47 episodes

Veda je veľmi dôležitá a je našim svetlom pre budúcnosť. Podcast Veda na dosah vytvorilo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR za účelom dostať vedu a zaujímavé vedecké poznatky bližšie k ľuďom zrozumiteľným jazykom.

Veda na dosah Veda na dosah

    • Science

Veda je veľmi dôležitá a je našim svetlom pre budúcnosť. Podcast Veda na dosah vytvorilo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR za účelom dostať vedu a zaujímavé vedecké poznatky bližšie k ľuďom zrozumiteľným jazykom.

    Hmyz a kvety v slovenskej kuchyni?

    Hmyz a kvety v slovenskej kuchyni?

    V obchodoch s potravinami môžeme nájsť veľké množstvo komodít rôzneho pôvodu. Preto sme si na Slovensku zvykli aj na iné chute, ktoré naši predkovia nemali možnosť ani len spoznať. Pravdou však je, že napriek veľkej dostupnosti produktov sú stále aj také potraviny, ktoré nepoznáme, hoci inde vo svete sú bežnou súčasťou jedálnička. Jednou takou potravinou je hmyz, ktorý v slovenskej kuchyni pri príprave jedál nepoužívame vôbec, a len ťažko by sme ho hľadali v obchodoch. Hmyz je pritom bohatým zdrojom prospešných živín a nemá tak negatívny dopad na planétu ako mäso, ktoré jedávame takmer pravidelne. Je preto zaujímavou možnosťou, ako doplniť naše stravovanie aj vo vzťahu k planéte a k vlastnému zdraviu. Okrem hmyzu je tu však aj ďalšia, rastlinná novinka v kulinárstve - jedlé kvety.

    Vedeli by sme tieto potraviny zaradiť do nášho jedálnička? Aký potenciál skrýva hmyz a jedlé kvety, a v ktorých odvetviach nájdu ešte uplatnenie? Na tému nových potravín sme sa rozprávali s našou hostkou Ing. Evou Ivanišovou, PhD. v podcaste Veda na dosah.

    Ing. Eva Ivanišová, PhD., je odborná asistentka v Ústave potravinárstva Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre a vedúca Laboratória tukov a olejov vo Výskumnom centre AgroBioTech na SPU v Nitre. Vo svojej vedeckej práci sa venuje predovšetkým nutričnej a biologickej hodnote surovín a potravín rastlinného pôvodu so zameraním na menej známe a netradičné druhy. Bola spoluriešiteľkou viacerých výskumných projektov, v súčasnosti je aktívna v 14 domácich, ale aj dvoch vzdelávacích medzinárodných projektoch. Je autorkou a spoluautorkou kapitol v šiestich vedeckých a odborných monografiách, vydaných v domácich a zahraničných vydavateľstvách. Na svojom konte má celkovo 443 publikácií, z toho 26 v karentovaných časopisoch. Je spoluautorkou dvoch patentov. V roku 2011 získala Cenu rektora pre najlepšieho študenta, v rokoch 2015 a 2019 Cenu dekana a v roku 2020 ju ocenili za najlepšiu publikačnú činnosť.

    • 38 min
    Poznanie, ktoré naozaj mení dejiny

    Poznanie, ktoré naozaj mení dejiny

    História nám predstavuje mnoho známych vojvodcov a vodcov, slávne bitky i dátumy veľkých udalostí. Často sa domnievame, že sú to práve vojny a konflikty, ktoré určovali, ako bude svet napredovať. Je to však naozaj tak? Pri všetkých takýchto a podobných závažných medzníkoch v našich dejinách sme zabudli na niečo, čo rovnako významne menilo chod sveta – na poznanie a vedecký pokrok. Kopernik, ktorý zmenil náš pohľad na vesmír či Newtonove fyzikálne objavy boli natoľko prevratné, že ich dopad na civilizáciu znamenal viac, ako množstvo slávnych bitiek, ktoré si pamätáme. Napriek tomu sa o nich dozvedáme okrajovo, často sú iba poznámkou pod čiarou. Podobných osobností a objavov je v dejinách veľké množstvo a s naším hosťom doc. Petrom Bačíkom sa pokúsime objasniť, aký je ich význam pre rozvoj celého sveta a aké miesto by mali dostať v našom vnímaní ľudských dejín.

    Doc. Mgr. Peter Bačík, PhD., je docentom na Katedre mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a je vedeckým pracovníkom Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied. Venuje sa pomerne širokému okruhu študovanej problematiky, od teoretickej mineralógie a kryštalochémie minerálov až po aplikované smery vrátane gemológie, environmentálnej mineralógie a materiálovo-technologického výskumu.

