LQ - Literárny kvocient LQ - Literárny Kvocient

Májové LQ - Literárny kvocient pozýva k diskusii o knihách Niekto sa nájde a Nepokojní spáči.

DUŠO MARTINČOK: NIEKTO SA NÁJDEDesať príbehov o ľuďoch žijúcich v jednej bratislavskej bytovke. Do starého domu so zvláštnou modernou nadstavbou sa nasťahuje malý chlapec Oliver. Rád na špinavom schodisku vegetuje a číta si. V každom ďalšom príbehu má o rok viac. V niektorých sa len mihne, v iných je ústrednou postavou. Všetci ho poznajú, hoci sa často nepoznajú ani medzi sebou. Obyvatelia bytovky by boli najradšej ostrovmi sami pre seba, ale to sa nedá. Majú priveľa spoločného. Schody, stúpačky, dieru v streche. Zdieľajú spomienky, počujú svoje kýchnutia, nadávky, vzdychy pri milovaní.Knihu vydalo občianske združenie Zrejme.

MICHAELA ROSOVÁ: NEPOKOJNÍ SPÁČIKnihu tvorí trinásť poviedok a jedna esej o metóde. Ich autorka Michaela Rosová vo svojich príbehoch spája na prvý pohľad nespojiteľné atribúty – subtílnosť so štipľavou iróniou, slzy s úsmevom, hĺbku s ľahkosťou, sivú realitu so surreálnom. Zväzuje svoje postavy niekedy dosť čudnými vzťahmi, následne tieto uzlíky rozpletá a je v tom všetkom veľa samoty.Kniha vyšla vo vydavateľstve Artforum.

O podobnostiach i rozdieloch budú s moderátorom Petrom Darovcom diskutovať Eva Palkovičová, Miroslava Vallová a Daniel Domorák.Podujatia podporuje hlavný partner Fond na podporu umenia a partneri Slovenské literárne centrum a LITA, autorská spoločnosť.

Aprílové LQ - Literárny kvocient pozýva k diskusii o knihách K bielej a Nežnosť rozkladu.

V pondelok 24.04.2023 o 19:00 v Rómerovom dome v Bratislave.

Diskusný formát LQ - Literárny kvocient sa už od roku 2016 snaží byť naplnením dlhodobého volania po kritickej reflexii súčasnej literárnej tvorby na Slovensku. V centre každého vydania programu stoja vždy dve výrazné pôvodné literárne diela. Kritériom výberu je aktuálnosť titulu či miera jeho rezonancie v domácom kultúrnom prostredí.

KATARÍNA KUCBELOVÁ: K BIELEJ
Autorka vo svojej piatej básnickej zbierke premyslene a opatrne ohmatáva existenciálne otázky bytia a identity a popritom vo svojich textoch prináša odraz úzkosti zo straty vedomia sveta ako miesta pre plnohodnotný život. Prekvapivé, myšlienkovo i obrazovo silné básne zbierky môžu pôsobiť ako znepokojivé záznamy toho, čo žijeme, platné aj dnes. V najnovšom autorkinom diele, v básnickom príbehu, ktorý čitateľ práve dostáva do rúk, sa nachádzame niekde celkom inde. Príbeh aj príbeh v príbehu sa rozvíjajú takmer filmovým rytmom, oko kamery – oko autorky sa približuje pomaly a dlhšie zotrváva, aj keď strih je dynamický.
Kniha vyšla vo vydavateľstve Skalná ruža.

DEREK REBRO: NEŽNOSŤ ROZKLADU
Nežnosť rozkladu je štvrtou zbierkou Dereka Rebra a tvorí jedno rozsiahlejšie ucelené pásmo. Rebrova poézia využíva drzosť spájať nespojiteľné (ako svojho času P. Macsovszky), odstraňovaním textu a kontextu posúva aj „deletačné“ postupy (podobne ako N. Ružičková) a skôr prirodzene a nevedome než vedome a cielene sa v jeho tvorbe ustálila dichotómia slov vo verši (ako sme zvyknutí z poézie nadrealizmu). Dôležitú otázku, či básne máme čítať ako podnet pre intelekt („ako situáciu textu“) alebo ako osobnú správu čitateľovi o „situácii subjektu“ a autora ponecháva Rebro iritujúco otvorenú.
Kniha vyšla vo vydavateľstve Modrý Peter.

O podobnostiach i rozdieloch budú s moderátorom Petrom Darovcom diskutovať Ivana Hostová, Viktor Suchý a Viliam Nádaskay.

Podujatia podporuje hlavný partner Fond na podporu umenia a partneri Slovenské literárne centrum a LITA, autorská spoločnosť.

Marcové LQ - Literárny kvocient pozýva k diskusii o knihách Márnosť a Na prelome apríla a mája.

