Podcasty Aktuality.sk Ringier Slovakia Media s.r.o.

„Reči o zvrhlom umení ma úprimne desia pretože otázkou je, či potom nenastúpime cestu nielenže nepodporovať také umenie, ale priamo ho zakázať,“ hovorí šéf Fondu na podporu umenia Róbert Špoták. Pôjdeme cestou zákazov umenia, ktoré sa nepáči našim dnešným mocným?
Slovenský! Slovenský a žiadny iný – či skôr náš a ministersko-poslanecký? Takto nejako v duchu motta aktuálnej ministerky kultúry pristúpila vládna koalícia k takpovediac upratovaniu v ďalšej nezávislej inštitúcií v rezorte kultúry, v tomto prípade Fondu na podporu umenia.
„Ja tomu úprimne nerozumiem, čo to znamená to (ministerkino) "Slovenská a žiadna iná" lebo to, kto sa čím inšpiruje, odkiaľ to prichádza alebo s akými kontextami pracuje to tu bolo v kultúre a umení predsa vždy. Kultúra neexistuje izolovane od nejakých iných kultúr a vplyvov, tobôž v strede Európy. Veď to sa ani nedá,“ hovorí aktuálny šéf Fondu Róbert Špoták.
Ako bude vyzerať fond na podporu po zásahoch vládnej moci, ktorá sa zjavne vydala na dlhý pochod inštitúciami s cieľom ich ovládnuť a napokon ich aj znormalizovať na ich mentálny obraz?
„Pozmeňujúci návrh z dielne poslanca SNS Michelka by mal ďalekosiahle následky na fungovanie celej tejto inštitúcie, pričom na istú dobu by bol Fond paralyzovaný a rozhodne by bol potlačený odborný prvok v jeho rozhodovaní. Ak by tento jeho návrh prešiel, bál by som sa o verejnoprávnosť Fondu,“ hovorí šéf FPU Róbert Špoták
Fond – ako verejnoprávnu ako aj samosprávnu a nezávislú inštitúciu na podporu kultúry v celej jej rozmanitosti a podľa jej vlastných potrieb, pritom nezaložil žiadny kovaný liberál či dokonca progresívec, je to dielo vtedajšieho ministra kultúry za SMER Mareka Maďariča.
Fond dlhé roky fungoval k spokojnosti kultúrnej obce i moci – až na opakovane vyčítaný nedostatok finančných zdrojov vo Fonde. Dnes však vládnej moci nezávislosť Fondu evidentne prekáža a tak sa hrá o jeho tvrdé ovládnutie politickou mocou, no paradoxne, bez akéhokoľvek záujmu o komunikáciu s tými, ktorých sa toto rozhodnutie bytostne týka. Aktuálny šéf Fondu preto pripúšťa aj celkom obyčajné motívy takejto snahy o ovládnutie Fondu, akými sú napríklad závisť, žiarlivosť alebo snaha aj takýmto spôsobom si zaviazať lojalitu časti kultúrnej obce a za verejné zdroje si takpovediac „kupovať“ vplyv či popularitu.
„Debata o kultúrnej politike by naozaj mala byť o systéme, nie o konkrétnych žiadostiach či boli alebo neboli podporené a prečo, to by rozhodnutiach,“ dodáva Róbert Špoták.
Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o Fonde na podporu umenia a jeho fungovaní, ale reč bude aj o našej kultúre a jej "slovenskosti", no i o kompetentnosti, či nekompetentnosti, aktuálnej vládnej moci. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko má za sebou druhý zápas na MS v hokeji 2024. Do tabuľky ostravskej B-skupiny sme si po piatkovej prehre s Nemeckom (4:6) a nedeľňajšom víťazstve nad Kazachstanom (6:2) pripísali prvé tri body. Je zrejmé, že na vysnívaný postup do štvrťfinále sa aj tento rok poriadne nadrieme.
Po záverečnom hvizde rozhodcu si Marek Marušiak známy z našej relácie Góly z bufetu sadol za okrúhly stôl s hokejovým expertom a trénerom Petrom Kúdelkom, aby spoločne zanalyzovali slovenský národný tím od A až po Z.
Výsledkom je zaujímavá debata dvoch odborníkov, ktorú si môžete pozrieť spoločne s nami na ŠPORT.sk.
Čo sa dozviete v rozhovore?Marek Marušiak a Peter Kúdelka sa ešte vrátili k piatkovému zápasu s Nemeckom a „coach's challenge” Craiga Ramsayhozhodnotili náš dominantný výkon proti Kazachstanuporozprávali sa o Jurajovi Slafkovskom a Martinovi Pospíšiloviokomentovali formáciu za formáciou, jednu obrannú dvojicu za druhounevynechali ani brankárarozobrali, čím je tretí útok v zložení Regenda-Pospíšil-Kelemen taký výnimočný a prečo Slovensko takú „checking line” doteraz ešte nikdy nemaloprečo sa Šimonovi Nemcovi a Martinovi Fehérvárymu hrá lepšie na 6, resp. 7 obrancov

