Zamyslenia EVS Zamyslenia EVS

„Hriech totiž nebude panovať nad vami; lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.“ List Rímskym 6:14

Božie kráľovstvo je kráľovstvo milosti. Všetko v nej má svoj pôvod a zdroj. Božie dieťa je skrze ňu spasené a sila pre svätý život tiež pochádza z Božej milosti.

Mnohí sú spasení milosťou, no potom nevedomky skĺznu pod zákon. Tak ich zaujíma to, čo by mali oni i iní kresťania robiť a čím by mali byť, že následkom toho hriech získava v ich živote moc. Tá moc sa zväčšuje tým, že človek podľahne zákonu.

Veľa kritizovania a horkosti má svoj základ v tom, že zákon prebral v srdci miesto, ktoré malo patriť milosti. Človek kladie veľké nároky na seba a iných.

Hriech vtedy získava kontrolu. Človek sa porovnáva s inými. Sebadôvera a závisť získavajú moc a láska chladne.

Pán túži zlomiť moc hriechu medzi svojimi deťmi. Robí to tak, že ich nabáda, aby neboli pod zákonom ale pod milosťou. Cesta zákona vedie k prehre. Cesta milosti vedie k víťazstvu a bohatstvu v Ježišovi.

Je dôležité, aby Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie neboli v tvojom kresťanskom živote vecou minulosti. Znovu a znovu si musíš pripomínať, že si s Ním zjednotený v Jeho smrti, a určite sa s Ním zjednotíš aj v Jeho vzkriesení.

Ježiš niesol všetky tvoje hriechy a rozdrvil diablove skutky. Vykonal to v tvojom živote. Hriech ťa síce môže obťažovať, ale zároveň vieš, že jeho moc bola zlomená. Ježiš nad ním zvíťazil na Golgote. Viera v Ježišovo dokonané dielo je tvojim víťazstvom.

Keď sa tvoje srdce naplní vďakou za Božiu milosť, satan musí utiecť. Neznesie, keď sa mu pripomína jeho porážka na Golgote. A hriech musí ustúpiť spolu so satanom. Je za tým Ježišova milosť a radosť.

„Nejedna cesta vidí sa človeku správna, ale nakoniec sú to cesty smrti.“ Príslovia 16:25

Tento svet dokáže vyzerať veľmi príťažlivo, obzvlášť keď si mladý. Zapneš telku alebo pozeráš film a hriech vyzerá tak lákavo. Vďaka nim vyzerajú veci ako nezákonný sex, drogy, žúrky, pitky a cudzoložstvo úžasne. Je tragédia, že táto sieť vťahuje človeka za človekom, potom ho požuje a vypľuje.

Presne to sa stalo Judášovi Iškariotskému. Zradil Ježiša za tridsať strieborných, a kam ho to priviedlo? Nikam.

Matúšovo evanjelium nám hovorí: „Keď Judáš, Jeho zradca, videl, že Ho odsúdili, rozľútostený vrátil veľkňazom a starším tridsať strieborných a povedal: Zhrešil som, zradiac krv nevinnú.“  (27:3-4)

Verím, že ak by sa Judáš vrátil k Ježišovi a povedal Mu: „Pane, zradil som Ťa. Uvedomujem si, že pre to, čo som spravil, pôjdeš na kríž, ale veľmi Ťa prosím, odpusť mi,“ dokonca aj vtedy by mu Ježiš odpustil.

Ale Judáš sa s prosbou o pomoc neobrátil na Boha. Namiesto toho sa obrátil na náboženských vodcov, ktorí mu v podstate povedali: „Je to tvoj problém, nie náš. Vypadni!“ Potom Judáš šiel a ukončil svoj život.

Ak sa obrátime na náboženstvo, v hodine ozajstnej núdze nám neposkytne reálnu pomoc, lebo ho vytvoril človek. Pozostáva z rituálov, z toho, čo robíme pre Boha, nie z toho, čo Boh urobil pre nás.