PAVEL SIBYLA: NA PRELOME APRÍLA A MÁJA
Každého z nás raz prepadne pocit, že život je iný, ako sme si ho predstavovali. Ale iba niektorí majú odvahu predstaviť si ho nanovo. Milovi ťahá na štyridsať a cíti nutkanie svoj život manžela a otca obrátiť naruby. Do cesty sa mu pripletie dávna priateľka Žaneta, ktorá si nevie dať rady s vyšetrovaním jednej nepravdepodobnej vraždy. Z minulosti všetko pozorujú dvaja významní muži slovenských dejín, ktorí zažili dosť veľkých životných zvratov aj bez zbytočnej predstavivosti. Pavel Sibyla vo svojej tretej knihe, ktorej príbeh sa odohráva v nedávnej minulosti, pútavo opisuje, k akým neočakávaným rozhodnutiam dokáže ľudí priviesť pandémia vnútornej osamelosti.
Kniha vyšla vo vydavateľstve Literárna Bašta.

VILIAM KLIMÁČEK: MÁRNOSŤ
Minulosť už nie je, čím bývala. Dystopický román o roku 1958, kedy Slovensko patrí do Euro-Ázijskej únie a v Novej Bratislave sa začala svetová výstava EXPO 58. Na území Slovenska sa ťaží Márnosť - novo objavený prvok „nihílium“, ktorý v pôde vygenerovali generácie našich predkov a ktorý dal krajine súčasný názov Nihília. Nihílium poháňa ekonomiku Euro-Ázijskej únie, na čele s Ruskou náručou a jej satelitmi – Nihíliou, Královstvím Českým, Republikou Hungur, Svätou stolicou Poľskou, Transylvániou, Južným kútom a Cyríliou. Hlavný hrdina, pätnásťročný syn objaviteľa nihília, sa búri proti absurdnému svetu, v ktorom žije a chce ho zmeniť.
Kniha vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT.

O podobnostiach i rozdieloch budú s moderátorom Petrom Darovcom diskutovať Lenka Macsaliová, Vladimír Barborík a Viliam Nádaskay.

Podujatia podporuje hlavný partner Fond na podporu umenia a partneri Slovenské literárne centrum, BKIS - Bratislavské kultúrne a informačné stredisko a LITA, autorská spoločnosť. Partnerom podujatia je Bratislava-Staré Mesto.

Februárové LQ - Literárny kvocient pozýva k diskusii o knihách Klinika a Úzkosť. V pondelok 27.02.2023 o 19:00 v Rómerovom dome v Bratislave. Diskusný formát LQ - Literárny kvocient sa už od roku 2016 snaží byť naplnením dlhodobého volania po kritickej reflexii súčasnej literárnej tvorby na Slovensku. V centre každého vydania programu stoja vždy dve výrazné pôvodné literárne diela. Kritériom výberu je aktuálnosť titulu či miera jeho rezonancie v domácom kultúrnom prostredí.

PAVOL RANKOV: KLINIKA Až aké komplikácie a zúfalstvo doženú človeka k posadnutosti dostať sa silou-mocou na vyšetrenie k profesorovi na Klinike. Napínavá nová kniha majstra otvorených koncov Pavla Rankova, ktorá sa nedá prestať čítať odzadu aj spredu. Kniha vyšla vo vydavateľstve KK Bagala.

DENISA FULMEKOVÁ: ÚZKOSŤ Arleta, hrdinka tohto fragmentárneho rozprávania, si uvedomuje, že je za pomyselnou polovicou života. Prijala v ňom množstvo rolí ‒ je napríklad matkou, manželkou, dcérou, kamarátkou, spisovateľkou. Navonok je s nimi stotožnená, hoci sú aj chvíle, kedy sa jej zmocňuje pocit, že tá-ktorá úloha presahuje jej limity. Priznáva si, že rovnako ako je rôznymi situáciami zraňovaná, v iných zasa zraňuje ona. Pomaly v nej rastie odhodlanie odložiť všetky masky, pretože chce spoznať pravdu. Čo na tom, že tá má napokon podobu čoraz nápadnejších trhlín? Teraz je Arletinou úlohou nájsť odvahu prestať ich skrývať. Kniha vyšla vo vydavateľstve Slovart.

O podobnostiach i rozdieloch budú s moderátorom Petrom Darovcom diskutovať Miroslava Vallová, Tamara Janecová a Radoslav Passia.

Podujatia podporuje hlavný partner Fond na podporu umenia a partneri Slovenské literárne centrum, BKIS - Bratislavské kultúrne a informačné stredisko a LITA, autorská spoločnosť. Partnerom podujatia je Bratislava-Staré Mesto. Grafika: Barbara Kowalczuková

Novembrové LQ - Literárny kvocient pozýva k diskusii o knihách Bukolika a Ako sme sa stali. 

