Epizódy: 100

Zoom je týždenný vedecký podcast denníka SME a Rádia_FM. Každú stredu prináša správy zo sveta vedy, vedeckých osobností a objavov, zo sveta astronómie, biológie a medicíny.

Zoom SME.sk

    • Astronómia

Zoom je týždenný vedecký podcast denníka SME a Rádia_FM. Každú stredu prináša správy zo sveta vedy, vedeckých osobností a objavov, zo sveta astronómie, biológie a medicíny.

    Zvitky od Mŕtveho mora boli podvrh

    Zvitky od Mŕtveho mora boli podvrh

    Zdá sa, že pri všetkom tom zle môže koronakríza priniesť aj jeden nezamýšľaný benefit.
    Už prvé merania totiž naznačujú, že vo vzduchu je teraz menej emisií škodlivých a skleníkových plynov, ako bolo ešte nedávno. Otázka však je, dokedy nám to vydrží. A či bojovať proti klimatickej kríze teraz budeme mať vôľu.
    Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo robí koronavírus so skleníkovými plynmi v atmosfére, zistíme, ako rýchlo sa dokážu do prírody uvoľňovať mikroplasty a tiež sa pozrieme na dávne zvitky od Mŕtveho mora, ktoré sa ukázali ako podvrh.
    Krátke správy z vedy
    Vedci narazili na supravodivosť u meteoritov. Keď výskumníci preskúmali pozostatky po pätnástich rôznych kométach a asteroidoch, pri dvoch telesách narazili na supravodivé zrniečka.
    Vedci našli dosiaľ najstaršieho dvojstranovca. Dávny príbuzný ľudí a väčšiny zvierat pripomínal drobného červa. Stvorenie bolo menšie ako zrnko ryže a pred 555 miliónmi rokov si hľadalo útočisko na dne vtedajších morí.
    K Slnku momentálne mieri kométa Atlas, ktorá by sa už o par mesiacov mohla postarať o zaujímavé nebeské divadlo. Teleso objavili astronómovia len minulý rok v decembri a na nočnej oblohe by mohlo byť jasnejšie ako planéta Venuša.
    Naša slnečná sústava získala svoju dnešnú podobu už relatívne krátko po svojom zrode. Nové simulácie naznačujú, že sa tak mohlo stať už v priebehu prvých sto miliónov rokov po jej sformovaní.

    • 11 min
    Aký materiál je najlepší na domáce šitie rúška

    Aký materiál je najlepší na domáce šitie rúška

    Naše mozgy sa s nami pohrávajú. A niekedy nás takmer doslova nútia robiť veci, ktoré vlastne nedávajú žiaden rozumný zmysel. Prejavuje sa to aj v kritických a krízových situáciách – a jednou z takýchto iracionálnych odpovedí je napríklad panické skupovanie toaletného papiera.
    Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, aká chyba v myslení môže za naše panické nakupovanie, aký materiál je najvhodnejší na podomácky šitú rúšku a akú extrémnu planétu vo vesmíre teraz objavili astronómovia.
    A táto epizóda je trochu zvláštnu, bude totiž bez krátkych vedeckých správ. My sme ale vlastne radi, že sa nám ju vôbec v tejto kríze, počas ktorej sa všetko vrátane vedy spomalilo, dokázali nahrať. Tak si držme palce, dávajme na seba pozor a spolu to zvládneme.

