Charita pomáha CharitaPomaha.sk

Dvojčatá Mária a Karolína Rudolfové strávili pol roka vo Rwande, v Kultúrnom centre sv. Vincenta Pallotti v meste Kibeho, ktoré funguje ako škôlka a doučovacie centrum pre tamojšie chudobné deti. Maximálna kapacita je 120 detí, z toho dôvodu nemohli do centra prijať všetky, ktoré sa hlásili. Dvojčatá sa pri výbere detí síce riadili zaužívanými parametrami, ale bolo to podľa nich porovnávanie biedy s ešte väčšou biedou. Aj napriek veľkej chudobe, s ktorou sa stretli zoči voči, boli však prekvapené, aké sú africké deti vzorné a disciplinované. „Považujeme za samozrejmosť, že deti v ich veku by už mali vedieť používať toaletu, umývať si zuby či sedieť na stoličke. Deti v Afrike sme to museli
učiť. Naše deti zase musíme učiť, ako si majú pomáhať, deliť sa s druhými či pokojne jesť, čo zase za samozrejmé
považujú v Afrike,“ hovoria o svojich skúsenostiach dvojičky.

Po vypuknutí vojny sa na pomoc Ukrajine zdvihla obrovská vlna solidarity, dnes je záujem verejnosti oveľa menší. Humanitárny pracovník charity Marek Janiga, sa od ľudí, ktorí v krajine ostali a sú si navzájom oporou, naučil, že hodnoty a chuť pomáhať nemôžu oslabiť ani dlho pretrvávajúce hrôzy vojenského konfliktu a že dôležité je v pomáhaní vytrvať.

Prvú cestu absolvoval na Ukrajinu v lete 2022. „Zavolal som na charitu, že sa mi podarilo vyzbierať nejaké peniaze. Spýtali sa ma, či mám čas a kam by som chcel ísť. Povedal som, že pôjdem tam, kde je ma treba,“ vraví. Odvtedy sa do krajiny vracia opakovane.

„Moja prvá cesta viedla do Charkova, ktorý bol v tom čase už pár mesiacov oslobodený, front bol len 15 minút odtiaľ. V meste som stretal len vojakov, starí ľudia a matky s deťmi boli ukrytí v pivniciach. Keď som videl, ako žijú, vedel som, že im chcem pomáhať aj ďalej.“  Ľudia v odľahlých častiach Ukrajiny si
pritom veľmi vážia, že za nimi niekto cestuje aj vyše dvadsať hodín, aby sa
s nimi čo i len porozprával. Vypočujte si celý rozhovor s naším kolegom a dozviete sa viac o tom, ako na Ukrajine charita pomáha aj dva roky od začiatku vojny.

V našej spoločnosti ešte stále panuje presvedčenie, že obchodovanie s ľuďmi v novodobom svete nemôže existovať, že ide o prežitok. A predsa je to rozsiahly celosvetový problém, ktorého dôsledkom sú obete nútenej práce, prostitúcie alebo žobrania. O práci s ľuďmi, ktorých sa v rámci projektu STOP obchodovania s ľuďmi sa pokúšame na charite reintegrovať do bežného života, sme sa pri príležitosti sviatku sv. Bakhity (8.február) rozprávali so sestrou Bohumilou. Hovorí, že skutočný počet obetí obchodovania je ďaleko vyšší než ten, s ktorými pracujú. Mnohí však chcú na prežité utrpenie rýchlo zabudnúť a preto pomoc nevyhľadajú.

Schizofrénia ovplyvňuje každého človeka iným spôsobom.
Má dosah na našu prácu, medziľudské vzťahy aj sociálny život. Ako schizofrénia zasahuje do každodenného života a ako sa s ňou dá (z)žiť porozpráva Martin Medveď, klient Domova sociálnych služieb a rehabilitačného strediska Samária v Bratislave.

 4-dielne rozhovory Schizofréniou život nekončí sme
pripravili k 25. výročiu Domova sociálnych služieb a rehabilitačného
strediska Samária, ktorá sa venuje ľuďom s duševným ochorením najmä z okruhu schizofrénie.

Zariadenie Samária prevádzkuje Bratislavská arcidiecézna
charita na Krasinského ulici v Bratislave.

 

Schizofrénia neovplyvňuje v živote len človeka s ochorením, ale aj jeho blízkeho, napríklad rodinu. Pani Ľudmila Brezáková vie, čo znamená, ak práve vášmu dieťaťu je diagnostikovaná schizofrénia. Čo všetko
si prežila, čo sa naučila a čo jej pomáha dnes v prijímaní faktu, že
schizofrénia je trvalé ochorenie a zo života milovaného neodíde? Ako sa na schizofréniu pozerala pani Brezáková predtým a dnes?

Počúvajte 3. časť série rozhovorov Schizofréniou život nekončí, ktorú
sme pripravili k 25. výročiu Domova sociálnych služieb a rehabilitačného
strediska Samária. Zariadenie Samária, pre ľudí s duševným ochorením z okruhu schizofrénie, prevádzkuje Bratislavská arcidiecézna charita na Krasinského ulici v Bratislave.

 

Hlinená tabuľka na dome s peknou záhradou v ružinovskej
mestskej časti Trnávka nesie nápis Domov sociálnych služieb a rehabilitačné stredisko
Samária. Práve do tohto (ne)obyčajného bratislavského domu vchádzajú v rannej
dopravenej špičke ľudia s duševným ochorením – schizofréniou, aby v ňom opäť
nachádzali čaro obyčajných dní. Čo konkrétne v Samárii nachádzajú, čo vlastne
potrebujú? 2. časť v rámci rozhovorov Schizofréniou život nekončí sme nahrávali
so sociálnou pracovníčkou Samárie Zinou Halaškovou.

 

4-dielne rozhovory Schizofréniou život nekončí sme
pripravili k 25. výročiu Domova sociálnych služieb a rehabilitačného
strediska Samária, ktoré sa venuje ľuďom s duševným ochorením najmä z okruhu
schizofrénie.

Zariadenie Samária prevádzkuje Bratislavská arcidiecézna
charita na Krasinského ulici v Bratislave.