Kapitalx Kapitál

Slovenské školstvo je plné vyhorených učiteliek a učiteľov. Vyhorenie však nie je iba špecifická forma únavy a frustrácie, burn-out má zásadný vplyv na mozog, sociálny život či libido človeka. O vyhorení v mladom učiteľstve, o systémových problémoch v tejto profesii, ale aj o demoralizovaných učiteľoch sme sa rozprávali s Pavlom Škripekom, mladým učiteľom prírodných vied a telesnej výchovy na Základnej škole v Bratislave. Debatu moderovala Barbara Vojtašáková.

Podcast je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu.

Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

V súvislosti s novelou trestného zákona, ale aj s aktuálnymi krokmi SNS na ministerstvách kultúry a životného prostredia sa v posledných mesiacoch slovo štrajk skloňuje tak v médiách, ako i v diskusných vláknach na sociálnych médiách. Z hľadiska mobilizácie pracujúcich je to najsilnejšie gesto, ale zároveň aj posledný možný krok, ktorý naznačuje, že všetky ostatné vyjednávacie prostriedky zlyhali. Čo ale znamená štrajkovať z pozície SZČO prekariátu? Je to vôbec legislatívne možné? Ak zamestnanectvo v továrni nenastúpi na výrobnú linku, potom zamestnávateľovi spôsobuje ekonomické straty. V tom je hlavná moc štrajku pracujúcich vo výrobných odvetviach. Aké vyjednávacie prostriedky máme v kultúre a umení? V čom sa môžeme inšpirovať od hnutí pracujúcich v iných odvetviach? Moderovanie sprevádzala Ivana Rumanová.

Diskutovali:
Eliška Mazalanová, Kultúrne odbory
Martin Čech, predseda VZO Odbory KIA Slovensko
Milan Kuruc, zakladateľ OZ Pracujúca chudoba
Simona Schuszteková, právnička
Ivan Brada, zástupca iniciatívy zamestnancov a zamestnankýň RTVS

Podcast je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu.

Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Diskusia je súčasťou podujatia Kapitalks: Štrajk v továrni aj kaviarni, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Nadácia mesta Bratislava a podujatie vzniklo v spolupráci s Novou Cvernovkou.

Na Slovensku je pojem bezrastu (v angličtine degrowth) stále skôr odstrašujúcim novým pojmom. Hovorí sa, že kapitalizmus si každú kritiku skôr prisvojí a ohne na svoj obraz. Než aby proti nej bojoval, komodifikuje. Platí to ale aj o bezraste, ktorý popiera samotné DNA globálneho kapitalizmu? Nespočíva radikalizmus tejto vízie práve v tom, že nám sľubuje niečo, čo si nemôže dovoliť propagovať žiaden politický ani ekonomický marketing? Že nám sľubuje „menej“? Pričom v tomto menej, je skryté aj menej práce, menej znečistenia, menej chorôb, menej nezmyselného plytvania zdrojmi, potravinami a energiou. Bezrast však nie je len utopickou ideou, je to už reálne, medzinárodne fungujúce hnutie. Dokáže však toto hnutie prekročiť svoj tieň radikálnej kritiky a zmobilizovať širšiu verejnosť okolo pozitívnej vízie budúcnosti?
Odpovede na tieto otázky sme hľadali spoločne s ekologickou ekonómkou Evou Fraňkovou a environmentalistom Danielom Costa Jařabom. Diskusiu moderovala Laura Kovácsová.

Podcast je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu.

Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Ľudský mozog sa nedokáže naučiť nič nové, kým ho zaplavuje toxický stres. Pokiaľ sa dieťa v škole stretne s prijímajúcim prístupom, uľahčí mu to začlenenie a napredovanie. K pocitu bezpečia prispieva, či sa dokáže dohovoriť. Emocionálna podpora je zásadná aj pri začleňovaní a vzdelávaní žiactva s migračnou skúsenosťou.

O peripetiách a výzvach vzdelávania ukrajinských detí na Slovensku diskutovali novinárka a dokumentaristka Zuzana Límová a riaditeľka ZŠ na Východnej ulici 9 v Trenčíne Tatiana Hríbová. Diskusiu moderovala Andrea Kutlíková.

Podujatie je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu.

Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Diskusia je súčasťou podujatia Ako sú naše školy pripravené učiť ukrajinské deti?, ktoré z verejných zdrojov podporila Nadácia mesta Bratislava.

Agrárne kontinuum efektívnej intenzifikácie: literárny podcast s Lýdiou Ondrušouvou a Tomášom Uhnákom

Viac ako tridsať rokov od prechodu z centrálne plánovaného hospodárstva k trhovému je na mieste bilancovať, čo tento prechod znamenal pre poľnohospodárstvo ako významného činiteľa ovplyvňujúceho podobu krajiny, stav životného prostredia a zdravia ľudí. Konkrétne, skončil rokom 1989 socialistický model poľnohospodárstva, ktorý vystriedal úplne odlišný model, povedzme kapitalistický, či voľnotržný? Všimol si niekto túto zmenu? Alebo k zmene vôbec nedošlo a socialistický model sa prepísal až do súčasnosti? A je vlastne nejaký rozdiel medzi kapitalistickým a socialistickým poľnohospodárstvom, alebo ide o dve strany jednej mince? Veľa otázok, na ktoré odpovedáme performatívne-didakticky.
Účinkuje Tomáš Uhnák a Lýdia Ondrušová.

Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

Podcast je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu.

Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Potrebné, ale neviditeľné. Aké sú osudy českých migrantiek, poskytujúcich starostlivosť v západnej Európe?

Odhaduje sa, že v domácej starostlivosti len v strednej Európe v súčasnosti pracuje vyše milión ľudí, a to ako občanov EÚ, tak ľudí pochádzajúcich z tzv. tretích krajín. Len v Nemecku je to 400 – 600 tisíc, veľká väčšina z Poľska a zhruba 3 000 – 5 000 prevažne žien z Česka (presné štatistiky neexistujú vzhľadom na to, že Nemecko zakazuje zbierať dáta o ich etnicite). V Rakúsku sa hovorí až o 60 tisícoch domácich opatrovateľov. Opatrovanie neznamená osemhodinovú prácu denne a následné voľno. Znamená to prítomnosť pri klientovi 24 hodín denne. Opatrovateľka musí byť k dispozícii neustále. O prekarizovanej práci českých opatrovateliek v Nemecku a Rakúsku diskutovala Frédérique Halászová s novinárkou a filmárkou Apolenou Rychlíkovou.

Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.