Podcasty Aktuality.sk Ringier Slovakia Media s.r.o.

Vypočujte si epizódu podcastu šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho a dlhoročného diplomata Rastislava Káčer naživo z Banskej Štiavnice.
Čaká Slovensko rovnaký osud ako Maďarsko? Viktor Orbán raz povedal, že jedným zo spôsobov ako sa dlhodobo udržať pri moci je buď zoštátnenie verejnoprávnych médií alebo vytvorenie vlastných médií. Vypočujte si podcast o možnom začiatku normalizácie na Slovensku, obohatený otázkami publika a s bohatými skúsenosťami Rastislava Káčera, ktorý slúžil ako veľvyslanec v Maďarsku päť rokov.
Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.
Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.
Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.
Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.
Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Pozrite si poslednú diskusiu portálu Aktuality.sk pred eurovoľbami. Témou je európska zahraničná a obranná politika - možné zastavenie eurofondov pre Slovensko, Ukrajina a Rusko. Pozvanie prijali Katarína Roth-Neveďalová zo Smeru-SSD, Jaroslav Naď z Demokratov a Martin Poliačik z PS.
Podľa kandidátky a europoslankyne Smeru K. R. Neveďalovej neexistuje žiadna hybridná vojna z Ruska. Jaroslav Naď z Demokratov oponuje, že Slovensko predsa pristihlo ruského agenta, ako platil prispievateľovi dezinfowebu. Kandidát za PS Martin Poliačik tvrdí, že je pre nás lacnejšie podporovať teraz Ukrajinu, ako keby sme mali po výhre Ruska masívne investovať do obrany.
Malo by Slovensko prísť o eurofondy? Ťahá nás Smer do medzinárodnej izolácie? A je aj PS za zachovanie práva veta? Sledujte našu predvolebnú diskusiu.
Dokedy máme podporovať Ukrajinu? A čo konkrétne znamená mier na bilboardoch? A hrozia Slovensku sankcie, ak naša súčasná vláda nezmení svoje správanie?

Novinári sú úplne prvou prekážkou pre politikov pri dosahovaní ich cieľov pretože my sme tí, ktorí zakričia, že cisár je nahý.Novinári - ako to rozprávkové dieťa, kričia, že cisár je nahý, hovorí dlhoročná novinárka a moderátorka politických diskusií Jana Krescanko Dibáková. My, kritickí novinári sme žiadnym politikom "nedrukovali", dodáva.
Odchádzam. Vo štvrtok som sa s televíziou Joj definitívne rozlúčila. V dobrom, bez búchania dvier, ale žiadnu inú cestu som už pred sebou nevidela, hoci ma nikto neposielal preč. Inak sa pozerám na dôležitosť politického spravodajstva, ktorého je už vo vysielaní viditeľne menej, na podobu vysielania pred prezidentskými voľbami a perspektívu relácie Na hrane, ktorej som odovzdala kus svojho života.
To je úryvok z rozlúčkového statusu dlhoročnej novinárky a moderátorky diskusnej relacie TV Joj Jany Krescanko Dibákovej.
Politické diskusné relácie v našich televíziách z našich obrazoviek - jedna po druhej, postupne miznú no a deje sa tak po evidentnom a čitateľnom tlaku aktuálnej vládnej moci a deje sa tak i po avíze premiéra Fica, ktorý už na počiatku svojho štvrtého vládneho mandátu jasne, priamo a bez obalu i vykrúcania označil viacero jemu kritických médií za nepriateľov moci - a prakticky až nepriateľov štátu.
"Slovenskí voliči by si mali uvedomiť, že možno je tu ten čas, trošku aj prispievať na kvalitný novinársky obsah," apeluje Krescanko Dibáková.
Je to, čo sa deje skutočne súmrakom tradičných médií kritických k moci a čo nastane "deň potom", keď už občan nebude mať šancu aby práve prostredníctvom kritických médií moc kontroloval a kládol mocným aj im nepríjemné otázky? Čo sa to vlastne deje, kde sa stala chyba, ako to celé začalo a prečo ľuďom už akosi neprekáža umlčiavanie kritických novinárov? Urobili média chybu, ak dovolili politikom defacto sprivatizovať politiku a prečo neraz nevedeli odolať lákadlám sledovanosti a to i na úkor relevancie a serióznej debaty? Stratili tradičné média dôveryhodnosť a dokedy bude občanom vyhovovať nekritický a servilný prístup tzv.alternatívy k moci Kde sú hranice slobodnej diskusie a má zmysel sa vracať k diskusiám "o plochej zemi"?
"Nie je dávať priestor "plochozemcom". Prečo by sme to mali robiť? Hlasný krik nenahradí múdrosť," apeluje Krescanko Dibáková."
Kto je pánom diskusných relácií a prečo diskusie nie sú určené primárne pre politikov a ich propagandu, ale sú tu pre občanov, kontrolu moci a konfrontáciu moci s faktmi a neraz moci nepríjemnou realitou? Kam moc bez kontroly serióznych médií povedie - a ako je to vlastne s tým povestným "skákaním do reči"?
"Faktom je, že naši politici si zvykli, že do relácie prídu s manuálom marketingovej agentúry a v relácií potrebujú povedať svoje heslá. Moderátor diskusií ale nie je držiak mikrofónu ani amplión pre politikov. My tie relácie nerobíme pre politikov, ale robíme ich pre divákov - občanov. Prekážali sme politikom, celý problém je v tom, že my sme žiadnym politikom "nedrukovali,"" hovorí skúsená moderátorka politických diskusií Jana Krescanko Dibáková.
Ráno Nahlas, s novinárkou a moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mierny nárast Smeru a rovnako mierny – no pokles PS, s odstupom Hlas, Republika, KDH a SaS a na pôde europarlamentu aj Demokrati a Maďarská aliancia. Naopak mimo hnutie Slovensko, SNS či Kotlebovci. Tesne pred moratóriom prichádza posledný z predvolebných prieskumov tohtoročných eurovolieb z dielne agentúry IPSOS. Tzv. interval spoľahlivosti – a teda percentuálna odchýlka však nedáva istotu europarlamentnej účasti stranám od KDH nižšie. Pozrieme sa na to so sociológom Romanom Pudmarčíkom z Ipsosu.
Aj táto kampaň je poznačená klesajúcou úrovňou transparentnosti – to zas konštatuje Michal Piško z TransparencyInternational Slovensko. 

