Podcast SMOPaJ Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva

Vypočujte si ďalší príbeh z cyklu Povesti (nielen) na dobrú noc. Zavedie vás do nemenovanej jaskyne ukrytej v Roháčoch a prezradí vám aj pôvod jednej prezývky obyvateľov obce Habovka. Povesť Skalný duch, zapísal Anton Habovštiak a vyšla v knihe Kukučkine slzy.

Milí poslucháči, pripravili sme pre vás ďalšiu povesť s názvom Kozia skala na Orave. Je súčasťou zbierky Povestí zo Slovenska z roku 1921 od  Stanislava Klímu, českého učiteľa a spisovateľa. Pôsobil na našom území v období prvej Československej republiky. Napísal viaceré učebnice a dokonca aj ilustrovaného sprievodcu po Slovensku. Táto ľudová povesť inšpirovala i slovenského romantického básnika Janka Matušku, ktorý ju pretvoril do veršovanej balady. Dnes sa už nikto nepamätá, ktorá skala mala prívlastok kozia. Dávno sa stratili stáda kozičiek z oravských lúk a kopcov a s nimi odišlo do zabudnutia aj meno Kozia skala. No možnože prívlastok kozia, súvisel s kamzíkmi, lebo tie nazývali divými kozami, keď sa kedysi dávno preháňali po strmých končiaroch Roháčov.

Milí priaznivci podcastového vysielania, aj v roku 2024 sme pre vás pripravili povesti o slovenských jaskyniach. Tentokrát vás zavedieme do najsevernejšieho regiónu Slovenska, do kraja, kde sa týčia končiare Roháčov, kde sa na vysokom brale nad  riekou vypína majestátny hrad a kde je pod Babou horou ukrytá horáreň nášho veľkého básnika Pavla Orságha Hviezdoslava. Orava ukrýva veľa krásnych miest a zákutí, historických, kultúrnych i prírodných. Patria medzi ne aj jaskyne. A Orava je aj rodiskom mnohých významných básnikov a spisovateľov. Patrí medzi nich aj Anton Habovštiak, jazykovedec, etnograf a zberateľ ľudovej slovesnosti. Z jeho knihy Povesti Oravskej doliny, sme vybrali  príbeh Jasenovský staviteľ.
Prijemné počúvanie.

Nad obcou Muráň sa majestátne vypínajú zrúcaniny niekdajšieho slávneho Muránskeho hradu. Okolo neho sa rozprestiera nádherná príroda, ktorá inšpiruje básnikov, spisovateľov, spomína sa v starodávnych dejinách a povestiach o sláve, láske či pokladoch. Hoci život na zámku dávno vymrel, predsa sem ešte zavítajú návštevníci. História hradu je bohatá, popretkávaná mnohými príbehmi, ktoré postupne upadli do zabudnutia. jeden z nich sme vytiahli z hlbín ľudského zabúdania, aby obohatil našu vedomosť o dávnych dejinách.

Milí poslucháči, spríjemnite si predvianočné obdobie počúvaním
ďalšej povesti o slovenských jaskyniach. 

Nad dedinou Honce, kedysi nazývanou Genč, sa vypína skala.
K nej vyšliapali poľovníci z cesty, ktorá viedla z Brzotína na Plešiveckú planinu nenápadný chodník. Pod skalou sa nachádza aj jaskyňa, ktorú rovnako ako chodník nazval ľud podľa známeho zbojníckeho kapitána Jánošíka. O Jánošíkovej jaskyni rozprávali starí Genčania svojim deťom a vnukom nasledujúci príbeh. Počas dlhých desaťročí je však už popretkávaný vláknami zabúdania a dnes si už nik presne nepamätá, ktorá z početných jaskýň v Gerľašských skalách niesla meno nášho ľudového hrdinu. Obrátili sme sa preto na našich kolegov jaskyniarov a podľa nich je to s najväčšou pravdepodobnosťou Šingliarova priepasť.

Príjemné počúvanie.

Na Špaňom poli na Gemeri je jaskyňa, ktorá sa kedysi dávno
volala Šuchova diera. Mala dva otvory, z nich jeden bol ukrytý. Viaže sa k nej príbeh o dvoch bratoch, Šuchovi a Mutenovi, z neďalekého radu Drienok. Podľa odpovede našich jaskyniarov na otázku, ktorá jaskyňa sa v povesti spomína, to môže byť Špaňopolská alebo Chvalovská jaskyňa.