NAHLAS |aktuality.sk Ringier Slovakia Media s.r.o.

Naša krajina prejde cez dosť turbulentné obdobie. Na to, aby politickí plochozemci prestali ovplyvňovať politiku a náš život bude potrebné veľa energie, úsilia a sústredenej práce demokratických aliancií, teda nielen demokratických politikov, ale aj médií, vedcov, intelektuálov ako i celej občianskej spoločnosti. Nemám však pochybnosti, že Slovensko prežije ako demokratický štát, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov.
Lex atentát a zrušená rtvs pripravená na ovládnutie vládnou mocou. Takto končí aktuálna politická sezóna, rámcoval ju najmä atentát na premiéra, no pokus o zmier sa zatiaľ nevydaril. Už na jeseň pritom ústami šéfa SNS vládna moc avizuje ďalší legislatívny víchor, ktorý by mal ešte viac upratať prakticky všetkých kritikov moci – médiá, mimovládky a dokonca i samotný parlament a jeho pravidlá fungovania. Toľko skloňovaný zmier, po ktorom volali politici po šokujúcom atentáte na premiéra sa tak nielenže nekonal, ale zrejme sa tak rýchlo ani konať nebude.
Kam teda smeruje naša politická scéna po atentáte na premiéra? Prečo sa zmieru nedarí a nestane sa toto magické slovo iba zásterkou na ďalšie utužovanie vládnej moci? No a kam kormidluje našu spoločnosť vládny splnomocnenec s jeho čoraz šokujúcejšími krokmi a výrokmi a čo hovorí o vláde jej neochota dať mu konečne stopku hovoriť v mene Slovenska?
„To, čo táto vládna koalícia v mnohých témach robí je to, že svojou rétorikou zasahujú rôzne segmenty spoločnosti a to tak aby svojou rétorikou nikoho nevylučovali, čiže nevyhraňovať sa voči protirečeniam, ktoré môžu nastať (a aj nastávajú) i vo vláde. V princípe sa v tom ale nechcú príliš vŕtať a nechať nech si každý hovorí ku svojmu elektorátu. Fráza, účel svätí prostriedky, je v tomto asi veľmi trefná,“ takto to hodnotí politológ Samuel Spáč.
Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes s politológmi Grigorijom Mesežnikovom a Samuelom Spáčom. Pekný deň a pokoj v duši želá Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Koalícia po kritike z viacerých strán pristúpila na určité kompromisy a predstavila pozmeňujúci návrh lex atentát. Je zároveň jasné, že ide len o prvý balík opatrení a na jeseň môže verejnosť očakávať ďalšie.
Napriek sľubom o dohode s opozíciou, je opak realitou a opozícia návrh nepodporí. Riaditeľka organizácie Via Iuris Katarína Batková zároveň v rozhovore vysvetlila, ako si predstavuje zmeny, ktoré b boli pre bezpečnosť učinné.
Podcast nahrávala Natália Jabůrková.

Parlament v týchto chvíľach pochováva verejnoprávny Telerozhlas, RTVS má nahradiť vládna STVR a jej zamestnanci vyšli na verejný protest. Moci odkazujú, že rozhodne ticho nebudú, problémom však je, že ich prišlo podporiť iba veľmi malé percento pracovníkov RTVS. V hre je však i ostrý štrajk, ktorý môže obmedziť vysielanie.
Verejnoprávnemu Telerozhlasu zvoní umieračik a RTVS bije doslova o 5 minút 12. Parlament dnes v druhom čítaní rokuje o faktickom a definitívnom zániku RTVS a vytvorení jej kópie, avšak tentoraz už presne šitej na mentálny i mocenský obraz vládnej koalície. Verejnoprávnosť však zánikom samotnej inštitúcie nezaniká, práve naopak - tie skutočné súboje o podobu nezávislej a slobodnej žurnalistiky sa rozhoria vo verejnoprávnom Telerozhlase práve tu a teraz. Na podporu myšlienky nezávislej a verejnoprávnej RTVS dnes protestovali pred parlamentom i samotní zamestnanci RTVS, počet protestujúcich bol však veľmi malý a tak sa nevyhnutne natíska i otázka, že ak za protestom za verejnoprávnosť RTVS nestoja vo väčšine ani samotní zamestnanci Telerozhlasu, prečo by sa v tomto súboji o jednu z kľúčových demokratických inštitúcií mali angažovať občania? A skutočne nás osud verejnoprávnej RTVS netrápi a čo jej tváre a hlasy odkazujú v týchto kľúčových chvíľach, nám - občanom? To je téma dnešného podcastu na ktorom spolupracovali Zorislav Poljak a Adam Obšitník.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tretina Slovákov nie je zorientovaná v základných faktoch o dôchodkoch. Podľa prieskumu agentúry Focus vyše tridsať percent opýtaných nevie, že sú účastníkmi prvého dôchodkového piliera. Ide pritom o zákonom daný pilier a je v ňom každý obyvateľ Slovenska. Z prieskumu naviac vyplynulo, že Slováci sa obávajú, ako v budúcnosti vyžijú na dôchodku. 
Čo ďalšie priniesol prieskum a aké dôsledky môžu z neho vyplynúť pre správcov súkromných dôchodkových úspor? 

