21 episodes

Príbehy sa neodohrávajú len na filmovom plátne. Aj tvorba filmu je proces plný emócií. Nesie v sebe odtlačok osobností, ktoré sa podieľajú na jeho tvorbe. Aby sa tieto “príbehy v pozadí” nestratili v zhone udalostí, je dôležité ich postupne odkrývať. Prostredníctvom rozhovorov s tými, ktorí sa podieľali a podieľajú na tvorbe slovenských filmov, podcast Slovenskej filmovej a televíznej akadémie ukazuje viac než obraz. Pretože aj príbehy zo zákulisia sú neoddeliteľnou súčasťou skladačky našich filmových dejín.

Spoznajte osudy osobností slovenskej kinematografie a nalaďte sa na svet filmu cez podcast ZBLÍZKA.

Rozhovory s hosťami vedie novinárka Andrea Gažová.

Partnerom podcastu a slovenského filmu je Prvá stavebná sporiteľňa.

ZBLÍZKA Slovenská filmová a televízna akadémia

    • TV & Film

Príbehy sa neodohrávajú len na filmovom plátne. Aj tvorba filmu je proces plný emócií. Nesie v sebe odtlačok osobností, ktoré sa podieľajú na jeho tvorbe. Aby sa tieto “príbehy v pozadí” nestratili v zhone udalostí, je dôležité ich postupne odkrývať. Prostredníctvom rozhovorov s tými, ktorí sa podieľali a podieľajú na tvorbe slovenských filmov, podcast Slovenskej filmovej a televíznej akadémie ukazuje viac než obraz. Pretože aj príbehy zo zákulisia sú neoddeliteľnou súčasťou skladačky našich filmových dejín.

Spoznajte osudy osobností slovenskej kinematografie a nalaďte sa na svet filmu cez podcast ZBLÍZKA.

Rozhovory s hosťami vedie novinárka Andrea Gažová.

Partnerom podcastu a slovenského filmu je Prvá stavebná sporiteľňa.

    Zuzana Mistríková: Náročné obdobie sa neskončilo

    Zuzana Mistríková: Náročné obdobie sa neskončilo

    Svet divadla, filmu a televízie sledovala zblízka od detstva. Dcéru herca Jána Mistríka, ktorej ujo bol národom zbožňovaný Ivan Mistrík, však najviac fascinovalo prostredie divadla. Vyrastala na Voskovcovi, Werichovi a Osvobozenom divadle, a tak keď sa rozhodovala pre výber vysokej školy, vedela, že to musí byť odbor spätý s divadlom. Na herectvo nemala podľa vlastných slov vnútorné nastavenie, na réžiu si prišla málo drzá, a tak sa rozhodla pre odbor dramaturgie. 

    Historické udalosti novembra 1989 však študentku VŠMU vtiahli do iného diania a ako 23-ročná sa stala poslankyňou Slovenskej národnej rady (za stranu VPN) a vo vrcholovej politike pôsobila do 1992. V rokoch 2002 až 2006 sa vrátila do politického prostredia, keď prijala na ministerstve kultúry post generálnej riaditeľky sekcie médií a audiovízie. Pole jej pracovných aktivít bolo a je skutočne široké (pracovala v Asociácii nezávislých rádií, Mediálnom inštitúte či v Slovenskej filmovej a televíznej akadémii, vo vedení Rady pre reklamu). 

    K filmovej produkcii sa dostala až neskôr vďaka Ondřejovi Trojanovi, ktorý ju spolu so sestrou Ľubicou oslovil najskôr kvôli distribúcii svojho filmu Medvídek a neskôr sestrám Mistríkovým ponúkol, aby sa stali slovenským koproducentom jeho filmu Občiansky preukaz. To bolo pred viac než desaťročím, a odvtedy si Zuzana Mistríková vybudovala v rámci slovenského a českého filmového trhu meno stabilnej producentky, ktorá produkovala filmy ako Učiteľka, Vlna vs. breh, Mečiar, Wilsonov, Pomaľované vtáča a mnohé ďalšie.