Naopak, kresťanstvo je vzťah s Ježišom Kristom. Za nás šiel na kríž a vylial svoju krv, pretože nebol iný spôsob, ako naplniť požiadavky spravodlivého a svätého Boha, od ktorého sme boli oddelení.

Náboženstvo ani morálka to nemôžu urobiť. Preto Ježiš prišiel na túto zem a zaplatil takú extrémnu cenu za naše hriechy.

 

„… Kráľovstvo sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Pomazaného a bude kraľovať na veky vekov.“ (Zjv 11:15)

Kresťanstvo je evanjeliom krízy. Nepochybne vyhlasuje, že svet to má všetko zrátané. Každé pohrebisko a cintorín svedčí o tom, že Biblia má pravdu. Naše dni na tejto planéte sú spočítané. Apoštol Jakub hovorí, že sme para, ktorá sa na chvíľu ukáže a potom mizne (Jk 4:14). Prorok Izaiáš prehlasuje, že náš život je ako usýchajúca tráva a vädnúci kvet (Iz 40:6,7).

Národy takisto bezpochyby zaniknú, keď prestanú spĺňať funkciu, ktorú im Boh určil. Koniec nastane s druhým príchodom Ježiša Krista. Zriadi kráľovstvo spravodlivosti. Nebude v ňom nenávisť, chamtivosť, závisť a smrť. Pre kresťana je to dôvod byť optimistom. Dôvod usmievať sa uprostred všetkého, čo sa deje.  Vieme, čo príde. Vieme, aký bude koniec: víťazstvo Pána Ježiša Krista!

Modlitba dňa

Zatiaľ čo je svet okolo mňa v takom zmätku, Tvoj pokoj žije v mojom srdci, keď čakám na Tvoj triumfálny návrat.

„Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu.“ Evanjelium podľa Matúša 5:4

Podmienky tu na svete sú pre kresťana ťažké. Tento svet je v moci zla. Nerozumie Pánovi Ježišovi, a ani tým, ktorí v Neho veria. Na mnohých miestach stretáva kresťan odpor a nenávisť. Svet pohŕda tým, čo kresťan miluje a miluje to, čo kresťan nenávidí. Stav vecí je pre kresťana na svete neprijateľný.

„Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; ale že nie ste zo sveta, lež ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí,“ hovorí Pán Ježiš. (J 15:19)

To vôbec neznamená, že kresťan vo svojom živote tu na svete nemá nič, z čoho by sa mohol tešiť. Má svoju radosť v Pánovi! Tiež sa môže tešiť z darov, ktoré mu Pán požehnáva. Môže sa radovať z pekného domova, z prospešnej a požehnanej práce, a z mnohého iného. Kresťanský život predsa nie je neradostným životom!

Ale stav vecí je na svete taký, že spôsobuje smútok a utrpenie tým, ktorí veria v Pána Ježiša. Utrpenie a smútok prežívame aj preto, lebo máme v sebe starého človeka, hriešnu prirodzenosť. Aj napriek všetkým radostiam, nie je plač nikdy ďaleko u toho, kto verí v Pána Ježiša.

Ale práve skutočnosť, že kresťan nezapadá dobre do tohto sveta ukazuje, že patrí inému svetu; svetu, ktorý príde z neba spolu s Pánom Ježišom pri Jeho príchode.

Tam bude veriaci potešený. Znamená to, že všetko, čo teraz zapríčiňuje smútok, bude preč. Nebude ani smútok, ani plač, ani bolesť, lebo všetko prvotné sa pominie.

Prispôsobiť sa tomuto svetu je pre kresťana nebezpečné. Vtedy odíde od Pána Ježiša a už sa nehodí pre Božie kráľovstvo.

Ale tí, ktorí žalostia, oni – nikto iný, budú potešení, keď Pán Ježiš príde.

