Podcasty Aktuality.sk

Ringier Slovakia Media s.r.o.

Všetky podcasty spravodajského portálu Aktuality.sk

  1. Robert Fico: Muž moci či len krehké a zranené ego? A kam cvála jeho Biely kôň? Odpovie psychiater Hašto

    PRED 15 H

    Robert Fico: Muž moci či len krehké a zranené ego? A kam cvála jeho Biely kôň? Odpovie psychiater Hašto

    Robert Fico tuší, že smerujeme do pekla – čím odhalil, ako sa on sám cíti, ale potrebuje mať ilúziu, že tam cvála na „Bielom koni," hodnotí premiéra psychiater Jozef Hašto. Prečo premiér vyhľadáva nerovnocenné spory, napríklad so študentami? Čo to hovorí o krehkosti jeho Ega a prečo svet ovládli narcistickí egomianiaci? Slovník plný kazajok pre mentálne postihnutých či bezbrehé a hrubozrnné verbálne výpady voči prakticky bezbranným študentom či novinárom. I toto je aktuálna realita vládnej moci. Akú spoločnosť toto popisuje, čo to hovorí o sile – i slabosti, vládnej moci a čo to vypovedá o nás, ako o spoločenstve? Podľa psychiatra Jozefa Hašta odhaľuje agresívny slovník Roberta Fica jeho hlbokú vnútornú frustráciu a neschopnosť krotiť vlastnú zlosť z prípadného politického neúspechu. Za maskou silného premiéra sa tak skrýva až deštruktívna závisť voči potenciálne úspešnejším oponentom ako i strach z vlastnej budúcnosti. A čom teda boli tie premiérove slová o cvale do pekiel a kde sa v tom celom vzal ten jeho „Biely kôň“? Môže sa stať štvornásobný premiér zajatcom vlastnej velikášskej predstavy o sebe a neutopil sa Robert Fico vo svojom vlastnom sebaobraze? O čom hovoria jeho permanentné útoky na mocensky úplne nerovných oponentov, akými sú študenti či napríklad aj novinári? No a napokon, prečo narcistickí lídri tak veľmi potrebujú ponižovať evidentne mocensky slabších a aké devastačné stopy toto všetko zanecháva na duši národa i sveta? Téma patologického narcizmu opustila kabinety psychiatrov a stáva sa priam politickou témou ako i témou národnej bezpečnosti a duševného zdravia celej spoločnosti. Malígny narcizmus totiž nie je len prehnaná sebaláska, ale ide o deštruktívnu kombináciu narcizmu, asociálneho správania, agresivity i sadizmu, kde druhí ľudia slúžia iba ako nástroje na potvrdenie vlastnej grandiozity. Keď sa takáto patológia spojí s mocou, štát sa môže stať rukojemníkom osobnej pomsty ako i chorobnej potreby obdivu, hovoria odborné poučky. Čo to teda je tento malígny narcizmus, v čom pramení, ako ho spoznať a najmä, ako sa mu brániť? No a ako to, že tento nezdravý typ správania dnes žne také úspechy? Témy pre psychiatra a psychoterapeuta Jozefa Hašta. Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

    1 h
  2. Tréner basketbalistiek otvorene o naturalizácii a hľadaní rozohrávačky, burcuje k zmene mentality

    PRED 23 H

    Tréner basketbalistiek otvorene o naturalizácii a hľadaní rozohrávačky, burcuje k zmene mentality

