Kto raz k nám na farmu príde, ten sa po syr či bryndzu vráti

Bača František Fučík sa o odbyt výrobkov z ovčieho mlieka zo svojej farmy báť nemusí. Predajú sa všetky, netreba mu chodiť ani po výstavách či im zvlášť robiť reklamu. Jeho ovce sa pasú na horských lúkach v okolí Fačkova a Čičmian, čo chuť hrudky, bryndze, syra či žinčice poznačí. V dobrom.

Ovčiarstvo na Slovensku kedysi malo svoj zvuk. Má ho aj teraz, najmä čo sa týka vývozu jahňaciny, ale aj výrobkov z ovčieho mlieka, no už nemá takú podporu štátu ako kedysi. Farmári či bačovia na salašoch bojujú s vysokými odvodmi, vstupy do chovov sú čoraz drahšie a klesá aj záujem o chov oviec. Vraj sa bude zázraku rovnať, keď o pár rokov bude v našej krajine aspoň toľko oviec, koľko sa ich chová dnes. Na škodu veci, lebo Slovensko má práve pre toto tradičné odvetvie výborné podmienky.

- Čo dnes farmárom najviac bráni v rozvoji chovu oviec?

- Aké výrobky sa z ovčieho mlieka vyrábajú a prečo má každý chovateľ svoje vlastné receptúry?

- Čo rozhoduje o chuti a kvalite ovčieho syra či bryndze?

- Práca okolo oviec je fyzicky i časovo náročná. Napriek tomu má ovčiarstvo svojich zástancov. Prečo túto prácu napriek tomu robia?

- Čo by bolo treba na Slovensku urobiť, aby sa chov oviec vrátil na také výslnie, aké zažíval pred revolúciou?

So známym chovateľom oviec Františkom Fučíkom aj o tom hovorí zakladateľ a správca nadácie Pro Slovakia Ľubomír Sečkár.