Zamyslenia EVS Zamyslenia EVS

„Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len aby vám sloboda nebola zámienkou (povoľovat) telu, ale v láske slúžte si vospolok.“ List Galatským 5:13

Máš podiel na celom Kristovom bohatstve. Neexistuje nič z toho, čo Kristus skrze svoje dielo získal na Golgote, čo by ti okamžite nedaroval. Platí to aj o nádhernej slobode, ktorú máš od zákona. Žiadny zákon ťa nemôže odsúdiť, pretože na tvojom mieste už odsúdil Ježiša. Ježiš je koniec zákona, a tak každý, kto v Neho verí, môže získať spravodlivosť.

Satan sa ťa všetkými možnými prostriedkami snaží odviesť od tohto slávneho evanjelia. Jedným zo spôsobov je pokúšanie, že hrešiť nie je až také závažné, pretože Ježiš za všetky tvoje hriechy zaplatil.

Satan ti to nehovorí priamo. Keby to urobil, prehliadol by si ho. Tvoj najhorší nepriateľ sa teší, ak k hriechu pristupuješ ľahkovážne. Vtedy vie, že z dlhodobého hľadiska ťa už porazil.

Skutočný, živý kresťan môže upadnúť do hriechu, ale nemôže v ňom zostať. Nemôžeš mať v jednej ruke hriech a v druhej Ježiša. Ak sa o to pokúsiš, vlastne sa snažíš vybudovať most medzi Ježišom a hriechom. On však nechce byť znovu zviazaný s hriechom, ktorý už raz niesol. Preto ťa opúšťa, ak Ho chceš vtiahnuť do života hriechu.

Kresťan nemôže mať súčasne pokoj s Ježišom aj pokoj s hriechom. Kresťan nemôže žiť v hriechu. Môže do neho upadnúť, ale to je niečo iné. Je to ako spadnúť do vody alebo do ohňa. Musíš sa rýchlo zachrániť, aby si sa neutopil alebo nezhorel.

Nech sa ohnivým písmom vypáli do tvojej duše, že hrešiť proti Bohu môže byť fatálne! Zo skúsenosti vieš, ako ťa hriech dokáže očariť. Ale žiadosť tela by v tvojom živote nemala vládnuť. Ježiš je ten, ktorý ťa vykúpil a zaplatil vlastnou krvou.

Ak hriech vstúpi do tvojho srdca a ty ho začneš milovať, opustí ťa bázeň pred Bohom a ty sa poddáš hriechu. Tvoja sloboda v Ježišovi je slobodou k životu, ktorý tráviš službou Jemu, ale nie je slobodou k životu v hriešnej vzbure proti Božiemu Baránkovi, ktorý sňal hriech sveta.

„Lebo zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie na spasenie, a to netreba ľutovať; ale zármutok sveta pôsobí smrť.“ 2. Korintským 7:10

Ak by som si sadol do auta a šiel po diaľnici 225 kilometrov za hodinu, ľutoval by som, že ma diaľničná patrola chytila. Prečo? Pretože by som dostal trest za svoje rozhodnutia, dostal by som pokutu a možno aj strávil noc za mrežami. A poistka by mi výrazne zdražela.

Ale ak by som nasledujúci deň nasadol do auta a urobil to isté, ukázalo by sa, že som sa nekajal.

Je rozdiel medzi ľútosťou a pokáním. Niekedy si ich mýlime. Máme výčitky svedomia, keď ľutujeme, že nás prichytili. Ale pokánie robíme, keď niečo ľutujeme až tak, že to prestaneme robiť.

Mnoho ľudí cíti ľútosť. Možno ich niekto pristihol pri klamstve či krádeži. Možno zhrešili iným spôsobom a nakoniec ich niekto prichytil. Preto to ľutujú. Ale zmenia svoje správanie?

Ak si to nabudúce musia len lepšie naplánovať a dúfať, že ich nikto neprichytí, to nie je pokánie – to je len ľútosť.

Biblia hovorí: „Lebo zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie na spasenie, a to netreba ľutovať; ale zármutok sveta pôsobí smrť.“ (2K 7:10)

Ak dokážeš pokračovať po ceste hriechu napriek tomu, že sa za to cítiš vinný, znamená to, že nepoznáš Boha.