    Slovenský ženský basketbal stojí pred ďalšou mimoriadne dôležitou výzvou a fanúšikovia pod deravými košmi sa majú pred blížiacimi sa reprezentačnými oknami na čo tešiť. V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik hlavného kormidelníka našej ženskej reprezentácie Martina Pospíšila. Ústrednou témou pútavého rozhovoru je pochopiteľne prebiehajúca kvalifikácia na majstrovstvá Európy 2027, v ktorej Slovenky čaká porcia troch dôležitých duelov. Tréner detailne rozoberá úvodný, papierovo najťažší zápas na palubovke Poľska, po ktorom budú nasledovať domáce vystúpenia v Bratislave proti Cypru a Rumunsku. Martin Pospíšil ponúka exkluzívny pohľad do kuchyne najbližšieho súpera, keďže u našich severných susedov pôsobil štyri a pol roka a tamojšie prostredie i hráčky dokonale pozná. Poslucháčom priblíži silu mladej poľskej generácie, pričom vyzdvihuje, ako vážne tamojšia spoločnosť berie celonárodnú reprezentáciu. „Poľsko je obrovská krajina, je športová krajina... Tam ten šport berú skutočne mimoriadne vážne,“ približuje s rešpektom v podcaste. Pri otázke na domáce zápasy s kvalifikačne slabšími súpermi zasa rázne odmieta čo i len pomyslenie na poľavenie v koncentrácii, pričom zdôrazňuje, že slovo „podcenenie” do správnej športovej mentality vôbec nepatrí. Rozhovor však zďaleka neostáva len pri taktických rozboroch najbližších súperiek. Skúsený stratég sa hlbšie zamýšľa nad kontrastom medzi našou mužskou a ženskou reprezentáciou, najmä pokiaľ ide o pôsobenie slovenských basketbalistiek v špičkových zahraničných ligách vo Francúzsku, Španielsku či Grécku. Tréner sa nevyhýba ani v súčasnosti veľmi rezonujúcej téme naturalizácie zahraničných hráčok a detailne hodnotí prínos novej posily, americkej rozohrávačky Kiry Lambertovej. Po pútavom zhodnotení reprezentačných záležitostí sa Martin Pospíšil s poslucháčmi podelí aj o svoje neoceniteľné skúsenosti z dvojročného pôsobenia v elitnom európskom klube USK Praha, kde pracoval po boku legendárnej trénerky Natálie Hejkovej. Pri spomienke na prácu s tými najlepšími svetovými hviezdami prízvukuje tajomstvo ich mentálneho nastavenia a úspechu, keď tvrdí, že „sú absolútne posadnutí športom a basketbalom”. Okrem profesionálnej trénerskej roviny epizóda odhaľuje aj osobnú a ľudskú stránku Martina Pospíšila. Detailne vykresľuje, prečo je pre neho zanietenosť a vášeň pre basketbal absolútne kľúčovým faktorom, bez ktorého sa vrcholový šport robiť nedá, a prečo je mimoriadne ťažké pracovať v prostredí s pesimisticky nastavenými ľuďmi. Nechýba ani úprimné otcovské vyznanie hrdosti pri zmienke o jeho synovi, ktorý sa presadzuje v domácej lige a dostal sa do užšej nominácie mužskej národnej reprezentácie. A pre tých, ktorí si myslia, že basketbalový tréner žije len taktikou, videorozbormi a palubovkou, prinesie záver podcastu prekvapenie v podobe jeho netradičnej záľuby mimo sveta športu – vášne pre štúdium dejín umenia a európskeho stredoveku.

    35 min
  3. Satana strieda Satan: Iránci reagujú na nového najvyššieho lídra Mojtabu Chameneího (videopodcats)

    PRED 1 D.

    Satana strieda Satan: Iránci reagujú na nového najvyššieho lídra Mojtabu Chameneího (videopodcats)

    „Mám nádej, že tento režim úplne skončí a budeme mať normálny život. Keď vidíme videá bombardovania napríklad policajných staníc, ľudia v Iráne sú šťastní“, hovorí Iránka žijúca na Slovensku. Z bezpečnostných dôvodov nezverejňumeme jej meno. Obáva sa o svojich príbuzných v Iráne. „Tancujú a pijú alkohol. Hovoria: „Konečne bombardujú tých, čo nás utláčali.“ Je to smutné, že bombardujú moju krajinu, ale sme šťastní, lebo režim bude preč a my si krajinu vybudujeme nanovo“, hovorí v otvorenom rozhovore. Irán je nielen vo vojne, Irán je aj na nohách. Po tom, ako Spojené štáty cez víkend zaútočili na režim ajatolláhov a zabili jeho najvyššieho predstaviteľa Alí Chameneího, žijú nádejou, že staré časy polstoročnej islamskej republikánskej teokracie budú minulosťou. Zosobňujú ju pritom do syna vyhnaného šacha Rézu Pahláviho. S ním však Donald Trump nepočíta, na rozdiel od januára. A iránski vodcovia si zjavne na vlastnú päsť zvolili nového najvyššieho vodcu – Mojtabu, Chámeneího syna. Ak dnes Iránci otvorene hovoria, že režim ajatolláhov ich držal v zovretí brutálnej diktatúry a na rukách má krv, akou správou je pre nich Chameneího syn ako nový najvyšší líder? Čím si prešli a čo ich čaká? Pozrieme sa na to s tými, ktorí režim zažili, krajinu opustili, no v Iráne majú rodiny, ktoré čelia aj aktuálnej vojne. Pripravil Jaroslav Barborák.