    • 1 hr 9 min
    Mozog ženy verzus mozog muža

    Mozog ženy verzus mozog muža

    Muži a ženy sú si v spoločnosti rovní, z biologického hľadiska však nie sú rovnakí. Pohlavné rozdiely vznikajú už v momente oplodnenia v dôsledku odlišných chromozómov determinujúcich pohlavie. Neskôr sa trajektória vývinu uberá odlišne v dôsledku inej hormonálnej výbavy. Pohlavné rozdiely možno pozorovať už krátko po narodení a pretrvávajú aj v dospelosti. Možno ich pozorovať v rôznych kognitívnych aj behaviorálnych doménach. Muži a ženy sú rôzne citliví na vznik niektorých ochorení, ako aj na ich liečbu. Pochopenie a rešpektovanie pohlavných rozdielov má dôležitú klinickú implikáciu v personalizovanej a pohlavne špecifickej medicíne.

    Aké rozdiely môžeme sledovať medzi mužmi a ženami? O tom, ako rozdielne sú mozgy žien a mužov, v čom sa líšia a prečo je to tak, a taktiež o aktuálnych poznatkoch vo výskume pohlavných rozdieloch vo svete, nám porozpráva naša hostka v podcaste Veda na dosah.

    RNDr. Jaroslava Babková, PhD., pôsobí ako odborná asistentka vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvovala štúdium genetiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a v roku 2014 ukončila doktorandské štúdium vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty UK, v odbore normálna a patologická fyziológia. Absolvovala zahraničné pobyty vo Veľkej Británii a USA. Venuje sa štúdiu vplyvu pohlavných hormónov na správanie a kognitívne funkcie. Spolupracuje tiež na projektoch zameraných na odhaľovanie etiológie autizmu. Spolu s kolegami je držiteľkou Ig Nobelovej ceny za medicínu (2015) udelenú za výskum dôsledkov intenzívneho bozkávania.

    • 40 min
    Fašiangy a pôst našich predkov

    Fašiangy a pôst našich predkov

    Tak ako Vianoce či Veľká Noc, aj Fašiangy a pôst mali neodmysliteľné miesto v životoch našich predkov. Obdobia, ktoré dnes nevnímame tak výrazne ako tomu bolo kedysi, sprevádzali mnohé tradície, zvyklosti a obyčaje, na ktoré naši predkovia nedali dopustiť, či už išlo o úpravu jedálnička alebo časového rozvrhu prác. Menované obdobia roka vnímali odlišne aj z duchovného hľadiska, pričom nehovoríme iba o kresťanskom prežívaní sviatkov, ale aj o rôznych pohanských rituáloch alebo sledovaní prírodných zmien. Na tému Fašiangov a pôstu v životoch našich predkov nám v podcaste Veda na dosah rozprávala historička a etnologička Katarína Nádaská.



    Mgr. Katarína Nádaská, PhD. vyštudovala odbor história – etnológia na FF UK v Bratislave a v tomto odbore pracuje dodnes. V roku 1997 obhájila titul PhD. Pôsobila ako vedecko - výskumná pracovníčka na FF UK, pedagogicky pôsobila na UCM v Trnave, UKF v Nitre a FF UK v Prahe. Absolvovala viacero vedeckých stáží na európskych univerzitách, napríklad na Viedenskej univerzite, Univerzite Regensburg či Jagelovskej univerzite v Krakove. Pracovala ako kurátorka a literárna historička v Múzeu mesta Bratislava aj ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave v Bratislave. V súčasnosti pracuje ako odborná pracovníčka v archíve, venuje sa historickému poradenstvu pre oblasť masmédií a filmu, prednáša na viacerých univerzitách na Slovensku i v zahraničí. Je autorkou a spoluautorkou množstva monografií, napríklad Slovenský rok vo výročných obradoch a sviatkoch, Čím žila slovenská rodina – rodinné zvyky, Čary a veštby – mágia v ľudovej kultúre Slovenska, Čerti, bosorky a iné strašidlá a iné. Získala ocenenie Rytier dobrej knihy (2017), je držiteľkou ceny  Verejné ocenenie mestskej časti Bratislava - Ružinov za rozvoj a popularizáciu vedy (2017), a udelili jej aj Pamätný list predsedu Bratislavského samosprávneho kraja za prácu v oblasti popularizácie vedy a ľudových tradícií na Slovensku (2018).

