NAHLAS |aktuality.sk Ringier Slovakia Media s.r.o.

V rannom vysielaní sme sa odhlasovali so skratkou RTVS a nie STVR. Ale prišiel pokyn, že v rádiožurnále v rozhlase budeme používať slovenský rozhlas a v televíznej časti to bude slovenská televízia. Je to pre nás taká neistota, nemáme logo a keď ideme do detailov, tak nevieme, ako sa podpisovať do emailu, hovorí o prvom dni novej STVR, novinárka Rádiožurnálu RSoňa Weissová.
Prezident Peter Pellegrini v nedeľu vecer podpísal zákon o Slovenskej televízii a rozhlase - pred polnocou sa objavil aj v Zbierke zákonov. Hlava štátu podľa svojich slov dospela k presvedčeniu, že zákon nezakladá dôvodné podozrenia z nesúladu s ústavou a nie je ani zásahom do slobody slova. RTVS sa tak od dnes mení na STVR. Pri tom ešte v pondelok doobeda nebolo známe kto dočasne STVR povedie a divák pri zapnutí televízie na obrazovke stále uvidí pôvodne logo, či označenie RTVS. O tom ako je inštitúcia prirpavená na zmenu v podcaste hovoríme s novinárom Aktualít Matejom Dedinským.
No a ako to dnes vyzeralo v slovenskom rozhlase v podcaste opisuje šéfka zahraničnej radakcie Rádiožurnálu Soňa Weissová. „Atmosféra je tu normálna, pracovná. Kolegovia pracujú ďalej, pretože sú profesionáli. Ak si niekto predstavoval, že je tu paralýza alebo chaos, tak to nie je. No napríklad v rannom vysielaní sme sa odhlasovali so skratkou RTVS a nie STVR. Ale prišiel pokyn, že v rádiožurnále a spravodajstve v rozhlase budeme používať slovenský rozhlas a meno a v televíznej časti to bude slovenská televízia. To je najviac viditeľné a počuteľné pre divákov," opisuje novinárka v podcaste.
Dodáva, že medzi zamestnancami je prítomná aj neistota. „Je to pre nás taká neistota, nemáme logo, dnes sme sa dozvedeli štatúra, ktorý bude STVR viesť. Všetko zostáva, ako bolo: mikrofóny, jingle, znelky. To všetko je RTVS. Je to tým, ako vstúpil zákon do platnosti - nebolo prechodné obdobie. Verejne nevieme o tom, že by sa pripravovalo logo. Keď ideme do detailov, tak nevieme, ako sa podpisovať do emailu, čo s našimi mailmi, či ako bude vyzerať doména," hovorí Soňa Weissová v podcaste.
Novinárka v rozhovore tiež opisuje obavy, že by sa redaktori mohli stať megafónmi vládnych informácií, tak ako to bolo pred niekoľkými rokmi v poľskom rozhlase. „RTVS už uniesli politici. Už viac neexistuje. Až nasledujúce týždne, mesiac sa ukáže, aký to bude mať vplyv vo vysielaní. Toto je začiatok."
Moderuje Denisa Hopková.

Poslancov opozície vo štvrtok podvečer rozhnevalo znovuotvorenie druhého čítania k poslaneckému návrhu zákona o audiovizuálnom fonde. Koalícia podľa nich porušuje nielen legislatívny proces, ale ohýba aj rokovací poriadok.
Poslanci sa v parlamente dostali do ostrého konfliktu. Stalo sa tak po tom, čo poslanec za SNS Karol Farkašovský priniesol návrh zákona o audiovizuálnom fonde. Opozícia namieta, že koalícia pošliapava legislatínvy proces a ohýba rokovací poriadok. Cieľom novely zákona o Audiovizuálnom fonde, je zvýšiť počet členov dozornej komisie z pôvodných troch na päť členov. Má sa tak posilniť kontrolná právomoc štátu vo fonde.
Ministerstvo kultúry, ktoré riadi nominantka SNS Martina Šimkovičová pritom do rozpočtu fondu prispieva len 15 %, Zvyšok pochádza od súkromných televízií, filmových distrubútorov a ďalších súkromných subjektov, ktoré sa podieľajú na tvorbe a šírení audiovizuálneho obsahu.
Opozícica sa obáva politického ovládnutia, čo poslanec za SNS Roman Michelko odmieta, zároveň však pre Aktuality pripustil, že legislatívnyy proces nebol štandardný.
Moderovala Natália Jabůrková.