Aj vy ste si už niekedy vypočuli, že sa správaním podobáte svojej mame? Možno si to ani neuvedomujeme, ale tak, ako nám to dokazuje história, dokazujú to aj najnovšie výskumy. V čom všetkom sme si s mamami podobné a v čom nás dokážu ovplyvniť? Práve dnes na Deň matiek, by sme na to nemali zabúdať.
Ako deti svoje mamy milujeme a vzhliadame k nim, čím sme však staršie, tým je tento vzťah náročnejší. Kým niekto má so svojou mamou priam idylický vzťah, niekto má práve naopak, so svojou mamou vzťah komplikovaný. Nech je to ale tak či onak, mnohé ženy si vypočujú, že sa na svoju mamu v mnohom podobajú.
Najnovšie štúdie a výskumy ukazujú, že mamy dokážu svoje dcéry ovplyvniť v mnohých oblastiach. Sú to totiž práve mamy, ktoré ovplyvňujú správanie dcér v blízkych vzťahoch s ostatnými, zohrávajú významnú úlohu pri názore na svoje vlastné telo, mamy dokonca dokážu ovplyvniť budúce kariéry a výber povolania svojich dcér. Dokonca existujú dôkazy, že poruchy nálady sa geneticky prenášajú z matky na dcéru. Zdá sa vám to povedomé?
Ak ale máte pocit, že je tomu tak len dnes, ste na omyle. Vzťah matky a dcéry bol veľmi dôležitý už v minulosti a boli to práve mamy, ktoré si boli svojim dcéram tými najbližšími. Kým chlapci prirodzene vzhliadali k otcom, pre dievčatá bola mama tou najdôležitejšou osobou. Dievča sa okolo 5-6 rokov dostalo pod kuratelu mamy, ktorá ho postupne zaúčala do domácich prác a pripravovala ju na život manželky, matky a gazdinej, učila ju krôčik po krôčiku všetky domáce práce, ktoré raz bude potrebovať. Niet sa preto čo čudovať, že mama a dcéra mali k sebe veľmi blízko. Vypočujte si podcast o tom, ako to bolo v minulosti.
V podcaste sa ešte okrem iného dozviete
-ako boli v spoločnosti vnímané mamy, aký bol ich vzťah s deťmi
-či bola v minulosti napríklad mama pre dcéru aj kamarátka?
-či sa zdôverovali ženy s nejakými problémami alebo aj napríklad láskami svojim matkám
-čo všetko museli mamy naučiť svoje dcéry do života

Zo židovskej rodiny pani Jolany Blau sa počas holokaustu zachránila len ona, jej matka a babička. Spolu s matkou prežili koncentračný tábor v Terezíne a po vojne začali nový život v Prahe. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa však Jolana rozhodla svoj domov opustiť znova.

Slovenský herec Alexander Bárta vo voľnom čase nerobí nič, okrem cestovania. S manželkou cestujú na to isté miesto a na miesto, kde ešte neboli. V Mimóze prezradil aké pekné gesto urobil naposledy, s kým býval na internáte alebo čo by v živote ešte chcel zažiť.
V Mimóze sa (ne)dozviete:
01:10 – či niekedy pil mimózu;
03:00 – kam chodí na dovolenky;
05:30 – na aké miesto sa stále vracia;
09:15 – či sa má s manželkou ešte o čom rozprávať;
11:35 – aký darček plánuje dať manželke;
15:00 – či je párty človek;
26:00 – či vie spievať;
33:00 – čo má vzťah k vode a iné.

Kedy ste príliš chudý a kedy normálny? Mnohí sú presvedčení, že musia naberať svaly. Tréner, ktorý kedysi chodil aj na bodybuildingové súťaže, upozorňuje, že človek nepotrebuje také veľké svaly. Je to fyzicky aj finančne náročné a môžete si seriózne ublížiť. Radšej si dajte zacieľ vyzerať ako Ronaldo než ako Schwarzenegger. Ronaldo totiž nebuduje svalstvo na ukazovanie sa, ale na pohyb.
Človek, ktorý chce naberať svalstvo, musí jesť, aj keď nie je hladný. To dáva zabrať tráviacemu systému a môže sa to neskôr kruto vypomstiť. Mnohí ľudia sa v posilňovni zrania, lebo naťahujú alebo rotujú svaly neprirodzeným spôsobom. Tretím rizikom je bigorexia – psychické ochorenie, ktoré postihuje svalovcov. Tí sú nespokojní so svojím telom bez ohľadu na to, ako vyzerá a fanaticky dolaďujú každý jeden sval.
Existuje aj zdravá metóda? Tréner Marián Tóth z Londýna nám v dnešnom podcaste jednu takú ponúkne. Budete počuť aj názory lekárov. Môžete byť totiž aj obézny svalovec. Ako dlho trvá vyrysovať si telo? Odpoveď je, že prekvapivo dlho a stojí to prekvapivo veľa úsilia každý jeden deň. Pre niekoho je však podľa lekárov jedno jediné správne riešenie – vôbec sa neriešiť.
Podcast TELO vychádza každú druhú nedeľu na webe Aktuality.sk pod paywallom Aktuality Navyše.