    Pre podcast ZBLÍZKA nám porozprávala filmová producentka Zuzana Mistríková o filme Ema a smrtihlav, ktorý ju momentálne zamestnáva najviac, ale aj o dopadoch udalostí posledných rokov na oblasť filmovej a televíznej produkcie. 

    • 1 hr 3 min
    Juraj Steiner: Nemal som snahu všetko prikrášľovať

    Juraj Steiner: Nemal som snahu všetko prikrášľovať

    Ako dieťa nemal o svojej kariére žiadnu predstavu. Vnímali ho skôr ako neposedného žiaka. Keď potom filmári hľadali typ neposlušného dieťaťa do snímky My z 9. A režiséra Štefana Uhra, podarilo sa mu dostať do užšieho výberu na jednu z hlavných rolí. Tú síce nakoniec nezískal, ale svet, v ktorom sa ocitol, ho očaril. Rozhodol sa, že sa stane maskérom. 

    Dnes jeho meno poznajú asi všetci, ktorí sa za posledných vyše 50 rokov pohybovali vo svete reflektorov. Spolupracoval totiž na vyše stovke slovenských aj zahraničných filmov a jeho práca bola ocenená doma, aj v zahraničí. 

    V podcaste ZBLÍZKA filmový, televízny a divadelný maskér Juraj Steiner prezradil, že s ohľadom na svoj vek a s ním súvisiace limity sa už rozhodol stiahnuť do ústrania a venovať sa viac rodine. Celkom sa odstrihnúť od práce, ktorú miluje, nedokáže, snaží sa to však aspoň regulovať. Reč preto bola - okrem iného - aj o poslednom filme, na ktorom pracoval (Kryštof), alebo o nedávnej premiére inscenácie Oidipus v košickom Štátnom divadle, ktorú si nenechal ujsť.

    • 1 hr 23 min
    Martin Huba: Vedel som, že si nemôžem dovoliť neúspech

    Martin Huba: Vedel som, že si nemôžem dovoliť neúspech

    Jeho meno je synonymom originálneho prejavu na javisku aj pred kamerou a zárukou osviežujúcej debaty a názorov na život. Za oboje do istej miery vďačí najmä tvrdej výchove svojich rodičov: otcovi, hercovi Mikulášovi Hubovi a mame, opernej speváčke, Márii Kišonovej-Hubovej. Pre oboch bolo nadmieru dôležité, aby ich deti žili celkom normálny život. 

    Koniec-koncov, ich syn Martin mohol byť aj neherec. Ale keď sa ním už stal, tak neexistovalo, aby sa dostal do divadla, v ktorom otec pôsobil ako šéf činohry. V rodine Hubovcov skrátka neplatili žiadne protekcie, ani vzájomné chvály. Zato upozorňovať toho druhého na chyby, to bolo celkom bežné.

    V neistotách a snahe nebyť vnímaný ako protekčný sa stalo Martinovi Hubovi osudovým to, že sa dostal do Divadla na Korze, kde ho režisér Miloš Pietor prijal aj so všetkými jeho nedokonalosťami. Vďaka tomu sa začal cítiť na javisku šťastne (v 90. rokoch sa začal venovať aj divadelnej réžii) a tento pocit v ňom zotrval dodnes. Medzi tým však stvárnil aj množstvo zaujímavých postáv v televíznych inscenáciách a filmoch. 

    V podcaste ZBLÍZKA nám Martin Huba porozprával o tom, aké ťažké je v súčasnosti byť hercom, o kríze vo výchove dnešných mladých mužov, o svojej vďačnosti voči českým režisérom a kritike, ale aj o obnovenej premiére hry Patricka Süskinda Kontrabas na javisku štúdia L + S.

    • 1 hr 5 min
    Joanna Kozuch: V animovanej tvorbe je režisér ako Boh, vytvára svoj svet

    Joanna Kozuch: V animovanej tvorbe je režisér ako Boh, vytvára svoj svet

    Narodila sa v Poľsku, no na Slovensku žije už takmer 20 rokov. Podľa vlastných slov sa tu ocitla vďaka náhode a jej rozhodnutie zostať v cudzej krajine ovplyvnil najmä fakt, že u nás stretla lásku.

