Fenomény RTVS

Pripomíname si sté výročie prvého priemyselne vyrábaného rádioprijímača v Českoslovesku, čím sme sa zaradili medzi svetovú veľmoc v rozhlasovom vysielaní. A my sa v Rádiu Devín venujeme dizajnu a kreatívnemu priemyslu. Aj týmto spojením vznikla téma najnovších Fenoménov - Vývoj dizajnu v podniku Tesla Bratislava v období socializmu. Zuzana Golianová si na rozhovor pozvala dvoch hostí: bývalého dizajnéra Tesly Bratislava Pavla Thurza a riaditeľa Slovenského centra dizajnu Maroša Schmidta.

Fenomény venované skladateľovi a hudobníkovi Marekovi Brezovskému pokračujú druhou časťou. 15. apríla si pripomenieme jeho nedožité 50. narodeniny a 22. júna aj predčasný odchod vo veku 20 rokov. Marek sám hovoril, že až keď zomrie sa ukáže, či jeho hudba obstojí. Vďaka projektu Hrana, ktorý sa internetom začal ešte v 90. rokoch šíriť medzi poslucháčmi a nachádza si dodnes nových sa stále potvrdzuje, že Marekova hudba obstála v čase - svojou nadčasovosťou.
V druhej časti Fenoménov budú pokračovať v rozprávaní Marekova sestra a autorka textov Mirka Brezovská, huslistka Ivana Pristašová a Oskar Rózsa.

Skladateľ a hudobník Marek Brezovský (15.4.1974-22.6.1994) žil rýchlo a zomrel mladý. Svoj veľký talent už nestihol rozvinúť. Keď odišiel mal iba 20 rokov. No za ten krátky, ale extrémne tvorivý čas, stihol skomponovať hudbu, ktorá oslovuje poslucháčov dodnes. A nachádza si stále nových. Hovoríme pritom o kompozíciách a skladbách, ktoré skomponoval -násťročný chalan.

Citlivo reagoval na dobu, ktorá bola plná zmien, veľa spracoval v hudbe, no iba umením všetko v sebe zvládnuť nedokázal.

Mariana Jaremková sa v dvoch častiach cyklu Fenomény sústredila iba na hudbu, teda to, čo zostalo a pretrváva. Na Mareka Brezovského budú spomínať jeho sestra a textárka Mirka Brezovská, huslistka Ivana Pristašová a hudobník, skladateľ Oskar Rózsa, práve vďaka projektu Hrana, za ktorým stojí, je Marekova hudba stále živá.

V tamojšej katedrále sú podľa tradície uložené ostatky svätého Jakuba, Kristovho učeníka. V roku 814 sa údajne zjavili hviezdy, ktoré ukázali cestu k stratenému hrobu a 25. júla boli ostatky nájdené. Na mieste Jakubovho hrobu bol postavený kostol, ktorý sa stal pútnickým miestom. To sú všetko informácie, ktoré si nájdete na internete jedným klikom. Autorku nových Fenoménov Zuzanu Golianovú však v rámci súčasného pútnictva zaujímali skutočné príbehy konkrétnych ľudí. Do štúdia si pozvala tých, ktorí túto púť prešli – každá/každý inak a posvojom. Vo Fenoménoch bude reč o tom, s akou motiváciou sa na cestu vydali a čo v jej závere našli. Pozvanie prijali: Lucia Gavulová – kurátorka súčasného umenia, Eva Kopecká – hispanistka a publicistka, Boris Németh - fotograf a pedagóg.

Aj samizdat má svoje legendy. A je naozaj fenoménom, ak legenda nezostane iba legendou. Alebo ešte horšie iba prežívajúcou legendou. Revolver Revue začala vychádzať v 80. rokoch (pôvodne pod názvom Jednou nohou), samozrejme v tej dobe ilegálne a po Nežnej revolúcii nielen že postupne nezanikla, ale zostala rovnako rešpektovaným a relevantným kultúrnym časopisom, platformou garantujúcou kvalitu, ktorá dáva priestor súčasnému umeniu a uchováva odkaz undergroundu. O časoch "v podzemí", vystúpení z ilegality až po dnešok, o nesvätej madone v logu, prepojení obrazu a textu, premenách i uchovaní si undergroundového ducha bude v cykle Fenomény s Marianou Jaremkovou hovoriť šéfredaktorka časopisu Terezie Pokorná.

Ľudová výšivka nemusí byť konzervatívna, ani spútaná, a už vôbec nie uzavretá. Dokáže komunikovať. Autorka najnovších Fenoménov Zuzana Golianová sa vybrala na štyri miesta za štyrmi ženami, troma výtvarníčkami a jednou dizajnérkou. Počuť budete Danielu Krajčovú, Ivanu Šátekovú, Ninu Rybárovú a Sylviu Ciulis. Všetky sa zaoberajú výšivkou a tak tému nazvala „Výšivka dnes“.