Prišlo mi to zbytočné a nediplomatické. Ide to proti úsiliu, s ktorým mal prísť Peter Pellegrini. Pokiaľ nevedel, že sa to v Bratislave stane, hovorí to o jeho postavení v slovenskej politike, reaguje český novinár Jindřich Šídlo na včerajšiu návštevu prezidenta Českej republiky. Tu správedzali slová predstaviteľov Smeru, ktorí v tom istom čase z Bratislavy kritizovali českú políciu a premiéra Fialu.
Prezident Peter Pellegrini včera absolvoval svoju prvú zahraničnú cestu do Českej republiky. Kým v Prahe išlo o konštruktívny dialóg, z Bratislavy bol vyslaný iný signál. Predstavitelia Smeru, ako Tibor Gašpar, kritizovali českú políciu, pretože sa odmietla zaoberať agresívnym vyjadrením českého občana o slovenskom premiérovi. Poslanec kritizoval aj českého premiéra Petra Fialu o tom, že úvahy o obnove medzivládnych rokovaní by boli teraz predčasné.
Aký dojem zanechala návšteva nového prezidenta, a to aj v kontexte vyjadrení, ktoré v rovnaký deň prichádzali od poslancov Smeru a samotného úradu vlády? V podcaste odpovedá český komentátor Jindřich Šídlo. „Ja som na to pozeral s otvorenými ústami," hovorí v podcaste. Dodáva, že keby tlačová beseda poslancov Smeru prišla v iný deň v Česku by ju tak neregistrovali, ako v deň návštevy prezidenta Pellegriniho.
„Prišlo mi to zbytočné a nediplomatické. Ide to proti úsiliu, s ktorým mal prísť Peter Pellegrini. Pokiaľ nevedel, že sa to v Bratislave stane, hovorí to o jeho postavení v slovenskej politike," dodáva komentátor.
Témou rozhovoru je aj vývoj udalostí na Slovensku po atentáte na premiéra Roberta Fica. Podľa Šídla je to najväčšia slovenská spoločenská kríza.
Moderuje Denisa Hopková.

Ministerstvo vnútra dostalo pokutu 90-tisíc eur od Úradu na ochranu oznamovateľov za postup v prípade policajtov známych aj ako čurillovcov. Totiž obvinení vyšetrovali mali status chránených oznamovateľov, no Matúš Šutaj Eštok ich bez diskusie s úradom postavil mimo služby. Ide o takmer o najvyššiu možnú pokutu, hovorí v podcaste novinárka Laura Kellö Kalinská a približuje pozadie prípadu.
Vysvetľuje, že nielen títo policajti, ale každý občan, ktorý oznamuje protispoločenskú činnosť v úrade, inštitúcii či firme má možnosť požiadať o ochranu. „Robí sa to preto, aby motivovali ľudí, aby nahlasovali podvody, korupciu vo svojich zamestnaniach a nebáli sa, že dostanú vyhadzov. Napríklad, ak majú obavy, že keď budú vypovedať o nejakom podvode, tak zo strany zamestnávateľa príde pomstva, odveta," vysvetľuje v podcaste novinárka.
Dopĺňa, prečo v prípade Jána Čurillu a ďalších policajtov koná Úrad na ochranu oznamovateľov. „Napriek tomu, že čurillovci mali statu chránených oznamovateľov, tak Matúš Šutaj Eštok túto skutočnosť odignoroval, bez súhlasu úradu ich postavil mimo službu."
Nie je to len o známych vyšetrovateľoch či ministrovi. Laura Kellö Kalinská v podcaste hovori aj o tom, aký signál prípad vysiela samotnej verejnosti. „Ak nebudú predstavitelia štátu plniť zákon a konať v súlade s ním, tak neviem, aký príklad dávajú občanom a zamestnávateľom. Predstavme si, že nejaký zamestnávateľ vidí, že si minister vnútra nemusí pýtať súhlas a myslí si, že je to tak správne, tak bude konať tiež rovnako. Pretože si povie, keď môže minister, tak môžem aj ja. Takto to fungovať nemá," konštatuje.
Dodáva, že ak sme sa celospoločensky, vrátane politikov, zhodli na tom, že chceme podporovať transparentnejšie Slovensko, znižovať korupciu a povzbudzovať oznamovateľov, aby sa nebáli, tak musia ísť príkladom inštitúcie.
Moderuje Denisa Hopková.

