Zamyslenia EVS Zamyslenia EVS

 „Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli.“ (1K 9:24)

Keď som sa stal kresťanom, prihlásil som sa k nasledovaniu Ježiša. Ľudia ma niekedy sklamali, ale Ježiš nikdy. Nikdy sa ma nezriekol, nesklamal ma ani ma neopustil.

Pisateľ Listu Židom nám hovorí: „Preto aj my, keďže máme toľký oblak svedkov okolo seba, zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva, a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou. Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu“ (Žid 12:1-2).

Ježiš je ten, pre ktorého bežím tento závod. Nebežím pre potlesk ľudí alebo nejakú pozemskú odmenu. Bežím ho pre Neho, pretože On pre mňa urobil tak veľa.

Je to beh na dlhé trate a kľúčom k dokončeniu tohto behu je mať oči upreté na Ježiša. Ak to budeme robiť, zvládneme to. V tomto behu nesúťažíme proti sebe. Naši nepriatelia nie sú naši bratia a sestry v Kristovi. Naším nepriateľom je skôr diabol.

Najdôležitejším cieľom pri behu v týchto pretekoch je počuť Ježiša v ten posledný deň povedať: „Správne, dobrý a verný sluha“ (Mt 25:21,23).

Niekedy budeme znechutení. Niekedy budeme zdrvení. Ale chceme mať oči upreté na Krista a dokončiť tento beh s radosťou.

Apoštol Pavol povedal starším zboru v Efeze: „Ale mne život nestojí za reč, len nech s radosťou dokonám beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu milosti Božej.“ (Sk 20: 24)

Môžeš sa pozrieť späť na svoj doterajší život a povedať: „Až po tento bod som svoj beh dokončil s radosťou?“ Ak nie, urob zmenu, kým môžeš.

„lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme,…“ (Sk 17:28)

Keď som mal sedem rokov, otec mi kúpil prvý bicykel. Dovtedy som na žiadnom nejazdil. Moja rodina a priatelia sa ma trpezlivo pokúšali naučiť umeniu bicyklovania. Čoskoro som zistil, že ak chcem ostať na bicykli, musím robiť jednu vec – neprestať sa hýbať vpred. Ak by som sa zastavil, spadol by som a zranil sa. Rovnako je to aj v kresťanskom živote. Nikdy nemôžeme žiť tento život na najvyššej rovine, pokiaľ nebudeme neprestajne rásť a napredovať. Dnes by si mal byť vo svojom srdci, duši a tele Bohu bližšie než kedykoľvek vo svojom živote.

Modlitba dňa

Pane, na svojej púti s Tebou som urobil pokroky príliš pomaly. Nech som pritiahnutý bližšie k svetlu Tvojej lásky a milosti.

„Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ Evanjelium podľa Matúša 22:21

Ak je to tak, že človek nedáva Bohu to, čo je Božie, dáva cisárovi príliš veľa, alebo príliš málo. Nastáva najdôležitejšia otázka pre každého človeka: Čo je Božie?

Syn, dcéra, daj mi svoje srdce!

Je to požiadavka a Boh nevyžaduje nič menej než nás samých! Ale zároveň to predovšetkým ukazuje, ako nás Boh miluje.

O srdce prosíme len človeka, ktorého milujeme.

Boh nás chce vlastniť úplne a dokonale. Ak nás získava, my získavame večný život a všetko, čo k tomu patrí.

Ak dostáva Boh naše srdce, dostáva našu vieru, naše presvedčenie, naše svedomie, náš citový život. Vlastní nás úplne a dokonale. Ale ak Boh nedostáva naše srdce, v skutočnosti nedostáva a nemá z nás nič.

Vtedy spoločnosť a politika získava to, čo malo pôvodne patriť Bohu. Človek odovzdáva svoju vieru, presvedčenie, svoju vôľu, celé svoje životné chápanie a svedomie politickej ideológii a myšlienkam. Vtedy v pravde dostal „cisár“ príliš veľa! Vtedy dostáva to, na čo má právo jedine Boh

Ale taktiež môže človek dávať spoločnosti a politike príliš málo. Ten, kto podvádza na cle a daniach, kto sa vyhýba svojim povinnostiam v spoločnosti a nepracuje na vytváraní spravodlivosti a dobrých podmienok v spoločenskom živote, dáva „cisárovi“ príliš málo.

Ten, kto dal svoje srdce Bohu, stojí v otázkach politiky a spoločnosti na správnom mieste! Dáva takú daň, aká sa má dávať, platí clo, aké sa má platiť, dáva česť tomu, komu sa má dávať. Pozná svoju zodpovednosť za svojich blížnych a je aktívny v spoločnosti.

Ale len Boh vlastní jeho vieru, svedomie, vôľu, krátko povedané, celého jeho vnútorného človeka a tým jeho celého!

„Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet.“ Zjavenie Jána 21:1

Mnohí sú sklamaní, lebo od života na zemi očakávajú príliš veľa skvelých vecí. Veria, že život kresťana možno prirovnať k jazde po rovnej, širokej a priamej ceste. Biblia však hovorí niečo iné. Do neba vedie úzka cesta. Vedie svetom, kde vládne satan. Nemysli si, že jeho úlohou je uľahčiť cestu kresťanom. Preto Ježiš hovorí svojim priateľom: „Na svete budete mať súženie.“

V čase tesne pred druhým príchodom Pána Ježiša diabol bojuje s veľkou silou. Prichádza s veľkým hnevom, lebo vie, že má krátky čas. Na celom svete bolo a je prenasledovaných veľa ľudí. Áno, všetci kresťania nejakým spôsobom vnímajú, že nie sú z tohto sveta.

K tomu treba prirátať trápenie, ktoré majú Božie deti spoločné so všetkými ostatnými. Choroba, bolesť a úzkosť, ktoré zažívame my alebo naši najbližší príbuzní, dokážu na náš život vrhnúť tiene.

Svet nemá pokoj, ktorý hľadáme, preto túžime po Božom meste.

Pánove slová nás ubezpečujú, že nebudeme sklamaní. Premýšľal si už o tom, že keď ťa Hospodin vedie cez ťažkosti, rastie tvoja túžba po nebi? Existuje spojenie medzi pocitom neistoty a očakávaním mesta s pevnými základmi.

Boh tvorí nové nebo a novú zem, kde prebýva spravodlivosť. Ak patríš Ježišovi, si občanom neba. Stráviš večnosť v krajine, kde slnko nikdy nezapadne. Tam skončí hriechu a jeho nespočetné následky.

Zo všetkého najskôr treba uhasiť tvoj duchovný hlad a smäd. Musíš vidieť Ježiša takého, aký je. Pohľad na Neho ťa premení. Musíš byť taký ako On.

Srdce každého z nás má navždy vyvýšiť Hospodina a slúžiť Mu na veky vekov.

Tešme sa na Ježišov návrat. Nezabudol na nás. Príde čoskoro a urobí všetko nové!

„Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať.“ (1K 2:14)

Keď si väčšina ľudí predstaví kresťanský život, život zasvätený Bohu, predstaví si niečo plné utrpenia, pravidiel a predpisov. Predstavujú si život plný ponurosti a nudy a nevedia pochopiť príťažlivosť niečoho takého.

Biblia hovorí: „Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať.“ (1K 2:14)

Neveriaci nevedia, že keď chodíš s Pánom,  „raduješ sa nevýslovnou radosťou plnou slávy“ (1Pt 1:8). Nie je to radosť, ktorá by pochádzala z opojenia alkoholom, drogami alebo inými vecami. Tieto veci majú nakoniec totiž vysokú cenu.

Keď poznáš Boha, uvedomíš si, že Biblia nie je len obyčajná kniha, ale živé Božie slovo pre teba. A nadobúda úplne nový význam.

Keď si uvedomíš, že modlitba nie je obyčajný rituál, ale naopak, je to komunikácia so všemocným, vševediacim a milujúcim Bohom, znamená to veľa.

A keď spievaš chválu, nespievaš len niekoľko piesní s ostatnými kresťanmi. Skôr spoločne vyzdvihujete Pánovo meno.

A to je niečo, čo svet nemá.

Sú teda dva spôsoby, ako môžeme žiť svoj život: správne alebo nesprávne. Sú dve cesty, na ktoré sa môžeme vydať: úzka cesta, ktorá vedie k životu, alebo široká cesta, ktorá vedie do záhuby. A sú dva základy, na ktorých môžeme stavať: skala alebo prepadajúci sa piesok. Môžeme žiť buď šťastný a svätý život, alebo mizerný a nesvätý život.

Nič sa nevyrovná kresťanskému životu. A keď skutočne spoznáš Boha, uvedomíš si, že je to ten najlepší život, aký existuje.

„Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora…“ (Jk 1:17)

Boh vo svojej milosti a dobrote obdaroval každého človeka určitými darmi, talentami a schopnosťami. Tie nemajú byť využívané sebecky pre náš vlastný prospech, ale na Božiu slávu a budovanie Jeho kráľovstva. Naše osobnosti, naša inteligencia a naše schopnosti sú dary z Jeho štedrej ruky. Ak ich využívame pre svoj vlastný prospech, obviňuje nás to zo sebectva.

Pre zamestnávateľa alebo mladšieho obchodného partnera vo firme je dobrý obchod pracovať na zisku, kapitále a sláve majiteľa. Keď profituje majiteľ, profitujú všetci členovia firmy. Preto ako správcovia svojich talentov by sme ich mali investovať do Božej slávy, chvály a úcty. Ak bude oslávený Boh, my ako Jeho partneri budeme požehnaní. Naše hlasy, naša služba a naše schopnosti by mali byť zamestnané primárne na Božiu slávu.

Modlitba dňa

Všetko čo mám, som dostal od Teba, Otče. Teraz mi daj múdrosť použiť tieto dary úplne podľa Tvojej vôle.