    • 9 min
    Vedci zistili, prečo čudná hviezda Betelgeuze blikala

    Vedci zistili, prečo čudná hviezda Betelgeuze blikala

    Už to chvíľu vyzeralo, že možno ešte počas našich životov uvidíme na nočnej oblohe jedno z vôbec najúchvatnejších vesmírnych divadiel: výbuch supernovy. No zdá sa, že Betelgeuze predsa len tak skoro nevybuchne.
    A astronómovia zrejme konečne zistili, prečo sa hviezda posledné týždne správala tak veľmi čudne.
    Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo bolo za pohasínaním a rozjasňovaním známej hviezdy na konci jej života, pozrieme sa, čo majú spoločné slnečné škvrny a veľryby uviaznuté na plytčinách a aká katastrofa sa odohráva v amazonskom dažďovom pralese.
    Krátke správy z vedy
    Aj nová analýza údajov z Veľkého hadrónového urýchľovača naznačuje, že sa pri rozpade istej častice deje čosi zvláštne. Experiment LHCb stále vidí pri rozpade takzvaného B0 mezónu odchýlky od štandardného modelu.
    Výskumníci prvýkrát použili priamo v tele pacienta génovú metódu CRISPR, lieči dedičnú slepotu. Gény upravovali priamo v oku pacienta. Zákrok má otestovať, či je možné úpravou génov odstrániť zriedkavú mutáciu. Takzvaná Leberova kongenitálna amauróza 10 je hlavnou príčinou detskej slepoty a zatiaľ na ňu neexistuje účinná liečba.
    Nový výskum naznačuje, že Zem a Mesiac nie sú dvojičky, aspoň ak dôjde na kyslík. Telesá majú odlišné zloženie izotopov tohto prvku, čo môže znamenať, že nerozumieme poriadne tomu, ako Mesiac vlastne vznikol.
    Vyliečili druhého človeka na svete z HIV. Pacient podstúpil transplantáciu kmeňových buniek. Darca kmeňových buniek bol nositeľom zriedkavej mutácie, ktorá zabezpečuje odolnosť proti vírusu HIV. Po transplantácii si pacient sám začal tvoriť rovnako odolné bunky.

    • 10 min
    Neporiadok robí s našim mozgom čudné veci

    Neporiadok robí s našim mozgom čudné veci

    Tiež neznášate upratovanie? Alebo teda naopak, tiež upratovanie milujete?
    Okolo poriadku a poriadkumilovnosti jestvuje kopu mýtov a mnohí ľudia si na nich založili celkom úspešné kariéry. Ale teraz sa na poriadok a neporiadok pozreli vedci a skúmali, čo robia s našimi mozgami. A zistenia sú to celkom zaujímavé.
    Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako naše mozgy reagujú na poriadok alebo na neporiadok, zistíme, prečo by sme raz piesočnaté pláže mohli poznať len na pohľadniciach a ako údajná tabula, ktorá mala chrániť Ježišovu hrobku vlastne ani nie je z Nazaretu.
    Krátke správy z vedy
    Potkany sa snažia vyhnúť tomu, aby ublížili iným potkanom. Ukázal to nový výskum, ktorý sa pokúša vysvetliť, prečo sa takáto snaha neublížiť vyskytuje u človeka a či ju majú aj iné tvory. Ukázalo, že s tým má čosi spoločné oblasť v mozgu spájaná s empatiou a je to biologická danosť.
    V meteorite, ktorý objavili už v roku 1990 v Alžírsku, teraz vedci našli bielkovinu. Už predtým vedci narazili na molekuly, ktoré sú nevyhnutné na vznik aminokyselín v meteoritoch a kométach. Ale až dosiaľ nenarazili na žiaden proteín.
    Niektorí fyzici naznačujú, že vedia vysvetliť anomáliu v rozpadoch častíc, ktoré sa nazývajú kaóny. Na anomáliu narazili japonskí vedci minulý rok. Mohla by sa za ňou ukrývať nová častica, ktorá by ukazovala na novú fyziku.
    Mikroplasty už objavili aj v tele dosiaľ neznámeho kôrovca z hlbín Mariánskej priekopy. Kôrovca objavili v hĺbke šesť až sedem kilometrov. Mikroplasty do tejto hĺbky oceánu prenikajú rôznymi spôsobmi, napríklad výkalmi morských živočíchov.

