.