    Tento rok získala svoje druhé ocenenie Slnko v sieti za najlepší krátky animovaný film Bolo raz jedno more (prvé dostala za svoj debut Fongopolis).

    Režisérka, výtvarníčka, animátorka a vysokoškolská pedagogička Joanna Kozuch sa prostredníctvom svojich filmov sa snaží viesť s divákmi dialóg a klásť otázky, na ktoré sama nemá odpovede.

    V podcaste ZBLÍZKA sme sa rozprávali o jej oceňovanom filme, o pripravovaných projektoch, ale aj o tom, čo ju trápi a čo teší.

    • 41 min
    Zuzana Kronerová: Myslela som si, že ma kamera nebude mať rada

    Zuzana Kronerová: Myslela som si, že ma kamera nebude mať rada

    Patrí k nezameniteľným osobnostiam divadelnej a filmovej scény a jej úspechy nemožno ohraničiť slovenskými hranicami, nakoľko si ju cenia aj filmári a divadlá v Čechách. Herectvo pre ňu nebolo jedinou životnou voľbou. Keby ju rodičia, obaja herci, toľko neodhovárali od tohto povolania, tak by sa možno stala lekárkou alebo sociálnou pracovníčkou. Koniec koncov, do dnešného dňa sa snaží využívať svoje známe meno na to, aby pomáhala projektom a združeniam, ktorých prácu považuje za zmysluplnú. A popri tom stíha účinkovať v divadlách, hrať vo filmoch a zbierať ocenenia. (Len nedávno získala cenu Slnko v sieti za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Muž so zajačími ušami.)

    V podcaste ZBLÍZKA, ktorý sme nakrúcali predtým, než vypukla vojna na Ukrajine, nám Zuzana Kronerová porozprávala o tom, ako prežívala obdobie pandémie, o jej srdcových projektoch, ale tiež o tom, aké šoky jej vie spôsobiť, keď vidí vo finále výsledok svojej práce.

    Foto: Jakub Gulyás pre IOKO optika

    • 43 min
    Jelena Paštéková: Každý musí mať v sebe nejakú navigáciu

    Jelena Paštéková: Každý musí mať v sebe nejakú navigáciu

    Keď si pred pár dňami preberala národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre, vyhlásila: „Nie som zvyknutá na svetlá reflektorov, no keď som už tu, tak sa na mňa dobre pozrite - ja som tá, ktorá videla všetky slovenské filmy.” Celkom v tieni však nikdy nežila, nakoľko pochádza z umeleckej rodiny. Mama bola herečkou a otec (Jozef Bucký) bol hercom a režisérom, ktorý žil svojou prácou 24 hodín denne. 

     

    Jelena sa rozhodla pre štúdium slovenčiny a estetiky, no už počas štúdia vysokej školy sa venovala aj filmu, ktorý bol v centre záujmu jej diplomovej práce. Po škole zamierila do v Literárnovedného ústavu SAV. Keď ju neskôr oslovil na spoluprácu vedec Václav Macek, ktorý organizoval výskum slovenskej kinematografie, netušila, že sa začína jedna z najvýznamnejších etáp v jej živote. Spolu s Macekom sa zaslúžili o vydanie zatiaľ najkomplexnejších Dejín slovenskej kinematografie, aké nám môžu závidieť všetky okolité štáty.

     

    Zoznámte sa s príbehom filmovej a literárnej historičky, teoretičky a prekladateľky Jeleny Paštékovej. Pre podcast ZBLÍZKA nám porozprávala okrem iného aj o tom, že napriek faktu, že pôsobí ako pedagogička na Filmovej fakulte VŠMU v Bratislave, tak má pred touto prácou dodnes trochu ostych.

    • 1 hr 17 min

Top Podcasts In TV & Film

iHeartPodcasts
Apple TV+
IRONCLAD
The Ringer
The Ringer
The Ringer

You Might Also Like

Denník N
SME.sk
SME.sk
Denník N
SME.sk
RTVS