Zamyslenia EVS Zamyslenia EVS

„Predovšetkým teda napomínam, aby sa diali prosby, modlitby, príhovory a ďakovania za všetkých ľudí, za kráľov a za všetkých vysoko postavených, aby sme tichým a pokojným životom žili v úplnej pobožnosti a statočnosti.“ Prvý list apoštola Pavla Timoteovi 2:1-2

Tieto napomenutia sa týkajú spoločného života kresťanov na službách Božích a rôznych stretnutiach. Boh chce, aby sme k Nemu na našich spoločných stretnutiach prichádzali s modlitbami.

Boh to nenechal len na nás, aby sme sa rozhodli, za čo sa budeme modliť. Samozrejme, že môžeme pred Neho prísť so všetkými našimi potrebami a On nedal hranice pre to, za čo sa môžeme modliť. Ale aj tak nám Boh kladie určité veci na srdce, za ktoré chce, aby sme sa modlili.

Nesmieme sa na tieto napomenutia pozerať ako na príkaz, ale ako na právo. Boh nám uložil modliť sa za všetkých ľudí, zvlášť za tých, ktorým je daný verejný úrad Bohom, aby mohol medzi nami uskutočniť svoje plány a myšlienky na spasenie, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom v úplnej pobožnosti a statočnosti.

Znamená to, že Boh chce, aby sme žili v úplnom súlade s Jeho plánom spasenia.

Boh tieto modlitby zdôvodňuje tak, že chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy.

Nie je to samozrejmosť, že život plynie ako zvyčajne. Nie je ani samozrejmosťou, že Božie kráľovstvo zasahuje do sveta. A vôbec nie je samozrejmé, že sa Božia vôľa deje v spoločnosti.

Preto nám Boh uložil modliť sa za tieto veci. Vyjadruje to viacerými spôsobmi: modlitby, príhovory, prosby a ďakovania.

A tak na nás je, aby sme nasledovali toto napomenutie. Máme vedieť, že On, ktorý nás vyzýva k modleniu to robí preto, aby počul naše modlitby a splnil, za čo sa modlíme!

Pamätajme na to a konajme podľa toho v našich kresťanských spoločenstvách!

„Čo sa strachujete, ľudia malej viery! Nato vstal, pohrozil vetrom a moru i nastalo veľké utíšenie.“ Evanjelium podľa Matúša 8:26

Je rozdiel medzi človekom s malou vierou a neveriacim. Učeníci patrili do prvej kategórie, a nie do druhej.

Verili v Ježiša, ale ich viera bola malá.

Z času na čas zobrazujú Ježišových priateľov ako partiu zbabelých, slabých a sebeckých egoistov; ale to je úplne absurdný záver. Je pravda, že v mnohých krízových situáciách boli podpriemerom; ale tiež je pravda, že oni všetko opustili a nasledovali Ježiša. Stáli pri Ňom v Jeho skúškach. Nepýtali sa na cenu ani na podmienky, kým Ho začali nasledovať. Nie, všetko opustili a nasledovali Jeho šľapaje.

Napriek tomu ich viera bola malá. Ježiš rozhodol, že sa preplavia na druhú stranu jazera a sám spal na lodi. No keď vlny začali napĺňať loď, zmocnil sa ich strach.

Spoznávaš sa tu?

Skôr, ako si vošiel do tejto krízy, bol si si istý, že Ježiš ide pred tebou. Bol si presvedčený, že si na Božej ceste, ale keď sa objavila búrka a vlny, zapochyboval si. Začal si sa pýtať, či tam Ježiš naozaj je.

Čo máš robiť?

Uč sa od učeníkov. Chod‘ k Ježišovi. Povedz Mu, ako sa máš. Oni to urobili a dostalo sa im pomoci. Pomôže aj tebe.