Transparency aj pred týmito voľbami monitorovala kampane jednotlivých strán. Na čele rebríčka skončila trojica PS, KDH a SaS, na chvoste Smer a Hlas. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vivat Slovakia čaká desiatka nových misií a mnoho vylepšení prostredia.
Očakávaná slovenská hra Vivat Slovakia vyšla pred viac ako mesiacom. Stretla sa s chválou i výčitkami. Stále je pritom v štádiu early access a tvorcovia sľubujú, že mnohé veci sa ešte zmenia. Aby sme to počuli priamo od nich, v podcaste SHARE si s nami sadli producent hry Roman Lipka a tvorkyňa prostredia a animátorka Mirka Koutná. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
● Prečo Vivat Slovakia nevyzerá, ako nové GTA.
● Či by na výraznejšie zlepšenie grafiky bolo potrebné prerobiť hru (spojler: nie).
● Ako sa nám hralo na hernom notebooku ROG Zephyrus G16.
● Prečo prestrihové scény nie sú animované?
● Koľko misií ešte uvidíme v aktualizáciách a na čo sa zamerajú.
● Aké bočné misie pribudnú a ako sa zlepší prostredie.
● V hre sú skryté vedľajšie príbehy. Lokalitu jedného prezradíme.
● Či bude mať Vivat Slovakia niekedy multiplayer.
● Aké ďalšie plány má štúdio Team Vivat.
Téme sa venujeme aj tu:
● Vivat Slovakia: Známe miesta starej Bratislavy, ktoré určite poznáte. Ako sa tvorcom vydarili?
● Navštívte virtuálnu Bratislavu 90. rokov: Očakávaná hra Vivat Slovakia práve vyšla, toto
ponúka
● Hrali sme Vivat Slovakia: Je v polovici cesty. Skrýva potenciál, aký žiadna slovenská hra ešte nemala
● Dohrali sme ju až do konca! Slovenskú hru Vivat Slovakia rozoberáme úplne do detailu. Tu je všetko info (podcast)
● TOP miesta historickej Bratislavy v hre Vivat Slovakia! Vybrali sme najzaujímavejšie lokality (video)

„Premiérovi želám vnútornú silu, aby sa zotavil a vedel prinášať spoločnosti zmierenie. Má totiž moc a s ňou prichádza aj zodpovednosť“, tvrdí analytik Hugo Gloss. V Dekk inštitúte pripravili analytickú správu o polarizácii, spoločenských náladách a populárnych naratívoch po pokuse o atentát na slovenského premiéra.
Keď nezdravá polarizácia vedie k tragédiám. Dokonaným a aj tým v zárodku. Slovensko je už dvadsaťjeden dní zranené. V našich končinách doteraz bezprecedentným pokusom o atentát na predsedu vlády. Útočník krátko po svojom čine hovoril o „nesúhlase s politikou vlády“, hlavy štátu – dosluhujúca i zvolená – volali po zmierujúcom okrúhlom stole politických lídrov, tí koaliční však prstom ukazovali a stále ukazujú na médiá a opozíciu. A čaká sa na slovo obete – Roberta Fica, ktorý sa doliečuje v domácom prostredí. 

Existuje východisko zo zničujúcej polarizácie? Dekk inštitút prichádza so štúdiou, v ktorej hovorí že áno. A ukazuje na skúsenosti napríklad Nemcov, ktorí sa museli vysporiadať aj s tým, že ich vlastní organizovali masové vraždy; či skúsenosťou „odpúšťania“ na Balkáne či Severnom Írsku.

Pozrieme sa na to so spoluautorom štúdie Hugom Glossom.

„Aké Slovensko chceme nechať našim deťom? Lebo to nie je o tom, v akej krajine žijem ja tu a teraz. O dvadsať rokov tu budú dospelé aj moje deti a je v našom záujme a verím, že aj v záujme politických elít naprieč celým spektrom, aby tu naše deti nemuseli nosiť balistické vesty a samopal na pleci. Takéto Slovensko nechce nik z nás. Preto musíme pracovať na odstraňovaní nezdravej polarizácie“, tvdí analytik Hugo Gloss.

Aj za vznikom Dekk inštitútu je podľa Glossa skúsenosť z rozdeleného Iraku. „Pôsobili sme v Iraku a Sýrii, kde polarizácia priviedla až k masovým hrobom“, tvrdí. „Tam už nie víťazov a porazených. Tam sú porazení všetci. (…) To na Slovensku nechceme vidieť“, dodáva. 

„Je kľúčové, ako sa k atentátu postaví samotný Robert Fico“, tvrdí Gloss. „Prajem mu vnútornú silu, aby sa zotavil a vedel prinášať do spoločnosti zmierenie. Má totiž moc a s ňou prichádza aj zodpovednosť“, dodáva. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.