Zamyslenia EVS Zamyslenia EVS

„Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy; potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa.  Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. A začali sa veseliť.“ (L 15:22-24)

Biblia rozpráva príbeh o márnotratnom synovi, ktorý sa rozhodol odísť z domu. V podstate povedal: „Otec, idem odtiaľto preč. Idem von a budem si robiť, čo chcem. Len mi teraz daj môj podiel z dedičstva. Uvidíme sa neskôr.“

Potom vyšiel von a premárnil všetky svoje peniaze. Skončil v handrách a poflakoval sa s bandou svíň. Jedného dňa sa však spamätal a rozhodol sa vrátiť do otcovho domu.

Za povšimnutie stojí, že všetko, čo márnotratný syn hľadal vo svete, našiel v otcovom dome. Súdiac podľa jeho konania, chcel mať pekné šaty. Chcel si užívať skvelé jedlo. A chcel sa zabávať.

Keď sa však vrátil domov, jeho otec povedal sluhom: „Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy; potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa. Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa.“ (L 15:22-24)

Rovnako môžeme vo vzťahu s Bohom nájsť všetko, čo potrebujeme. Problém je v tom, že nevenujeme dostatok času tomu, aby sme videli, kto je Ježiš. Keď vidíme, kto je Ježiš, vidíme, čo je svet. Ale ak sa pozeráme len na tento svet a netrávime dosť času s Pánom, máme zmenšený pohľad na Boha a povýšený pohľad na tento svet. Malo by to byť naopak.

Samozrejme, môžeš zistiť jednoduchým alebo ťažkým spôsobom, že to, čo hovorí Boh, je pravda. Môžeme svoj život premárniť alebo môžeme žiť svoj život pre Pána a radostne  dokončiť preteky života.

„Táto je ako bezpečná a pevná kotva našej duše a preniká do najvnútornejšej čiastky, za oponu,“ (Žid 6:19)

Do čoho vkladáš svoju nádej pre budúcnosť? Do vlády krajiny, vzdelávacieho systému, nejakého plánu alebo organizácie? Moja nádej je v osobe Pána Ježiša Krista, ktorý sedí po pravici Božej. Mám nádej a viem, že pôjdem do neba. A práve tu a teraz v tomto živote mám Božiu prítomnosť, aby mi pomáhala.

Predstav si, že by sme nemali žiadnu Bibliu. Predstav si, že by nebol žiaden kríž, spása, žiaden prázdny hrob. Predstav si, že by sme nemali nič, čoho by sme sa mohli držať, okrem slov: „Daj zo seba maximum, snaž sa veci urovnať, rob, čo môžeš.“ Aké smutné. Máme však nádej. Existuje plán vykúpenia, plán pre budúcnosť. Nová zmluva je vzrušujúca kniha na čítanie, je plná nádeje a očakávania. A Boh sa zaujíma o teba!

Modlitba dňa

Keď čítam Tvoje Slovo, môj nebeský Otče, uvedomujem si, že svet a všetko jeho trápenie sú len dočasné. Naplň ma, aby som zasiahol ostatných Tvojou správou nádeje.

„Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus, ktorý dal seba ako výkupné za všetkých ako svedectvo vo vopred určenom čase.“ Prvý list apoštola Pavla Timoteovi 2:5-6

V týchto slovách je niečo, čo si musíme pozorne všimnúť. Je tu zdôraznené, že prostredníkom medzi Bohom a nami je človek: „človek Ježiš Kristus.“

Vždy máme ťažkosti nájsť človeka, na ktorého sa môžeme obrátiť, ktorý nám rozumie, a ktorý s nami cíti. Potrebujeme niekoho, kto pozná našu situáciu a naše ťažkosti z vlastnej skúsenosti.

Takého prostredníka medzi Bohom a nami máme v Pánovi Ježišovi. Musí nám byť jasné, že keď sa modlíme k Pánovi Ježišovi, tak sa modlíme k človeku. Ale tento človek je zároveň Bohom. Reprezentuje pred nami Boha a nás pred Bohom.

Nie je daný žiaden iný prostredník. Medzi nás a Boha nesmie okrem Neho nikto a nič iné prísť. Aj keby sme mali prísť pred Boha len s tým najlepším, čo sme kedy vykonali, aj tak by sme boli stratení.

Nemáme nič, čím si môžeme získať Boha. Nestačí ani to najlepšie, čo On v nás vykonal, pretože je to spolu zmiešané s naším starým človekom.

Ale medzi nami a Bohom stojí Ježiš Kristus!

On sa za nás vydal ako výkupné. Vykúpil pre nás slobodu z našich hriechov. On je dokonalým pred Bohom. On je Boh.

Náš prostredník nie je vzdialený, nie je niekde ďaleko. Je blízko všetkým tým, ktorí na Neho volajú. Kedykoľvek sa na Neho obrátiš, počítaj s tým, že sa rozprávaš s Tým, ktorý sa o teba stará, ktorý ti rozumie, ktorý za teba nesie zodpovednosť a ktorý je ti na pomoc.

Toto ti v tvojej modlitbe dá odvahu!