Ježiš vopred vedel, že príde búrka. Napriek tomu viedol svojich priateľov do nej. Vedel aj, ako budú reagovať, ale to Ho neviedlo k tomu, aby ich ušetril. Viedol ich celou cestou až tam, kde ich vlastné myšlienky odsúdili na trest smrti. Chcel ich naučiť, že keď sú všetky možnosti záchrany vylúčené, postaví sa On a pokorí vietor aj vlny.

Keď sa učeníci bezpečne dostali na breh, videli Ježiša v inom svetle. Naučili sa počítať s Ním. Neboli ani náhodou skvelí učeníci, ale ich dôvera v Ježiša vzrástla.

To platí aj pre teba. V krízach života ti Ježiš ukáže, kto je a tvoja viera bude rásť.

„ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi,“ (R 3:24)

Spása je zadarmo! Boh nedáva žiadnu cenovku na dar nad všetky dary – je zadarmo! Kazatelia nie sú obchodníci, pretože nemajú čo predávať. Sú nositeľmi dobrých správ – dobrej zvesti, že „Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem“ (1K 15:3). Peniaze ju nedokážu kúpiť. Ľudská spravodlivosť si ju nedokáže zaslúžiť. Sociálna prestíž ti ju nepomôže získať. Morálnosť ju nedokáže kúpiť. Spása je ako povedal Izaiáš: „bez peňazí a bez platenia.“

Boh nie je vyjednávač. Nemôžeš s ním robiť výmenný obchod. Obchodovať s ním môžeš len podľa Jeho podmienok. Vo svojej všemohúcej ruke drží nevyčísliteľný, vzácny, večný dar spásy a dáva ti ponuku bez peňazí a bez platenia. Najlepšie veci v živote sú zadarmo, nie? Vzduch, ktorý dýchame, sa nepredáva na metre kubické. Kryštálovo čistú vodu, ktorá prúdi z horského potoka, si môžeš nabrať zadarmo. Láska, viera a nádej sú zadarmo.

Modlitba dňa

Hoci som získal spásu vďaka najdrahšej obeti, aká kedy bola vykonaná, dal si mi ju zadarmo. Pane, chválim Ťa za tento dar daný z nesmiernej lásky.

„Ježiš sedel pri pokladnici a prizeral sa, ako ľud hádzal peniaze do pokladnice.“ Evanjelium podľa Marka 12:41

Nikto nedal tak veľa, ako dal Pán Ježiš. Vydal sa za nás, pretože nás miluje. On je vpravde veľkým Darcom.

Tento veľký Darca sedí pri pokladnici a pozerá sa na tých, ktorí dávajú.

Nielen v tento jediný deň sa Pán Ježiš stará o tých, ktorí dávajú. On s tým pokračuje. „Dávajte a bude vám dané,“ hovorí Pán Ježiš. Ukazuje nám to, že Pán Ježiš pozoruje pozorne všetko, čo dávame.

„Mnohí bohatí hádzali mnoho.“ Dávali vysoké sumy do pokladnice. Ale Pán Ježiš to nepočítal za skutočné dary, pretože všetko bolo z prebytku, z toho, čo nepotrebovali.

Vtedy prišla jedna žena, chudobná vdova, ktorá vložila dva haliere. Zdá sa to málo, ale podľa vtedajších peňazí to bolo dosť na dvojdňové živobytie. Ona naozaj potrebovala tie peniaze. Ale napriek tomu ich dala. Dala to, čo sama potrebovala.

Toto Pán Ježiš vidí. Ohodnocuje jej dar vyššie než všetky tie bohaté dary bohatých ľudí v pokladnici. Neurobila to zbytočne! Dala tým Bohu celú svoju chudobu. A On, ktorý vidí, hodnotí inak ako ľudia. On sa o ňu postará.

Toto nás učí veľký Darca o tom, čo znamená dávanie.

Zoberme si Jeho vyučovanie k srdcu a zachovajme sa podľa neho!

„Krv bude vaším znamením na domoch, v ktorých ste; keď uvidím krv, prejdem popri vás a nestihne vás zhubná rana, keď budem trestať Egypt.“ 2. kniha Mojžišova 12:13

Poznáš otázku: Čo sa stane na konci môjho života? Možno si navštívil jedného zo svojich blízkych v zariadení pre seniorov a nemôžeš si pomôcť, no musíš rozmýšľať, či tak jedného dňa neskončíš aj ty.

