Veda na dosah CVTI SR

Extrémne poveternostné prejavy a zmeny teplôt sú dôsledkom klimatickej zmeny, ktorú už dnes naplno pociťujeme. Dotýka sa aj biodiverzity, migrácie živočíchov, rozširovania púští či straty ľadovcov. Zmena klímy výrazne ovplyvňuje život na Zemi a jej dôsledky prispievajú dokonca ku globálnym konfliktom. Hlavnou príčinou prebiehajúcej zmeny klímy je rýchly rast koncentrácie skleníkových plynov v dôsledku antropogénnych emisií uhlíka do zemskej atmosféry (spaľovanie fosílnych palív, odlesňovanie, poľnohospodárstvo a podobne). Ktoré časti sveta ohrozuje klimatická kríza najviac? Existujú technológie, ktoré nám ju pomôžu zmierniť? Je klimatická kríza iba dočasná? Ako môže vyzerať udržateľná budúcnosť? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Jozefom Pechom.



Mgr. Jozef Pecho pôsobí ako klimatológ odboru klimatologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave. Vyštudoval fyzickú geografiu a geoekológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so špecializáciou na meteorológiu a klimatológiu. Pracoval ako odborný pracovník v Ústave fyziky atmosféry Akadémie vied ČR. Vo vedeckej oblasti sa zaoberá štatistickým modelovaním extrémnych zrážok a extrémov počasia všeobecne, výskumom premenlivosti klímy a klimatickej zmeny, ako aj hodnotením jej regionálnych účinkov predovšetkým na území Slovenska.

Mačky ľudstvo fascinujú po celé stáročia a to nielen preto, že množstvo z nich sa vyvíjalo priamo v spoločnosti ľudí, ale aj pre ich záhadnú povahu. Dnes sú mačky veľmi obľúbenými domácimi miláčikmi. Ich správanie nás vie fascinovať, rozosmiať, prekvapiť a často je pre nás veľkou záhadou. Výskum ich správania nám však vie priniesť cenné informácie ako sa k tomuto zvieraťu správať a čo od neho môžeme očakávať. Ako taký výskum prebieha? Môže nám pomôcť pri dešifrovaní ich charakterových čŕt sledovanie ich správania? Ako sa mačky adaptujú na prostredie? Kam až siaha ich komunikácia a čo dnes vieme vyčítať z ich správania? Prečo majú mačky svoje obľúbené miesto kde radi spia? O týchto, no i o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s MVDr. Noemou Gajdoš Kmecovou, PhD.

 

MVDr. Noema Gajdoš Kmecová, PhD., je výskumnou pracovníčkou Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach (UVLF v Košiciach). Pôsobí v oblasti výskumu správania mačiek domácich a vo svojej práci prepája prístupy klinickej behaviorálnej medicíny, etologického pozorovania a občianskej vedy. Je priekopníčkou výskumu sociálnych interakcií medzi mačkami v domácom prostredí, pričom výsledky jej vedeckej práce, zaoberajúce sa otázkou rozlíšenia medzi hrou a skutočným súbojom u mačiek, sa v roku 2023 zaslúžili o medzinárodný mediálny ohlas. Je členkou Panelu expertov pre blaho mačiek Medzinárodnej organizácie pre starostlivosť o mačky (International Cat Care) a odbornou garantkou Klubu starostlivosti o mačky UVLF v Košiciach. Na domácej pôde aplikuje výsledky svojho výskumu do praxe vo forme jej vedecko popularizačného projektu - prvého slovenského podkastu o mačkách „Mačkastu®“.

V súčasnosti deti prichádzajú do kontaktu s množstvom digitálnych technológií. Ide najmä o smartfóny, počítače, internet a s ním spojené sociálne médiá. Nové technológie sú dobrými pomocníkmi, lenže pri nadmernom používaní môžu mať negatívne účinky. Dnes sa vedci snažia prísť na to, na aké oblasti digitálne technológie vplývajú, pričom je známe, že dokážu zasiahnuť kognitívny, fyziologický aj emocionálny vývoj mladého človeka. Aké výhody dieťaťu prináša moderná technológia? Kedy hovoríme o závislosti? Aký vplyv má nadmerné využívanie technológií na psychické a fyzické zdravie detí? Môže nadmerné používanie digitálnych technológií ovplyvniť ich sociálne správanie? Zhoršujú sociálne média sebavedomie a sebahodnotenie mládeže? O týchto i o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Michalom Božíkom.

 

Mgr. Michal Božík pôsobí ako samostatný vedecko výskumný pracovník vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) a ako doktorand na Katedre psychológie Pedagogickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe v Českej republike. Na VÚDPaP-e odborne rieši tému kyberšikanovania a používania digitálnych technológií deťmi a mládežou, podieľal sa na vývoji digitálnej aplikácie Sanity, zameranej na prevenciu úzkosti u mladých ľudí. Ako doktorand skúma pravidlá používania digitálnych technológií v školách a venuje sa aj téme digitálneho rodičovstva a digitálnych technológií.