    • 34 min
    Bratislavský dunajský park

    Bratislavský dunajský park

    Už od pradávnych čias poskytoval Dunaj obyvateľom vo svojom okolí prácu, obživu aj vzácne prírodné prostredie. V dôsledku dlhodobého pôsobenia ľudskej činnosti sa však jeho koryto aj bezprostredné okolie zmenilo natoľko, že sú ohrozené viaceré druhy rastlín a živočíchov. Tento negatívny trend má zmeniť veľkolepý projekt – Bratislavský dunajský park. Primárne je zameraný na zlepšenie životného prostredia pre človeka, čo znamená, že obyvatelia i návštevníci Bratislavy v ňom nájdu pekne upravené rekreačné zóny a využijú i potenciál Dunaja. Ale vďaka realizácii tohto projektu by mohol Dunaj znovu "ožiť" aj z hľadiska fauny a flóry. Čo všetko môže zmeniť Bratislavský dunajský park? Aký bude mať dopad na prírodu v okolí Dunaja? A v akom stave je dnes samotný Dunaj a živočíchy, ktoré v ňom žijú?

    O tom všetkom a mnohom ďalšom sa dozviete v našom podcaste.

    Prof. RNDr. Vladimír Kováč, CSc., sa väčšinu svojej kariéry venoval základnému výskumu, najmä biologickým inváziám, ontogenéze, ekomorfológii, ekológii a fenotypovej plasticite rýb. Pôsobil na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Doteraz publikoval viac ako 70 pôvodných vedeckých prác v zahraničných karentovaných časopisoch a monografiách vydaných v zahraničných vydavateľstvách. Vladimír Kováč sa už viac ako desať rokov aktívne zapája aj do aplikovaného výskumu, napríklad do implementácie Rámcovej smernice o vodách EÚ v súvislosti s biologickými prvkami kvality. Je hlavným autorom Národnej metodiky stanovenia ekologického stavu vôd podľa rýb, s multimetrickým ukazovateľom FIS, ktorý vyvinuli pod jeho vedením. Ukazovateľ FIS sa úspešne používa pri hodnotení ekologického stavu vodných útvarov nielen na  Slovensku, ale aj v zahraničí. Počas svojej kariéry absolvoval mnohé výskumné pobyty a prednášal na viacerých zahraničných univerzitách a konferenciách, napríklad v USA, Kanade, Veľkej Británii, Francúzsku, Rakúsku či Českej republike. Agentúra ARRA (2012) a Akreditačná komisia (2014) identifikovali vedecký tím pod vedením Vladimíra Kováča ako špičkový tím Univerzity Komenského, ktorý sa dostal medzi jedno percento najlepších tímov na svete v tomto vednom odbore.

    • 50 min
    Bicyklom po vlakovej koľaji

    Bicyklom po vlakovej koľaji

    Bicykel ako dopravný prostriedok je stále populárnejší, či už ako spôsob ekologickej dopravy, ale aj ako spoločník na výletoch po krajine. K obidvom týmto možnostiam však potrebujeme ešte niečo – bezpečné cyklotrasy, na ktorých sa netreba konfrontovať s rušnou dopravou. Takýchto cyklotrás nie je veľa, no vďaka novému projektu by sa to v blízkej budúcnosti mohlo zmeniť.

    Ako nám v tom pomôžu staré vlakové koľaje? A ako je možné, že pre vznik takýchto cyklotrás nie je potrebné použiť žiaden asfalt? Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky vám poskytne náš hosť v podcaste Veda na dosah.

    Dr. h. c. prof. Ing. Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave, je profesorom v odbore výrobná technika, konštrukcia výrobnej techniky a environmentálnej techniky. Orientuje sa na výskum a inovácie predovšetkým konštrukčných uzlov obrábacích strojov, ako aj environmentálnej techniky. Bol riešiteľom viac ako 39 medzinárodných a národných výskumných projektov, publikoval takmer 300 vedeckých článkov, je autorom 62 patentov, priemyselných vzorov a zlepšovacích návrhov. Je viceprezidentom Zväzu automobilového priemyslu SR a Zväzu strojárskeho priemyslu SR. Okrem toho pôsobí v ďalších inštitúciách, napr. vo Výbore pre vedu, výskum a inovácie pri APZ či v Združení kancelárie pre spoluprácu s priemyslom, kde je predsedom správnej rady.

    • 27 min

Top Podcasts In Science

Hidden Brain
Alie Ward
Jordan Harbinger
PRX and Greater Good Science Center
Neil deGrasse Tyson
Mike Carruthers / OmniCast Media / Cumulus Podcast Network

You Might Also Like

vedatorskypodcast
SME.sk
SME.sk
SME.sk
.týždeň
SME.sk