    34 min
  4. Boj o nezávislé inštitúcie pokračuje: Úrad na ochranu oznamovateľov prežil, tlak na kontrolné orgány však nekončí.

    PRED 1 D.

    Boj o nezávislé inštitúcie pokračuje: Úrad na ochranu oznamovateľov prežil, tlak na kontrolné orgány však nekončí.

    „Vláda priznala porážku, legislatívnu mŕtvolu pochoval strach o eurofondy“, tvrdí Katarína Batková z Via Iuris. „Snaha o zrušenie nezávislého úradu narúša fungovanie právneho štátu. Potrebujeme inštitúcie, ktoré konajú nezávisle od aktuálnej politickej moci“, dodáva. Legislatívna mŕtvola, ktorej sa treba zbaviť – premiér Robert Fico dal povel na ústup. Pôvodný zámer zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie vládnej koalícii prerušil až Brusel. Poukazom na fakt, že na jeho existenciu sú naviazané stovky miliónov z Plánu obnovy. Ak vládna väčšina pôvodne robila všetko pre to, aby úrad zanikol, pod tlakom zvonku sa teraz sťahuje. Zákon skončil na Ústavnom súde a nateraz má pozastavenú účinnosť. Už budúci týždeň ho má „pochovať“ vládna väčšina. Pochová však aj svoj pôvodný zámer zbaviť sa úradníkov, ktorí chránili policajtov čurillovcov so statusom „chránených oznamovateľov“? Naviac prípad zapadá do širšieho pohonu vládnej väčšiny proti inštitúciám, ktoré kontrolujú štát. Ministerstvá na žiadosť premiéra pripravujú prehľad dotácií a grantov, ktoré štát poskytol mimovládkam. Keď to opozičný líder označil za „škandál“, od premiéra si vyslúžil status, že „by mal dostať kazajku“. Na tému sa pozrieme s Katarínou Batkovou z mimovládnej organizácie Via Iuris. Pripravil Jaroslav Barborák.

    18 min
  5. SHARE: AI v simulácii vojny neváha odpáliť atómovky. Čo zistil pokus

    PRED 2 D.

    SHARE: AI v simulácii vojny neváha odpáliť atómovky. Čo zistil pokus

    Umelá inteligencia v geopolitických simuláciách neváha siahnuť po jadrových zbraniach. Chýba jej totiž strach aj prirodzená averzia voči deštrukcii. Kým vedci varujú pred rizikami, americká vláda sa dostala do otvoreného sporu s vývojármi modelu Claude a do hry povolala ochotnejšie OpenAI. Svet umelej inteligencie zažil dramatické dva týždne. Experimenty ukázali, že popredné AI modely v úlohách štátnikov v 95 % prípadov zvolili použitie jadrových zbraní a v krízových situáciách prakticky nepoznali slovo deeskalácia. Tento „chladný kalkul“ bez emócií vyvoláva zásadné otázky o tom, komu by sme mali zveriť kompetencie v bezpečnostných otázkach štátu. Zároveň sledujeme bezprecedentný konflikt medzi Pentagónom a spoločnosťou Anthropic. Po tom, čo firma odmietla požiadavku, aby bol ich model Claude využívaný armádou bez etických bariér, ocitla sa na čiernej listine. Uvoľnené miesto okamžite zaplnilo OpenAI. O tom, kto by mal určovať „červené čiary“ pre technológie, ktoré môžu zabíjať, a ako noví AI agenti menia spôsob, akým pracujeme s počítačom, sa v novej časti podcastu PočúvAI rozprávajú Ján Trangel a Maroš Žofčin. Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk. TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach: Jadrový experiment: Prečo modely ako ChatGPT či Gemini v simuláciách konflikty neustále stupňujú až k totálnej vojne.Vláda vs. Anthropic: Prečo Pentagón zaradil tvorcov modelu Claude medzi rizikových dodávateľov.OpenAI v armáde: Akceptovanie vládnych požiadaviek a obavy z nasadzovania AI do autonómnych zbraní.Nastupujúci agenti: Ako funguje OpenClaw, ktorý ovláda váš lokálny stroj, a v čom je Perplexity Computer bezpečnejšou alternatívou v cloude.Linux pre každého: Môže AI konečne sprístupniť zložité operačné systémy bežným používateľom?Krátke správy: Nový model GPT-5.4, nešťastný incident agenta Claude Code, ktorý vymazal 2,5 roka dát, a masívne prepúšťanie v spoločnosti Oracle. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

    35 min
  6. Vedec Kováčik: Mimozemský život je pravdepodobný, kontakt však nemusí byť

    PRED 2 D.