Hrozí nám drahší plyn? Európske sankcie voči Rusku sa prvýkrát dotkli práve tejto komodity. Obsahuje ich 14. balík sankcií. Plynom tak na Moskvu Brusel tlačí po uhlí a rope. Môžu takto európske krajiny účinne zatlačiť na Putinov energetický koktejl, ktorým kŕmi vojnu? A nezaplatíme to vyššími faktúrami za plyn? Téma pre Radovana Potočára, analytika energie-portálu. 
„Hlavný dosah pre nás vidím cez dianie na trhoch“, tvrdí Potočár. „Nové kolo sankcií, resp. 14. balík sankcií, ktorý prvýkrát obsahuje aj opatrenia namierené voči plynu, môže byť udalosťou, ktorá potlačí ceny plynu hore“, dopĺňa. 
Dodáva však, že tam nie je priamy vplyv na bezpečnosť dodávok. „Na to, ako sa plyn prepravuje na Slovensko. Aspoň zatiaľ tam nevidím nejaké priame riziká, ktoré by ohrozili dodávky plynu na Slovensko“, uvádza. 
Riziká však vidí v inom. „Napríklad v tom, že ku koncu tohto roka má vypršať kontrakt medzi Ruskom a Ukrajinou o preprave plynu, čo znamená, že potrubný plyn, ktorý k nám prúdi z Ruska, sa úplne zastaví a to môže byť problémom do budúcich rokov, pokiaľ nebudeme mať dostatočne diverzifikované možnosti“, tvrdí Radovan Potočár. 

V podcaste sa dozviete, ako na naše ceny plynu vplýva štátny regulátor a rovnako vláda. Kto bude v závere tým, čo ich určí? 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Naša krajina prejde cez dosť turbulentné obdobie. Na to, aby politickí plochozemci prestali ovplyvňovať politiku a náš život bude potrebné veľa energie, úsilia a sústredenej práce demokratických aliancií, teda nielen demokratických politikov, ale aj médií, vedcov, intelektuálov ako i celej občianskej spoločnosti. Nemám však pochybnosti, že Slovensko prežije ako demokratický štát, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov.
Lex atentát a zrušená rtvs pripravená na ovládnutie vládnou mocou. Takto končí aktuálna politická sezóna, rámcoval ju najmä atentát na premiéra, no pokus o zmier sa zatiaľ nevydaril. Už na jeseň pritom ústami šéfa SNS vládna moc avizuje ďalší legislatívny víchor, ktorý by mal ešte viac upratať prakticky všetkých kritikov moci – médiá, mimovládky a dokonca i samotný parlament a jeho pravidlá fungovania. Toľko skloňovaný zmier, po ktorom volali politici po šokujúcom atentáte na premiéra sa tak nielenže nekonal, ale zrejme sa tak rýchlo ani konať nebude.
Kam teda smeruje naša politická scéna po atentáte na premiéra? Prečo sa zmieru nedarí a nestane sa toto magické slovo iba zásterkou na ďalšie utužovanie vládnej moci? No a kam kormidluje našu spoločnosť vládny splnomocnenec s jeho čoraz šokujúcejšími krokmi a výrokmi a čo hovorí o vláde jej neochota dať mu konečne stopku hovoriť v mene Slovenska?
„To, čo táto vládna koalícia v mnohých témach robí je to, že svojou rétorikou zasahujú rôzne segmenty spoločnosti a to tak aby svojou rétorikou nikoho nevylučovali, čiže nevyhraňovať sa voči protirečeniam, ktoré môžu nastať (a aj nastávajú) i vo vláde. V princípe sa v tom ale nechcú príliš vŕtať a nechať nech si každý hovorí ku svojmu elektorátu. Fráza, účel svätí prostriedky, je v tomto asi veľmi trefná,“ takto to hodnotí politológ Samuel Spáč.
Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes s politológmi Grigorijom Mesežnikovom a Samuelom Spáčom. Pekný deň a pokoj v duši želá Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.