„Potom som uvidel naprostriedku medzi trónom, medzi štyrmi bytosťami a medzi staršími Baránka, ktorý stál ako zabitý…“ Zjavenie Jána 5:6

Ján bol uchvátený do neba. Tam videl Boží trón. Bol to ohromujúci pohľad. Boh mal v ruke zvitok so zjavením, ale nik nebol hoden, aby ho otvoril. Preto Ján plakal a plakal. Prestal, keď zbadal Baránka.

Zabitý Baránok stál pred Božím trónom. To znamená, že Boh vidí Baránka neustále. Pre Boha je Baránok stredobodom. Jeho stredobod musí byť aj tvojím.

Všetky Božie myšlienky sú zhrnuté v Ježišovi. Všetky tvoje myšlienky musia byť tiež zhrnuté v Ňom. Tak ako je Ježiš stále prítomný pre Boha, musí byť stále prítomný aj pre teba.

Prečo Ján nezbadal Baránka okamžite? Pretože Baránok nemal nádheru a vonkajšiu slávu. Boh sa rozhodol, že Jánovi na chvíľu zastrie zrak.

Tak je to aj s tebou. Nerozhoduješ o svojom duchovnom vývoji. Hospodin sa načas môže skryť. Jeho úmyslom je, aby si si hlbšie uvedomil bohatstvo, ktoré máš v Ňom. On jediný ti otvára dvere. Vedie ťa do svojho večného tajomstva. Máš spoznať, že chce zjednotiť v Kristovi všetky veci na nebi aj na zemi.

Ak sa spätne pozrieš na svoj život, môžeš vycítiť Boží zámer. Boh ťa neprestajne chcel zjednotiť s Ježišom. A hoci sa načas skryl, bolo to preto, aby si našiel Baránka, ktorý bol zabitý pre tvoje hriechy.

Nájdeš Ježiša — nie v prvom rade vo svojom srdci, ale v Božom. On ťa naplní potešením a radosťou. Boh vždy vidí Ježiša ako obetného Baránka, ktorý sňal všetky tvoje hriechy.

Toto je základ spásy, ktorý stojí pevne a naveky.

„Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy“ (2K 4:17)

Keď bola moja vnučka Stella batoľa, vzal som ju do obchodu s mrazenými jogurtmi. Učila sa utierať si ústa obrúskom a bolo zábavné pozorovať, ako si odhryzla z jogurtu a potom si utrela ústa. Potom však zbadala na chodníku obrúsok a natiahla sa, aby ho zdvihla.

„Stella, nie!“ povedal som. „To je špinavý obrúsok. Vezmeme ti čistý.“

Zmätene sa na mňa pozrela. Nechápala, prečo ten obrúsok nie je dosť dobrý. Ale ja som to pochopil, pretože som bol o niečo múdrejší ako ona.

To isté platí aj o našom vzťahu s Bohom. On je múdrejší ako my. A keď nám Boh povie, aby sme niečo nerobili, má na to dobrý dôvod.

Aj keď práve teraz prechádzame niečím ťažkým, musíme si uvedomiť, že Boh nás miluje. Apoštol Pavol napísal:  „Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy.“ (2K 4:17)

Satan však bude túto pravdu spochybňovať. Tak to bolo aj v prípade Jóba, ktorého priatelia v podstate povedali: „Boh Jóba evidentne nemá rád. Inak by ho tieto nešťastia nepostihli. Jób sa musel dopustiť nejakého ťažkého hriechu.“

Avšak pravý opak bol pravdou. Boh o Jóbovi povedal: „Všimol si si môjho služobníka Jóba? Lebo na zemi nieto jemu podobného, bezúhonného, úprimného, bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého.“ (Jób 1:8)

Satan použil rovnakú metódu v rajskej záhrade, keď Eve v podstate povedal: „Keby ťa Boh naozaj miloval, dovolil by ti jesť z ktoréhokoľvek stromu v záhrade.“ Bola to však lož.

Musíme si uvedomiť, že Boh nás miluje a vždy sa stará o náš večný prospech.