21 episodes

Veda je veľmi dôležitá a je našim svetlom pre budúcnosť. Podcast Veda na dosah vytvorilo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR za účelom dostať vedu a zaujímavé vedecké poznatky bližšie k ľuďom zrozumiteľným jazykom.

Veda na dosa‪h‬ Veda na dosah

    • Science

Veda je veľmi dôležitá a je našim svetlom pre budúcnosť. Podcast Veda na dosah vytvorilo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR za účelom dostať vedu a zaujímavé vedecké poznatky bližšie k ľuďom zrozumiteľným jazykom.

    Mohol by priemysel produkovať O2 namiesto CO2?

    Mohol by priemysel produkovať O2 namiesto CO2?

    Taveninová chémia ponúka množstvo zelených riešení v rôznych oblastiach priemyslu či energetiky. Zníženie teploty v továrňach len o desať stupňov počas výroby, môže mať veľký pozitívny dopad na životné prostredie.

    Napríklad, pri výrobe hliníka novovyvíjanou technológiou ELYSIS v Kanade by sa dalo ročne ušetriť toľko emisií skleníkových plynov, koľko vyprodukuje 1,8 milióna automobilov na cestách.

    Jadrový reaktor novej generácie na báze roztavených solí vykazuje pasívnu bezpečnosť nezávislú na ľudskom faktore. Vyššia bezpečnosť, rozšírenie jadrovej energetiky a zlacnenie elektriny by výrazne pomohlo aj rozmachu vodíkovej ekonomiky.

    Taveniny sa dajú použiť aj na likvidáciu špeciálnych a nebezpečných odpadov. Viac o využití roztavených solí v priemysle sa dozviete v novom podcaste Veda na dosah.

    Hosťami podcastu boli docent Miroslav Boča, vedúci Oddelenia taveninových sústav Ústavu anorganickej chémie SAV a doktori Michal Korenko a František Šimko z Oddelenia taveninových sústav Ústavu anorganickej chémie SAV.

    Doc. Ing. Boča Miroslav DrSc. sa vo výskume venuje interakcii fluoridových taveninových systémov prvkov vzácnych zemín s oxidmi kritických prvkov v kontexte špeciálnych aplikácií.

    Ing. Michal Korenko PhD. vo výskume rieši fázové premeny oxidov kovov v roztavených fluoridových systémoch.

    Ing. František Šimko PhD. pracuje na výskume fluoridových taveninových systémoch s potenciálom využitia v elektrochemickej výrobe hliníka.

    Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.

    • 41 min
    Je oxytocín nádej pre autistov?

    Je oxytocín nádej pre autistov?

    Odkedy sa autizmus začal vyskytovať? Má nejaké prepojenie s očkovaním? Stúpa počet autistov? Koho najviac postihuje?

    Každý autista je unikát. Zatiaľ čo niektorí jedinci majú nižší intelekt, iní vynikajú špeciálnymi schopnosťami. Väčšinou majú výrazne silnejší zmysel pre detail, čo pre nich môže byť výhodné v zamestnaní. Nevýhodou sú však slabé sociálne zručnosti či úzkosť v spoločnosti  a rušnom prostredí.

    Zaujímavosťou je, že každý človek má nejaké autistické znaky. Prečo sa teda autizmus vyvinie len u niekoho? Vedci okrem genetiky skúmajú aj možný vplyv črevnej mikroflóry.

    Podávanie oxytocínu v experimentoch dokázalo dočasne znížiť autistické prejavy, jeho užívanie však nesie určité riziká, ktoré sú stále predmetom výskumu. Viac o autizme povie a vysvetlí v podcaste Veda na dosah profesorka Daniela Ostatníková.

    Prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD. je odborníčka v oblasti normálnej a patologickej fyziológie. Pôsobí ako prednostka Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a je tiež zakladateľkou Akademického centra výskumu autizmu na Slovensku.

    • 51 min
    Na Slovensku sme vyvinuli cement, ktorý má najnižšie emisie CO2 na svete

    Na Slovensku sme vyvinuli cement, ktorý má najnižšie emisie CO2 na svete

    Betón je hneď po vode druhá najviac využívaná komodita na svete. Ak chceme tento materiál používať aj v budúcnosti, je potrebné vysporiadať sa s obmedzenými zásobami nerastných surovín, ale aj s veľkou tvorbou emisií pri jeho výrobe.

    Vedci sa zaoberajú výskumom  betónu, pri výrobe ktorého by sa nielen znížila tvorba emisií, ale bol by dokonca schopný spätne absorbovať oxid uhličitý. Tzv. zelený betón sa už v súčasnosti používa v Spojených štátoch amerických a v Kanade.

    „Na Slovensku sme vyvinuli cement, ktorý má najnižšie emisie CO2 na svete,“ povedal v rozhovore profesor Martin Tchingnabé Palou, ktorý okrem iného pracuje aj na vývoji inteligentných materiálov. Jedným z takýchto materiálov je aj inteligentný betón, ktorý by sa dokázal „sám liečiť“.

    Na akom princípe môže fungovať inteligentný betón?  Aké možnosti pre výrobu betónu ponúka odpad? Ako je možné pri výrobe cementu či betónu znižovať emisie CO2? Odpovede na tieto, ako aj ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste Veda na dosah.

    Prof. Dr. Ing. Martin Tchingnabé Palou pôsobí v Ústave stavebníctva a architektúry SAV. V oblasti základného výskumu sa zaoberá vývojom nízkoenergetických cementov, špeciálnych anorganických spojív a biokeramiky pre medicínske aplikácie.

