Komunita Emanuel Podcast Komunita Emanuel

Pierre Goursat (1914 - 1991) ako devätnásťročný prežil osobné stretnutie s Bohom a od toho momentu v sebe vnímal povolanie zasvätiť svoj život Bohu a byť adorátorom Eucharistie uprostred sveta. Žil v Paríži obyčajným životom mnohých ľudí, s ktorými sa stretával, s ktorými pracoval, s ktorými sa priatelil a ktorým túžil ukazovať cestu k Bohu. V časoch, keď ľudia zabúdali na Boha a kostoly sa nielen vo Francúzsku vyprázdňovali, on zostal verný a v tichosti adoroval Ježiša prítomného v Eucharistii. A Boh ho postupne pripravoval na dielo, ku ktorému ho pozval: aby ľuďom uprostred tohto sveta svedčil o jeho blízkosti a pomáhal im znova nájsť cestu k nemu.

Úvod do knihy Oheň a nádej - Životopis zakladateľa Komunity Emanuel Pierra Goursata

Pierre Goursat sa narodil v Paríži 15. augusta 1914, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Zomrel v Paríži 25. marca 1991 na sviatok Zvestovania Pána, ktorý bol v tom roku zároveň pondelkom Veľkého týždňa uvádzajúcim udalosti Veľkej noci. Celý jeho život bol vložený medzi dva mariánske sviatky a zároveň do Paríža - mesta, ktoré vrúcne miloval.

Od februára 1972 Pierrov život už viac nebude patriť jemu. Zmocní sa ho Duch Svätý, aby s ním začal veľké dielo. Uskutoční sa to však kolektívnym spôsobom. Dostane bratov a sestry, ktorých mal na mysli už celé roky predtým. Takýmto spôsobom sa jeho dobrodružstvo prepojí s mnohými osudmi, stane sa niečím spoločným. Odteraz už nemožno o Pierrovi hovoriť oddelene od iných ľudí.

Zatiaľ čo sa Emanuel rozvíjal ako spoločenstvo modlitbových skupín, ktoré mali tie isté milosti a jeden spoločný tím pre animáciu, začalo koncom roka 1974 nenápadne vznikať niečo nové. Už zopár mesiacov Pierre Goursat zhromažďoval niekoľko bratov a sestier a navrhol im životný rámec orientovaný na modlitbu a duchovné prehĺbenie. Viacerí uvažovali o zasvätenom živote, iní o kňazstve a napokon iní o živote v apoštoláte.

V priebehu roka 1975 Claude a Danielle Prouxovci zachytili volanie opustiť Paríž, aby položili základy niečoho duchovného. Claude povedal: "Pochopili sme, že nemusíme svoj úmysel uskutočniť celkom sami, lebo máme bratov a to je pre nás časť prijatej milosti." Povedali to Pierrovi. Bol prekvapený. Najskôr nechápal, prečo túžia odísť, zatiaľ čo v Paríži je tak veľa práce. No povedal: "Musím sa na to pozrieť. Ideme sa modliť." Pierre ukončil modlitbu slovami: "To Duch Svätý vás posiela. Choďte." Stále však nerozumel, čo chce Duch Svätý docieliť.