„Všetky chodníky Hospodinove sú milosť a vernosť pre tých, ktorí zachovávajú Jeho zmluvu a Jeho svedectvá.“ Žalm 25:10

Niektorí kresťania nedokážu pochopiť, že v Božom kráľovstve sú chodníky. Myslia si, že Božie kráľovstvo má len cesty. Keď sa stretnú s niečím ťažkým a náročným, myslia si, že Boh ich opustil. Vtedy prichádza satan a pokúša ich k malomyseľnosti a horkosti.

Boh však má cesty, a má aj chodníky. Jasne to hovorí vo svojom Slove. Z času na čas ťa vedie po cestách, kde nie je ťažké spievať hymny vďaky. Inokedy to tak nie je. Nedokážeš to pochopiť, ale musíš dôverovať Jeho Slovu.

Dávaj pozor na to, čo Hospodin hovorí: „Všetky chodníky Hospodinove sú milosť a vernosť.“ Nehovorí, že sú také väčšinou. Nie, Boh ťa na týchto chodníkoch vždy stretáva s milosrdenstvom a pravdou.

Ani nehovorí, že sa to týka každého. Týka sa to len tých, ktorí zachovávajú Jeho zmluvu a Jeho svedectvá.

Existujú kresťania, ktorí využívajú toto obmedzenie na to, aby sa okradli o pomoc a útechu. Hovoria, že nezachovávali Božiu zmluvu a svedectvá. Sľub pre nich preto nemôže platiť.

Ak to tak vnímaš, musím sa ťa opýtať: Čo znamená zachovať Božiu zmluvu a svedectvá?

Nesmieš si mýliť zmluvu zákona so zmluvou milosti. Nikto nebol schopný naplniť zmluvu zákona. Preto Boh poslal svojho Syna ako Vykupiteľa a Zástupcu. Boh navrhol novú zmluvu. Je to zmluva milosti, v ktorej si, keď veríš v Ježiša. Boh svedčí vo svojom svätom a dokonalom slove o svojom Synovi, ktorý naplnil zákon na tvojom mieste.

Ak si jedným z Pánových maličkých, ktorý žiada o milosť a odpustenie v Ježišovi, si pod Božou zmluvou milosti. A Boh sa o teba vo všetkých oblastiach stará.

Na úzkych tmavých chodníkoch k tebe prichádza s milosťou a vernosťou. Teraz to nevidíš, ale v Božej hodine sa tvoje oči otvoria. Pokiaľ žiješ, sprevádza ťa len milosrdenstvo a pravda, a budeš žiť v dome Pánovom po všetky tvoje dni.

„Vo všetkom som vám ukázal príklad, že tak musíme pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; veď On povedal: Blahoslavenejšie je dávať, ako brať.“ (Sk 20:35)

Keď si bol dieťa a blížili sa tvoje narodeniny alebo Vianoce, väčšinou si myslel na darčeky, ktoré dostaneš. Ale keď si vyrástol, začal si menej premýšľať o tom, čo by si dostal, a viac o tom, čo by si dal.

Tvoj pohľad sa mení, pretože dospievaš. Objavuješ, že dávanie prináša radosť.

Rovnako aj my, keď sa prvýkrát staneme kresťanmi, chceme všetko to, čo mal pre nás Boh, a tak by sme to mali robiť. Chodíme do kostola, aby sme sa učili, prijímali, a to je skvelé.

Ale s pribúdajúcimi rokmi si uvedomujeme, že Boh chce pôsobiť aj cez nás. V dôsledku toho chceme viac dávať ako prijímať. Samozrejme, vždy musíme najskôr prijímať a až potom rozdávať. Ale zároveň objavujeme radosť z dávania, radosť zo služby.

Krásnym vedľajším prínosom je, že keď dávame, Pán nám to vracia. Ježiš povedal: „Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané.“ (Lk 6:38)

Prečo sa nanovo nezveriť tejto požehnanej zodpovednosti a výsade?

Žil si doteraz svoj život dobre? Alebo si ho premrhal v neuchopiteľnom hľadaní šťastia a zabudol si pritom na Boha? Namiesto šťastia možno nachádzaš utrpenie. Je to preto, že skutočné šťastie nachádzame v poznaní Boha skrze Ježiša Krista. Nenájdeme ho v ničom na tejto zemi.

Skutočné šťastie, ktoré hľadáme, nájdeme vo vzťahu s Bohom. Šťastný život je život s Bohom. Preto sa neuspokoj s nejakou lacnou napodobeninou, ktorú ponúka tento svet. Usiluj sa o to skutočné.

„Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové.“ (2K 5:17)

Svet vraví, že všetko, čo potrebujeme robiť, je byť slušný, vážený a rozumný. Je pravdou, že tieto veci človek potrebuje robiť, aby bol členom Veľkej spoločnosti, ale aby bol členom Božieho kráľovstva, potrebuje vnútornú zmenu. V londýnskom Hyde parku nejaký komunista ukázal na tuláka a povedal: „Komunizmus dá tomuto mužovi nové oblečenie.“ Kresťan, ktorý stál neďaleko dodal: „Áno, ale Kristus do toho oblečenia zaodeje nového človeka!“

Modlitba dňa

Pane Ježiši, vďaka za zmenu, ktorá hlboko vo mne nastala, keď som ťa prijal.