Neprestávaš myslieť aj na to, že tvoja myseľ zoslabne a nebudeš nič chápať. Je úžasné vidieť, ako dlho sa dokáže udržať živá viera v Ježiša aj v oslabenej mysli. Pre niektorých ľudí však nadíde deň, keď Ježišovo meno nedokážu už počuť s radostným uznaním.

Mám ešte vieru, aj keď už ničomu nerozumiem?

Boh má pre teba odpoveď: „Keď uvidím krv, prejdem popri tebe.“ Toto slovo sa naplnilo po prvýkrát, keď boli Izraelci zachránení z ruky anjela zhubcu. Odvtedy sa to stalo každému kresťanovi, ktorý žil svoj život prikrytý Ježišovou krvou.

Tvoja a moja spása nie sú závislé na tom, čo vidíme. Záleží na tom, čo vidí Boh. Nehovorí, že nás zachráni pred zničujúcimi ranami, ak my uvidíme krv. Nie my ale Boh musí vidieť krv.

V Božích očiach má Ježišova krv nekonečnú hodnotu. Keď sa už všetko povedalo a urobilo, jediná vec, ktorú v nás hľadá, je krv. Nehľadá naše silné stránky a schopnosti.

Izraelci boli vo svojich domoch v bezpečí. Krv svedčila za nich. Platí to aj o tebe, ktorý si vyrovnal svoj účet s Bohom. Ježišova krv je tvojím oslobodením. Nezáleží na tom, čo všetko zvládneš, ale čo niekto iný urobil namiesto teba.

Skutočnosť, že Boh vždy vidí Ježišovu krv, prináša tvojmu ustarostenému srdcu odpočinok. Nič z toho, čo môžeme urobiť, nestačí. Ale keď hľadáš útočisko v Ježišovi, Boh vidí očisťujúcu krv. Preto ťa Jeho ruka nezasiahne, ale bude ťa žehnať.

Odpočívaj v tom, čo vidí Boh! Nech je Jeho milosť tvojou jedinou spásou. Podrží ťa v živote, smrti aj vo večnosti.

 „Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli.“ (1K 9:24)

Keď som sa stal kresťanom, prihlásil som sa k nasledovaniu Ježiša. Ľudia ma niekedy sklamali, ale Ježiš nikdy. Nikdy sa ma nezriekol, nesklamal ma ani ma neopustil.

Pisateľ Listu Židom nám hovorí: „Preto aj my, keďže máme toľký oblak svedkov okolo seba, zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva, a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou. Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu“ (Žid 12:1-2).

Ježiš je ten, pre ktorého bežím tento závod. Nebežím pre potlesk ľudí alebo nejakú pozemskú odmenu. Bežím ho pre Neho, pretože On pre mňa urobil tak veľa.

Je to beh na dlhé trate a kľúčom k dokončeniu tohto behu je mať oči upreté na Ježiša. Ak to budeme robiť, zvládneme to. V tomto behu nesúťažíme proti sebe. Naši nepriatelia nie sú naši bratia a sestry v Kristovi. Naším nepriateľom je skôr diabol.

Najdôležitejším cieľom pri behu v týchto pretekoch je počuť Ježiša v ten posledný deň povedať: „Správne, dobrý a verný sluha“ (Mt 25:21,23).

Niekedy budeme znechutení. Niekedy budeme zdrvení. Ale chceme mať oči upreté na Krista a dokončiť tento beh s radosťou.

Apoštol Pavol povedal starším zboru v Efeze: „Ale mne život nestojí za reč, len nech s radosťou dokonám beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu milosti Božej.“ (Sk 20: 24)

Môžeš sa pozrieť späť na svoj doterajší život a povedať: „Až po tento bod som svoj beh dokončil s radosťou?“ Ak nie, urob zmenu, kým môžeš.