Možno si nikdy neodovzdal svoj život Ježišovi. Možno v tvojom živote nikdy nebol moment, keď si povedal: „Pane, ľutujem svoj hriech až natoľko, aby som sa od neho odvrátil.“ Pravdepodobne si už ľutoval, že ťa odhalili, ale chceš sa odvrátiť od hriechu a veriť Ježišovi?

Ježiš nám hovorí: „Priateľu, Ja ťa milujem a naťahujem k tebe ruku.“ Ale aj ty sa musíš natiahnuť a chytiť sa Jeho ruky. Už si to urobil?

„… s bázňou a s chvením konajte svoje spasenie…“ (F 2:12)

Tí, ktorí komunikovali s mladými ľuďmi, nepotrebujú robiť prieskum verejnej mienky na to, aby vedeli, že vo všeobecnosti pôsobí liberálna sexuálna aktivita skazu. Stáva sa rakovinou v telách, mysliach a charakteroch tých, ktorí sa jej oddávajú, takmer bez výnimky. A sú tu ďalšie obete – nevinne sa prizerajúci rodičia, starí rodičia, starí rodinní známi, učitelia a poradcovia, ktorí sú oveľa viac zainteresovaní, než by si dokázal pochopiť. Chcú pre teba len to najlepšie. Čokoľvek menej ako šťastná manželská plavba im spôsobuje bolesť. Múdrosť nadobudnutá rokmi vraví, že predmanželské vzťahy sú vždy chybou.

Biblia učí, že sex stvoril Boh. Stvoril „muža a ženu“. Potom sa píše: „A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ To zahŕňalo aj sexuálnu príťažlivosť medzi mužom a ženou, ktorých stvoril. Preto sex nie je hriech! Je to Boží dar ľudskej rase. Slúži na rozmnožovanie; ako pôžitok manželského zväzku a naplnenie manželskej lásky.

Modlitba dňa

Všetky dary, ktoré si nám dal, sú na to, aby sme z nich mali potešenie, poslúchajúc Tvoje prikázania, nebeský Otče. Udržuj ma v stálom vedomí Tvojho učenia.

„Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú.“ Evanjelium podľa Matúša 5:5

Krotký, to je slovo, ktoré býva často zle pochopené. Človeku sa zdá, že jeho význam je byť zvlášť utiahnutý, báť sa povedať svoj názor, alebo byť príliš opatrný. Ale to je nedorozumenie. Pán Ježiš hovorí sám o sebe: „Učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci.“ (Mt 11:29) Pán Ježiš sa nebál povedať svoj názor. On nebol slabou osobnosťou.

Krotký, to znamená vložiť svoju vec do Pánovej ruky.

V tridsiatom siedmom žalme máme verš, ktorý môžeme použiť ako definíciu pre slovo krotký. „Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a on vykoná.“

Sme vyzvaní k tomu, aby sme v našej krotkosti boli vzorom pre ostatných ľudí.

Máme dať vedieť ostatným, že sa spoliehame na Pána Ježiša. Ostatní ľudia majú vedieť, že Pán Ježiš sa stará o našu vec.

Dôvera v Pána produkuje myseľ, ktorá nedôveruje sebe. Nemôžeme ďalej kráčať, kým nemáme vieru, čo Pán chce, aby sme uskutočnili. Často musíme čakať na Pánov čas a držať sa v úzadí, aj keď si ostatní ľudia myslia, že by sme mali ísť vpred.

Niekedy sa deje opak. Musíme kráčať tam, kde si ostatní myslia, že by sme sa radšej mali držať v úzadí. Niekedy sme jednoducho nútení povedať svoj názor tam, kde sa nás naň nikto nepýta.

Či kráčame, alebo či sme v úzadí, stále to má tú istú príčinu. Máme svoju vec uloženú v Pánovi a sme od Neho závislí.

Z ľudského hľadiska sa zdá často nepraktické dôverovať Pánovi. Ale jedného dňa sa ukáže, že tí, ktorí takto konajú – a len tí, budú dedičmi zeme.