Pocit bezpečia a istoty nadobúdame vtedy, keď sme presvedčení, že druhá strana bude konať v súlade s našimi očakávaniami, a to najmä správne a spoľahlivo. Ak tento pocit nadobudneme, môžeme hovoriť o dôvere, ktorú si vytvárame v osobných aj pracovných vzťahoch, ale i vo vzťahu k verejným inštitúciám. Rovnako tak môžeme hovoriť tiež o nedôvere, napríklad v prípade zrady, klamstiev, narušenej transparentnosti a pod. Dnes prebiehajú výskumy, ktoré sa zameriavajú na analýzu dôvery k jednotlivcom a inštitúciám. Ako vieme ovplyvniť a posilniť dôveru? Ako prebieha výskum dôvery? Ktoré faktory majú vplyv na jej úroveň? Dá sa zvýšiť dôvera k ľuďom, ale aj inštitúciám v spoločnosti? Vieme so svojou dôverou k iným pracovať? O týchto, no i o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Matúšom Grežom, PhD.



Mgr. Matúš Grežo, PhD., je samostatným vedeckým pracovníkom Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Výskumne sa venuje ľudskému usudzovaniu a rozhodovaniu a s tým spojeným kognitívnym omylom. V posledných rokoch sa zaoberá témami sociálnej psychológie, pričom sa špecializuje na osobnostné a kognitívne faktory, ktoré súvisia s procesom budovania dôvery. Okrem budovania dôvery sa zaujíma taktiež o to, aké možné negatívne dopady môže mať nízka dôvera na spoločnosť a na jednotlivca.

Vývoj v oblasti umelej inteligencie umožňuje strojom nielen rozumieť ľudskej reči, ale aj  komunikovať na veľmi dôveryhodnej úrovni. V súčasnosti sú to najmä hlasoví asistenti aj rôzne personalizované systémy. Tie sa snažia byť čoraz dokonalejšie, a preto rozvoj v oblasti využitia takýchto nástrojov rýchlo napreduje. Stroj alebo robot vie porozumieť ľudskej reči, odpovedať na otázky a plniť zadané úlohy. Aby však takáto komunikácia medzi človekom a strojom mohla vzniknúť, vedci musia naprogramovať systém na analýzu a syntézu reči. Ako dokáže stroj analyzovať počuté slovo? Dokáže robot rozpoznať emócie? Na čo slúžia rečové databázy? Aké uplatnenie majú sociálne roboty a kam až siaha ich potenciál? O tom, akým jazykom hovoria stroje, o pokrokoch v jazykovej interpretácii strojov, ale aj o mnohom ďalšom sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Róbertom Sabom, PhD. V podcaste si môžete vypočuť aj syntetické hlasy vyvinuté v Ústave informatiky SAV.



Mgr. Róbert Sabo, PhD., je vedeckým pracovníkom Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied. Odborne pôsobí v oblasti lingvistiky a fonetiky, vo výskume prozódie, vytváraní rečových korpusov a výskume expresívnej reči a v komunikácii človeka so strojom. V roku 1994 získal magisterský titul v odbore slovenský jazyk a literatúra na Univerzite Komenského v Bratislave. Doktorandský titul v oblasti lingvistiky získal v roku 2013 v Ústave jazykovedy Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Je autorom a spoluautorom niekoľkých aplikácií a viac ako štyridsiatich vedeckých prác v oblasti spracovania reči a počítačovej lingvistiky.

Svetelné znečistenie je nadbytočné svietenie na miestach, kde to nie je potrebné. Zdrojmi tohto znečistenia sú mestské osvetlenie, reklamné tabule a iné umelé zdroje. Takéto osvetlenie narúša biologické procesy ľudí a živočíchov v noci, no vplyv má aj na ich činnosť počas dňa. Znečistenie zasahuje nočnú oblohu, má negatívny účinok na biodiverzitu a interferuje s prirodzenými životnými cyklami vrátane kvality spánku. Ako by mohli vyzerať opatrenia na minimalizovanie nežiaducich dôsledkov svetelného znečistenia? Pomôže nám používanie šetrnejších svetelných zdrojov? Aký veľký dosah má osvetlenie na životné prostredie? Nakoľko tento negatívny trend ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu a psychické zdravie? O týchto, ale aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. RNDr. Michalom Zemanom, DrSc.

 

Prof. RNDr. Michal Zeman, DrSc., je biológom a fyziológom z Katedry živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci sa venuje výskumu cirkadiánnych rytmov a expresii hodinových génov, ako aj dôsledkom narušenia časovej organizácie na vznik civilizačných chorôb. Absolvoval dlhodobé zahraničné pobyty v Inštitúte Maxa Plancka pre fyziológiu správania v Nemecku a na Katolíckej univerzite v Belgicku a uskutočnil viacero krátkodobých pobytov v Nemecku, Poľsku, Belgicku a Spojenom kráľovstve. Bol členom výkonného výboru Society for Farm Animal Endocrinology a Avian Endocrinology a je členom viacerých domácich a medzinárodných vedeckých spoločností.