Téma pre Martina Slosiarika z agentúry Focus a Miroslava Kotova z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Parlament začal rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní o balíku opatrení lex atentát. Návrh opatrení obsahuje napríklad návrh aby predseda vlády, či parlamentu mali nárok na doživotnú rentu vo výške poslaneckého platu - v prípade, že vykonávali funkciu najmenej dve úplné, neskrátené volebné obdobia. A zmeny čakajú aj verejné protesty - už by nebolo možné protestovať nielen pred obydliami politikov, ale ani v rezidenčných zónach či pred Prezidentským palácom.
Amnesty International Slovensko označuje lex atentát za drakonický zákon a hovori o tom, že je to pokusom využiť bezpečnosť a verejný poriadok ako zámienku na potlačenie práva na pokojné zhromažďovanie. Riaditeľ Rado Sloboda v podcaste spomína aj tlak, ktorý sa môže vytvoriť na obce, aby preventívne zakazovali zhromaždenia. Totiž znenie lex atentútu udeľuje obciam právomoc zakázať zhromaždenia z viacerých dôvodov. V prípade, ak sa zhromaždenie uskutoční a ukáže sa, že nebolo pokojné, obec môže dostať pokutu až do výšky 16 500 eur. „Môže to vytvoriť preventívny tlak, že radšej zakážem, ako keby sme mali čelit pokute. Ten návrh dáva obciam istú mieru svojvôle, aké zhromaždenie povoliť a aké nie. Môže to predstavovať zásah do ľudského práva, že ľudia sa nebudú môcť zhromažďovať, lebo obec to tak vyhodnotí a zakáže to, " približuje Sloboda v podcaste.
Výhrady má aj verejný ochranca prav Róbert Dobrovodský. „Je tam ustanovenie, ktoré počíta s hypotetickou situáciou, že zhromaždenie zasiahne do súkromia človeka. Súkromný život je široký a to umožní samospráve vyložiť si to tak, že môže vytlačiť zhromaždenie na okraj mesta, obce. A ak by to nespravila, tak jej hrozia vysoké pokuty. Samospráva stráca samostatnosť a hrozia jej vysoké sankcie," konštatuje v podcaste.
Vicepremiér Robert Kaliňák v reakcii na výhrady avizuje, že môže dôjsť k zmenam - respektíve, že niektoré veci sa presunú na jeseň. No a na lex atentát sme sa pytali aj poslancov koalície - a to Jána Ferenčáka a Samuela Migaľa z Hlasu a opozičnej poslankyne z SaS Márie Kolíkovej.
Moderuje Denisa Hopková.

Petra Pellegriniho čaká prvý týždeň vo funkcii prezidenta a známe sú aj prvé mena ľudí, ktori by mohli tvoriť jeho tím poradcov. Okrem diplomata Jána Kubiša sa začínaju objavovať aj dalsie možné mená. Spomína sa napríklad spisovateľ Jozef Banáš. Viac v podcaste priblíži novinár Aktualít Martin Sliz.
Podľa politológa Erika Láštica práve zloženie ľudí okolo nového prezidenta môže ukázať, ako bude vyzerať obdobie Petra Pellegriniho vo funkcii hlavy štátu. V podcaste tiež rozoberame, čo čaká hlavu štátu najbližšie mesiace v úrade. Petrovi Pellegrinimu pristane na stole viacero zákonov, ktoré mu umožnia sa vyjadariť a prijať rozhodnutie, a to napríklad v podobe, či podpíše zákony, ktoré boli predmetom kritickej debaty," hovorí politológ. Dodáva, že by však na základe prvých rozhodnutí nerobil z toho charakteristiky, že aké bude obdobie prezidenta v paláci.
Očakáva „návrat" Petra Pellegriniho spred volebnej kampe. „Myslím si, že je väčšia šanca, že verzia, ktorú sme mali možnosť spoznať počas prezidentskej volebnej kampane bude nahradená Petrom Pellegrinim, ktorý sa bude jasnejšie na úrovni komunikácie a symbolov odlišovať od toho, čo poznáme v súčasnosti od Smeru," dopĺňa Erik Láštic.
Bývalý šéf Most-Híd Béla Bugár v podcaste hovorí, že Peter Pellegrini vo svojom inauguračnom prejave naznačil, že bude suverénny prezident. Dodáva však, že či sa mu to podarí ukáže čas. Predpokladá, že nový prezident bude zo začiatku pod mikroskopom a každý bude sledovať, či sú jeho rozhodnutia nadstranícke.