„Hriech totiž nebude panovať nad vami; lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.“ List Rímskym 6:14

Božie kráľovstvo je kráľovstvo milosti. Všetko v nej má svoj pôvod a zdroj. Božie dieťa je skrze ňu spasené a sila pre svätý život tiež pochádza z Božej milosti.

Mnohí sú spasení milosťou, no potom nevedomky skĺznu pod zákon. Tak ich zaujíma to, čo by mali oni i iní kresťania robiť a čím by mali byť, že následkom toho hriech získava v ich živote moc. Tá moc sa zväčšuje tým, že človek podľahne zákonu.

Veľa kritizovania a horkosti má svoj základ v tom, že zákon prebral v srdci miesto, ktoré malo patriť milosti. Človek kladie veľké nároky na seba a iných.

Hriech vtedy získava kontrolu. Človek sa porovnáva s inými. Sebadôvera a závisť získavajú moc a láska chladne.

Pán túži zlomiť moc hriechu medzi svojimi deťmi. Robí to tak, že ich nabáda, aby neboli pod zákonom ale pod milosťou. Cesta zákona vedie k prehre. Cesta milosti vedie k víťazstvu a bohatstvu v Ježišovi.

Je dôležité, aby Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie neboli v tvojom kresťanskom živote vecou minulosti. Znovu a znovu si musíš pripomínať, že si s Ním zjednotený v Jeho smrti, a určite sa s Ním zjednotíš aj v Jeho vzkriesení.

Ježiš niesol všetky tvoje hriechy a rozdrvil diablove skutky. Vykonal to v tvojom živote. Hriech ťa síce môže obťažovať, ale zároveň vieš, že jeho moc bola zlomená. Ježiš nad ním zvíťazil na Golgote. Viera v Ježišovo dokonané dielo je tvojim víťazstvom.

Keď sa tvoje srdce naplní vďakou za Božiu milosť, satan musí utiecť. Neznesie, keď sa mu pripomína jeho porážka na Golgote. A hriech musí ustúpiť spolu so satanom. Je za tým Ježišova milosť a radosť.

„Nejedna cesta vidí sa človeku správna, ale nakoniec sú to cesty smrti.“ Príslovia 16:25

Tento svet dokáže vyzerať veľmi príťažlivo, obzvlášť keď si mladý. Zapneš telku alebo pozeráš film a hriech vyzerá tak lákavo. Vďaka nim vyzerajú veci ako nezákonný sex, drogy, žúrky, pitky a cudzoložstvo úžasne. Je tragédia, že táto sieť vťahuje človeka za človekom, potom ho požuje a vypľuje.

Presne to sa stalo Judášovi Iškariotskému. Zradil Ježiša za tridsať strieborných, a kam ho to priviedlo? Nikam.

Matúšovo evanjelium nám hovorí: „Keď Judáš, Jeho zradca, videl, že Ho odsúdili, rozľútostený vrátil veľkňazom a starším tridsať strieborných a povedal: Zhrešil som, zradiac krv nevinnú.“  (27:3-4)

Verím, že ak by sa Judáš vrátil k Ježišovi a povedal Mu: „Pane, zradil som Ťa. Uvedomujem si, že pre to, čo som spravil, pôjdeš na kríž, ale veľmi Ťa prosím, odpusť mi,“ dokonca aj vtedy by mu Ježiš odpustil.

Ale Judáš sa s prosbou o pomoc neobrátil na Boha. Namiesto toho sa obrátil na náboženských vodcov, ktorí mu v podstate povedali: „Je to tvoj problém, nie náš. Vypadni!“ Potom Judáš šiel a ukončil svoj život.

Ak sa obrátime na náboženstvo, v hodine ozajstnej núdze nám neposkytne reálnu pomoc, lebo ho vytvoril človek. Pozostáva z rituálov, z toho, čo robíme pre Boha, nie z toho, čo Boh urobil pre nás.

Naopak, kresťanstvo je vzťah s Ježišom Kristom. Za nás šiel na kríž a vylial svoju krv, pretože nebol iný spôsob, ako naplniť požiadavky spravodlivého a svätého Boha, od ktorého sme boli oddelení.

Náboženstvo ani morálka to nemôžu urobiť. Preto Ježiš prišiel na túto zem a zaplatil takú extrémnu cenu za naše hriechy.