    Vedec Kováčik: Mimozemský život je pravdepodobný, kontakt však nemusí byť

    Mimozemšťania, UFO a neidentifikované lietajúce objekty patria medzi témy, ktoré pravidelne vyvolávajú veľký záujem verejnosti. Prieskumy ukazujú, že mnohí ľudia veria v existenciu mimozemského života a časť z nich si dokonca myslí, že mimozemšťania už navštívili Zem. Téma sa pritom objavuje nielen v popkultúre a konšpiračných teóriách, ale aj v politike. Nedávno napríklad americký prezident Donald Trump oznámil, že chce začať proces zverejňovania vládnych dokumentov o UFO a mimozemskom živote. Aj o týchto otázkach diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s teoretickým fyzikom Samuelom Kováčikom. V úvode Veronika Frankovská upozornila, že pri téme mimozemšťanov sa v prieskumoch verejnej mienky často objavuje aj širší kontext konšpiračných naratívov. Podľa nej ľudí niekedy viac než samotná existencia mimozemšťanov zaujíma predstava, že vlády alebo inštitúcie niečo zatajujú. „Ja by som to videla práve v kontexte takýchto konšpirácií, že je niekto, kto nám niečo zatajuje,“ uviedla Frankovská. Frankovská vysvetlila aj pozadie vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o odtajnení dokumentov o UFO. „Ono to vzniklo pomerne zábavne, respektíve náhodne. Bývalý prezident Barack Obama totiž v jednom rozhovore odpovedal na otázku, či existujú mimozemšťania. Povedal, že verí, že vzhľadom na veľkosť vesmíru je to možné, ale ako prezident o ničom takom oficiálne nevedel a že neexistuje žiadna tajná základňa, kde by boli mimozemšťania,“ vysvetlila. Podľa nej Trump následne reagoval kriticky a vyhlásil, že chce dokumenty o UFO zverejniť. „Kritizoval ho za to, že zverejnil nejaké utajované informácie, a sám povedal, že nevie, ako to je. Zároveň vydal vyhlásenie, že nariadil odtajniť dokumenty súvisiace s potenciálnym tajným výskumom,“ dodala. Na otázku, aká je pravdepodobnosť existencie mimozemského života, reagoval teoretický fyzik Samuel Kováčik tým, že vzhľadom na obrovskú veľkosť vesmíru by bolo prekvapivé, keby bol život iba na Zemi. „Je to podľa mňa tak pravdepodobné, že by bolo veľmi prekvapivé, keby sme sa dozvedeli, že sme jediný život vo vesmíre. Vesmír je tak obrovský, obsahuje také množstvo galaxií a každá galaxia obsahuje obrovské množstvo hviezd. Tie majú okolo seba planéty, takže aj keď sme extrémne vyberaví v tom, aká planéta je vhodná pre život, pri tom obrovskom množstve to stále spĺňa veľké množstvo planét,“ vysvetlil. Zároveň však upozornil, že aj keď môže byť život vo vesmíre pomerne pravdepodobný, neznamená to, že s ním musíme byť v kontakte. „To je problém s civilizáciami, že sa na geologickej škále vyvíjajú strašne rýchlo. Za čas, kedy sa Tatry pohli o pár metrov, sme my zliezli zo stromov, vybudovali civilizáciu a letíme na Mesiac,“ povedal Kováčik. Podľa neho môže byť vývoj civilizácií v rôznych častiach vesmíru veľmi odlišný. „Keď sa pozriete inde vo vesmíre, kde sa miliardy rokov niečo dialo, očakávanie je skôr také, že tam nájdete extrémne jednoduchý život, alebo naopak tak pokročilý život, že ho ani nespoznáte,“ doplnil.

    32 min
4,1
z 5
245 hodnotení

O relácii

Všetky podcasty spravodajského portálu Aktuality.sk

Mohlo by sa vám páčiť