    Najdôležitejším z jeho projektov je vývoj mnohozložkových cementov. Sú využiteľné pre rôzne oblasti, predovšetkým oblasť vývoja ťažkých betónov, ktoré majú schopnosť absorbovať jadrové žiarenia. Vyvíja tiež multikomponentné cementy pre vysokohodnotné betóny, ktoré sa často používajú pri stavbe mrakodrapov. Ďalšou výskumnou oblasťou projektu  je aplikácia betónových zmesí v geotermálnych vrtoch, kde sú náročné tepelné a tlakové podmienky.

    • 36 min
    Kam až siaha inteligencia rastlín? (Miroslav Krausko)

    Kam až siaha inteligencia rastlín? (Miroslav Krausko)

    Rastliny sú inteligentnejšie, než si mnohí ľudia myslia. Dokážu interagovať medzi sebou, ale aj so zvieratami. Niektoré rastliny sa vzájomne vyživujú, iné sa v „tichom boji“ zabíjajú. Majú aj pamäť a dokážu sa učiť. S rastlinou Mimosa Pudica si doma môžete otestovať jej pamäť v jednoduchom experimente.

    Všimli ste si, že koruny stromov sa v skutočnosti nedotýkajú, ani keď rastú tesne pri sebe? Prečo pomáha izbovým rastlinám, keď sa im prihovárame?Ako si rastliny dokážu privolať záchrancov, keď ich napadnú škodce? Ako lovia mäsožravé rastliny? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste Veda na dosah s Miroslavom Krauskom.

    Mgr. Miroslav Krausko, PhD. je vedeckým pracovníkom v Botanickom ústave Slovenskej akadémie vied. Aktuálne vďaka projektu APVV skúma rastlinné synaptotagmíny (APVV-16-0398, zodpovedný riešiteľ doc. RNDr. Ján Jásik DrSc.). Ide o proteíny, ktoré boli prvýkrát charakterizované v nervovej sústave živočíchov, pričom majú dôležité funkcie pri prenose signálu a ďalších procesoch, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie a koordináciu v neurónoch ale aj iných bunkách. Keďže rastliny nervovú sústavu nemajú, bola pre vedcov veľkým prekvapením ich prítomnosť v rastlinách.

    • 24 min
    Emócie pod drobnohľadom, je melanchólia luxusom? (Branislav Uhrecký)

    Emócie pod drobnohľadom, je melanchólia luxusom? (Branislav Uhrecký)

    Ako podľa psychológov funguje intuícia? Ako sa realizuje výskum emócií a čo sa pri nich meria? Ako úzko je telo späté so psychickou? Vplýva na intenzitu emócií inteligencia? Prečo majú rôzni ľudia rôzne emočné prežívanie? Sú umelci naozaj kreatívnejší, keď sú nešťastní? Čo si máme predstaviť pod pojmom „normálny človek“?

    Emócie nesúvisia len s našou psychikou, sú súčasťou nášho fyzického stavu. Keď si od emócií odmyslíme všetko duchovné, ostanú fyzické symptómy, ako tlak na hrudi, ochabnuté svalstvo, nechutenstvo, búšenie srdca a podobne. Vedomou zmenou fyziologických procesov vieme emócie ovplyvňovať. Viac o emóciách sa dozviete v novom podcaste.

    Mgr. Branislav Uhrecký, PhD. je výskumným pracovníkom v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied a zároveň vysokoškolským pedagógom na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK. Spolupracuje na výskumnom projekte, ktorý sa zaoberá netechnickými zručnosťami, ako napríklad rozhodovaním či komunikáciou zdravotníckych záchranárov pri vysokej záťaži a únave. Vo všeobecnosti sa venuje emóciám a ich seba-regulácii.

    Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.

    • 43 min
    Nie sme levy, aby sme jedli mäso každý deň, chýba nám dôležitý enzým

    Nie sme levy, aby sme jedli mäso každý deň, chýba nám dôležitý enzým

    Čo by mal obsahovať ideálny jedálniček? Je sója zdravá? Ako súvisí ateroskleróza s vajíčkami? Ktoré potraviny jeme príliš často a vo väčšom množstve a aké to môže mať následky? Prečo sú na Slovensku tak rozšírené srdcovo-cievne ochorenia? Vieme sa potravinami liečiť?

    V novom podcaste sa s doktorkou Adelou Penesovou venujeme vplyvu stravy na naše zdravie. Mnoho ľudí má dnes zlé stravovacie návyky, čo sa následne odráža na ich zdraví. Stúpa počet ľudí s obezitou, s cukrovkou, so srdcovocievnymi ochoreniami, so slabou imunitou a podobne. Spomínané zdravotné problémy do významnej miery spôsobuje a ovplyvňuje to, čo jeme. Už Hippokrates povedal: „Jedlo nech je vašim liekom a liek nech je vašim jedlom“.

    „Všetky potraviny, ktoré majú protinádorový účinok sú rastlinného pôvodu,“ povedala doktorka Penesová v rozhovore. Monotónna strava a nedostatok vitamínov môže vyradiť z funkcie dôležité orgány, ako napríklad zrak. Preto by sme mali zvážiť, čo telu dávame, premôcť svoju lenivosť a skúsiť nové recepty.

    MUDr. Adela Penesová, PhD. pôsobí v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied (SAV). Je hlavnou riešiteľkou medzinárodných, národných ako aj európskych projektov so zameraním na výskumu obezity, diabetu, hypertenzie a sklerózy multiplex. Je tiež jednou zo zakladajúcich členov a prezidentkou Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu. Na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave prednáša patologickú fyziológiu.

    Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.

    • 41 min

Top Podcasts In Science