Fenomény RTVS

„Začínam odznova, opustil som všetky frázy chcem sa vrátiť k jedinému pravému zdroju, k Prírode. Odteraz sa budem učiť len od nej,“ napísal František Kupka v Paríži, v roku 1897. Najnovšie Fenomény venovala Zuzana Golianová práve jemu, v septembri tohto roku si pripomenieme 150. výročie jeho narodenia. František Kupka - český maliar, grafik, ilustrátor, jeden zo zakladateľov moderného abstraktného maliarstva. Všetky rozhovory pre dnešné Fenomény vznikli na autorkinej ceste „za Františkom Kupkom“, na miestach, kde v Česku žil a kde sa môžeme stretnúť s jeho tvorbou. V Opočne – kde sa narodil, Dobruške – kde strávil detstvo a mladosť a Prahe, v tamojšom Múzeu Kampa, kde sa nachádza zbierka Nadácie Jana a Medy Mládkových. Počuť budete aj Dvořákové Slovanské tance, ktoré rád počúval aj sám Kupka.

Kečuánsky Tahuantinsuyo, čiže Štyri strany sveta, španielsky Imperio Inca. Ríša Inkov - rozsiahly štátny útvar sa rozprestieral na území dnešnej Kolumbie, Ekvádoru, Peru, Bolívie, Chile a Argentíny. Vyspelá ríša sa dodnes pripomína napr. dokonalou architektúrou - za všetky stavby spomeňme slávne Machu Picchu, fascinujúcimi obrazcami na náhorných plošinách Nazca - vďačných objektoch konšpirátorov, pokrokovým fungovaním a súčasne absenciou písma, ktoré nahrádzali iba farebné povrázky - quipu.
I keď existovala veľmi krátko, dodnes je legendou opradenou mnohými mýtmi. Legendou nielen svojou existenciou a všetkým čo ju tvorilo, ale i zánikom. Najväčšia ríša tej doby padla pod "nájazdom" hŕstky španielskych conquistadorov. Zlato, ktoré pre samotných Inkov nemalo v podstate žiadnu hodnotu sa im stalo osudným. O fascinujúcom národe z pohoria Ánd, o legendách i faktoch, aj o krvavom zlate Inkov na ktorom stojí Európa v cykle Fenomény s Marianou Jaremkovou hovorí religionista, odborník na juhoamerické civilizácie Milan Kováč.

Najnovšie Fenomény venovala Zuzana Golianová výnimočnej brazílskej autorke píšucej po portugalsky Clarice Lispectorovej. Na Slovensku vyšli vďaka Portugalskému inštitútu dve jej knihy: v roku 2019 Všetky poviedky a tohto roku jej debutový román Blízko divokého srdca. Po jeho vydaní označili mladú, vtedy len 23-ročnú autorku za najvýraznejšiu osobnosť brazílskej literatúry a samotný román za najlepší, aký kedy žena napísala v portugalskom jazyku. Obe spomínané diela preložila z portugalčiny do slovenčiny Jana Benková Marcelliová, hostka relácie. Reč bude o jej spôsobe písania, témach, živote, názoroch, o tom, že jej texty vieme prijať skôr intuíciou než chladným rozumom a o akejsi špirále, ktorou nás vťahuje do svojho myslenia a videnia sveta.

Filmy na cestách a o cestách - k sebe samému, k iným, k slobode, k odpusteniu, k smrti. Cesta ako hľadanie, cesta ako únik, cesta ako cieľ. Cesta ako alegória života. Ale tiež road movie ako dokument doby. Od klasiky ako Easy Rider až po postmodernu kam road movie priviedol David Lynch filmom Divokosť v srdci. Mariana Jaremková sa v cykle RTVS Rádia DEVÍN Fenomény rozpráva s Mirom Ulmanom.

Zuzana Golianová sa rozhodla jedny Fenomény venovať Simpsonovcom, najúspešnejšiemu animovanému seriálu, ktorý sa vysiela kontinuálne už viac ako 30 rokov, má viac ako 30 sérií a vyše 600 častí. Stoja za ním: Matt Groening a Sam Simon. Homer, Marge, Bart, Lisa a Maggie – to je tých päť mien svojráznej americkej rodiny zo Springfieldu. Rodiny, ktorá nestarne, každý jej člen má svoj charakter, odstup, ktorý dovoľuje byť presný – napríklad aj v glosovaní – a nech sa deje, čo sa deje, táto rodina zostáva spolu. Na Simpsonovcoch vyrástli celé generácie divákov/diváčok a zdá sa, že ideme s nimi ďalej. Autorka sa o tomto fenoméne rozprávala s teoretikom popkultúry Jurajom Malíčkom.

Dnešné Fenomény venovala Zuzana Golianová coworkingom – zdieľaným pracovným priestorom, ku ktorým sa viaže flexibilita, sloboda, efektivita, vzájomnosť, v lepšom prípade aj dobrá káva a rýchly internet musí byť samozrejmosťou. Žiadne administratívne budovy, ani nekonečné sedenia pri káve, či lenivé rána doma v pyžame. Coworkingy - aké sú to miesta, kde sú, pre koho sú určené a aké kritériá by mali spĺňať, aby mal človek pocit, že našiel to, čo hľadal. Autorka oslovila k téme troch respondentov: Vlada Vaculíka, manažéra kreatívneho priestoru LAB v Starej tržnici, ktorý približne pred desiatimi rokmi stál pri začiatkoch tohto Fenoménu v Bratislave, keď založil Connect coworking v Cvernovke, grafického dizajnéra, výtvarníka, pedagóga Pavla Trubena z coworkingu v jednej starobratislavskej vile pod Slavínom a spoluzakladateľku coworkingu v Novej Cvernovke Michalu Hrnčiarovú.