RUDOLF JUROLEK: BUKOLIKA 

Jurolek je mysliteľský typ básnika, ale ani filozofia jeho textu nie je výkladová, nevystavuje sa na obdiv. Prekvapuje a udivuje jednoduchosťou vyjadrenia niekedy zložitých obsahov, čím sa približuje kóanu, stavom osvietenia, keď čitateľ pocíti najskôr radosť z objavu a vzápätí aj akési očisťujúce až katarzné povznesenie. Jurolekova Bukolika nehľadá hodnotu v idyle, ona hodnotu vytvára a vidí ju v sústredení sa na existenčne podstatné, aj keby ním mala byť len zdanlivá drobnosť. Mimocivilizačné, prírodné scenérie Jurolekových básní nie sú prázdnou kulisou, sú naplnením, zmyslom, rozuzlením, v zápase o vnútorne čistého človeka. Kniha vyšla vo vydavateľstve Modrý Peter.  

JURAJ KUNIAK: AKO SME SA STALI 

Procesy, ktoré asociuje názov desiatej básnickej zbierky Juraja Kuniaka, majú najmä dva rozmery, spojené s vývinom a premenou. Aká je trajektória vnútornej evolúcie človeka? Ako ju ovplyvňuje rodinná genealógia, partnerský vzťah, priateľstvo, udalosti, ktoré vstupujú do cesty, umenie? Kedy nastáva moment metamorfózy a ako ju básnicky zachytiť? Má rozvírený svet, v ktorom poletujeme ako motýle a chránime sa pred lovcom ako stádo sŕn, stred a spočinutie? Autor uprednostňuje príbehový charakter textov, priliehajúci k jeho naratívnemu naturelu. Oproti predchádzajúcej tvorbe necháva viac naznačené, hassovsky nedopovedané. Básne, ktoré komponuje ako prúd sekvencií, dávajú vyniknúť lyrickému živlu, ktorého súčasťou je krása aj znepokojenie – spony medzi životom a poéziou. Subtílne a rozplývané je vyvažované presným jazykom „biológa“; malé „atlasy“ lesného hmyzu a spevavcov tvoria špecifickú, zvlášť podmanivú linku knihy. Zbierka ašpiruje na autorovo zásadné dielo. Kniha vyšla vo vydavateľstve Skalná ruža.  

O podobnostiach i rozdieloch budú s moderátorom Petrom Darovcom diskutovať Jana Juhásová, Eva Urbanová a Viktor Suchý. 

Podujatia podporuje hlavný partner Fond na podporu umenia a partneri Literárne informačné centrum a LITA, autorská spoločnosť. Partnerom podujatia je BKIS - Bratislavské kultúrne a informačné stredisko.

Októbrové LQ - Literárny kvocient pozýva k diskusii o knihách Líštičky majú rady teplo a Oceán trpezlivosti zaspieval.

Diskusný formát LQ - Literárny kvocient sa už od roku 2016 snaží byť naplnením dlhodobého volania po kritickej reflexii súčasnej literárnej tvorby na Slovensku. V centre každého vydania programu stoja vždy dve výrazné pôvodné literárne diela. Kritériom výberu je aktuálnosť titulu či miera jeho rezonancie v domácom kultúrnom prostredí. 

VERONIKA ŠIKULOVÁ: LÍŠTIČKY MAJÚ RADY TEPLO
Líštičky majú rady teplo je čosi ako opera, v ktorej sa všetky dejstvá odohrávajú na javisku súčasne. Autorka o svojej knihe hovorí: „Chcela som do nej, podobne ako to býva, ale nemusí byť, v hudbe, prevteliť svoju lásku k stále sa obnovujúcej prírode, v ktorej je ľudský, ale aj zvierací či rastlinný tvor iba dočasnou, hoci dosť podstatnou súčasťou. Pri jej písaní som cítila radosť, a tak by jej jednotlivé árie či prehovory či poviedky mohli zaujať hravosťou, vtipom, divokosťou, zamilovanosťou, smútkom, čiže životom...“
Kniha vyšla vo vydavateľstve Slovart. 

PETER MACSOVSZKY: OCEÁN TRPEZLIVOSTI ZASPIEVAL
Kto riadi dianie na zemeguli? Rada deviatich neviditeľných veľmajstrov? Zlomyseľní́ géniovia či ľudomilní babráci? Je správne za každú cenu opravovať vyšinutý svet? Komu patrí hlas z krikov? Čo sa prihodilo pred tridsiatimi šiestimi rokmi počas nukleárnej jari Matejovi Birkovi? Je nebezpečné zablúdiť̌ v Karáči? Existuje niekde spolok obdivovateľov penisu? Čo je najväčšou vášňou pani Emílie? Kto je Ľudovít Guba a aké sú názory doktora Mečánskeho? Čo bude na obed? Naozaj platí, že každodenné konšpirácie sa inšpirujú konšpiračnými bludmi a bludy zasa vedecko-fantastickými románmi a filmami? Kto sú čunčurbaji?
Kniha vyšla vo vydavateľstve Drewo & Srd. 

O podobnostiach i rozdieloch budú s moderátorom Petrom Darovcom diskutovať Marta Součková, Martin Makara a Viliam Nádaskay. 

Podujatia podporuje hlavný partner Fond na podporu umenia a partneri Literárne informačné centrum a LITA, autorská spoločnosť. Grafika: Barbara Kowalczuková