    • 10 min
    V Tutanchamónovej hrobke našli tajnú komoru

    V Tutanchamónovej hrobke našli tajnú komoru

    Trochu im aj závidím. Napriek vyššiemu veku sú ich kognitívne schopnosti ako u výrazne mladších, cítia sa dobre a starobu si užívajú. A vedci ich volajú superstarci.
    Dlho chceli výskumníci zistiť, čo za tajomstvo ukrývajú a ako je možné, že niekto starne lepšie a niekto iný zase oveľa horšie. A možno, konečne, narazili na prvé odpovede.
    Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme za tajomstvom superstarcov, zistíme, či v Tutanchamónovej hrobke našli tajnú komoru a čo zistili vesmírna sonda po roku strávenom v blízkosti Marsu.
    Krátke správy z vedy
    Čajky milujú jedlo ľudí. Vedci totiž experimentálne dokázali, že ak si majú vybrať medzi dvomi totožnými kusmi jedla, výrazne častejšie siahnu po jedle, ktoré predtým videli držať v ruke človeka.
    Aj veľké exoplanéty môžu mať podmienky vhodné na život. Na príklade telesa K2-18b astronómovia ukázali, že aj planéta takmer deväťkrát taká hmotná ako naša Zem môže mať podmienky na vodu v kvapalnom skupenstve a na vhodnú atmosféru.
    Naši dávni predkovia mali románik a to románik s neznámou populáciou ľudí. Dôkazy sa totiž nachádzajú v našej DNA, ktorá ukazujú na dosiaľ neznámy poddruh človeka. Zdá sa totiž, že spoločný predok neandertálcov a denisovanov sa krížil s neznámou populáciou už pred viac ako sedemstotisíc rokmi.
    Výskumníci narazili na podobnosť v mozgovej aktivite medzi ľuďmi a včelami. Ukázalo sa, že takzvané alfa-oscilácie v mozgoch majú rovnaké vlastnosti. Toto zistenie by nám mohlo pomôcť lepšie pochopiť naše vlastné mysle.

    • 10 min
    Obrovské korytnačky porazili desaťmetrové krokodíly

    Obrovské korytnačky porazili desaťmetrové krokodíly

    Veľké boli asi ako auto. Bojovali medzi sebou a keď na to prišlo, dokázali sa ubrániť aj pred obrovitánskymi krokodílmi tej doby, ktoré mali aj desať metrov.
    Skrátka, na našej planéte kedysi žili obrovské korytnačky, no dodnes nám po nich zostali iba fosílne nálezy a panciere.
    Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do nie až tak ďalekej minulosti za ohromnými korytnačkami, ktoré lovili menšie ryby, povieme si o tom, ako vyrobiť elektrinu z dažďa a aké sú kombinácie rizík, ktoré by mohli viesť ku kolapsu našej planéty.
    Krátke správy z vedy
    Otepľovanie oceánov a následné zvyšovanie kyslosti morí môže spôsobiť, že do konca tohto storočia vymrú takmer všetky koralové útesy a ich ekosystémy. Vedci tiež predpokladajú, že v priebehu už najbližších dvadsiatich rokov môže zmiznúť 70 až 90 percent koralov.
    Súkromná vesmírna spoločnosť SpaceX chce vyslať štyroch kozmických turistov na ďalekú orbitu. Misia by sa mohla odohrať už v roku 2022 a jeden lístok by mal stáť viac ako sto miliónov dolárov.
    Vedci našli dôkazy o dosiaľ neznámom druhu pravekého človeka. Žil v Afrike pred zhruba pol miliónom rokov a jeho gény sa stále objavujú v niektorých západoafrických populáciách. Tento pračlovek alebo dokonca rôzne druhy praľudí vyskytujúce sa v DNA sú však zatiaľ neznáme, nemáme totiž o nich žiadne fosílne nálezy.
    NASA si vybrali štyri návrhy, ktoré sa majú rozpracovať do prípadných budúcich vesmírnych misií. Ich cieľom bude odhaliť tajomstvá našej vlastnej slnečnej sústavy. Jeden návrh chce preskúmať najväčší Neptúnov mesiac Tritón, ďalšie sa chcú zahľadieť na povrch Venuše a jej atmosféru a posledný návrh vraví o prieskume Jupiterovho mesiaca Io.

    • 10 min

Recenzie poslucháčov

Lucinduska ,

Suprove

Je to super ale mohlo by to bit dlhsie

Vladimirdruhy@gmail ,

Skvelé

Tento podcast je jeden z TOP!!

Palo68 ,

Dobre

Veľmi dobre, len súhlasím, že by to mohlo byt aj dlhšie.

Poslucháči odoberajú aj

Viac od: SME.sk