Moje Písačky Anička Hríbiková
-
- Society & Culture
Píšem – kladiem na papier moje myšlienky, moje vnútorné výpovede. To, čo ma postretne. To, čo mi prebehne mysľou. To, na čo si spomínam. To, čo mi život pripraví a čo mi ponúkne, aby som prežila, aby som si vychutnala, aby som sa popasovala. Ľudí, ktorých mám okolo seba, ktorých stretávam, ktorí už odišli, ktorí v ňom sú a robia ho tak nádherným a nenapodobiteľným.
Ja žijem svoj život a píšem o ňom. Nakuknite do mojich myšlienok, mojich príbehov, môjho srdca, teraz už v podobe audio nahrávky.
-
Hrklo vo mne
Pred 2 rokmi som začala spontánne písať – klásť na papier moje myšlienky, moje vnútorné výpovede. To, čo ma postretne. To, čo mi prebehne mysľou. To, na čo si spomínam.
To, čo mi život pripraví a čo mi ponúkne, aby som prežila, aby som si vychutnala, aby som sa popasovala. Ľudí, ktorých mám okolo seba, ktorých stretávam, ktorí už odišli, ktorí v ňom sú a robia ho tak nádherným a nenapodobiteľným.
Ja žijem svoj život a píšem o ňom. Prečo to robím?
Môj vnútorný „pohon“ ma ženie a prebúdza vo mne impulzy, aby som veci, čo pozorujem, situácie, čo zažívam, teórie, čo používam v praxi, podávala ďalej.
Niekomu pre inšpiráciu, inému pre porovnanie, niekomu pre zdieľanie, či pre potešenie.
Pre hľadanie inej cesty, pre povzbudenie, alebo len tak – pre mávnutie rukou s krátkou poznámkou: „veď ja to poznám“.
Verte, či nie, mne to jednoducho robí dobre...hreje ma pri srdci a to teplo je obohacujúce.
Nakuknite do mojich myšlienok, mojich príbehov, môjho srdca, teraz už v podobe audio nahrávky.
Moje písačky nájdete na www.anickahribikova.sk.
Keď som písala príbeh o tom, ako som sa stále motala v pätách za mojou prastarkou, dostala som otázku od mojej sestry:„Prečo sa hrabeš stále v minulosti? Ja si tieto veci nepamätám. Že si to vôbec pamätáš?“ Naozaj sa zaoberám minulosťou, aby som mnohé pochopila a mnohé sa naučila. Lebo dostanem odpovede na otázky, ktoré ani neviem, že potrebujem vyriešiť, aby som sa posunula ďalej vo svojom živote. -
Držíme nedeľu
Pred 2 rokmi som začala spontánne písať – klásť na papier moje myšlienky, moje vnútorné výpovede. To, čo ma postretne. To, čo mi prebehne mysľou. To, na čo si spomínam.
To, čo mi život pripraví a čo mi ponúkne, aby som prežila, aby som si vychutnala, aby som sa popasovala. Ľudí, ktorých mám okolo seba, ktorých stretávam, ktorí už odišli, ktorí v ňom sú a robia ho tak nádherným a nenapodobiteľným.
Ja žijem svoj život a píšem o ňom. Prečo to robím?
Môj vnútorný „pohon“ ma ženie a prebúdza vo mne impulzy, aby som veci, čo pozorujem, situácie, čo zažívam, teórie, čo používam v praxi, podávala ďalej.
Niekomu pre inšpiráciu, inému pre porovnanie, niekomu pre zdieľanie, či pre potešenie.
Pre hľadanie inej cesty, pre povzbudenie, alebo len tak – pre mávnutie rukou s krátkou poznámkou: „veď ja to poznám“.
Verte, či nie, mne to jednoducho robí dobre...hreje ma pri srdci a to teplo je obohacujúce.
Nakuknite do mojich myšlienok, mojich príbehov, môjho srdca, teraz už v podobe audio nahrávky.
Moje písačky nájdete na www.anickahribikova.sk.
Ako si pamätám, trávili sme nedele pokojom a oddychom. „Držíme nedeľu,“ hovorievali moje staré mamy. Ja som si túto tradíciu zachovala a držíme nedele a sviatky. Nedeľa aj sviatky sú pre mňa dni a čas, keď nerobím nič z domácich prác alebo z pracovných povinností. Sú to dni, ktoré venujem sebe, rodine a našim spoločných záľubám a aktivitám. -
Vitaj, pani Fantázia
Pred 2 rokmi som začala spontánne písať – klásť na papier moje myšlienky, moje vnútorné výpovede. To, čo ma postretne. To, čo mi prebehne mysľou. To, na čo si spomínam.
To, čo mi život pripraví a čo mi ponúkne, aby som prežila, aby som si vychutnala, aby som sa popasovala. Ľudí, ktorých mám okolo seba, ktorých stretávam, ktorí už odišli, ktorí v ňom sú a robia ho tak nádherným a nenapodobiteľným.
Ja žijem svoj život a píšem o ňom. Prečo to robím?
Môj vnútorný „pohon“ ma ženie a prebúdza vo mne impulzy, aby som veci, čo pozorujem, situácie, čo zažívam, teórie, čo používam v praxi, podávala ďalej.
Niekomu pre inšpiráciu, inému pre porovnanie, niekomu pre zdieľanie, či pre potešenie.
Pre hľadanie inej cesty, pre povzbudenie, alebo len tak – pre mávnutie rukou s krátkou poznámkou: „veď ja to poznám“.
Verte, či nie, mne to jednoducho robí dobre...hreje ma pri srdci a to teplo je obohacujúce.
Nakuknite do mojich myšlienok, mojich príbehov, môjho srdca, teraz už v podobe audio nahrávky.
Moje písačky nájdete na www.anickahribikova.sk.
Vitaj, pani Fantázia - je to o fantázii, je to o poznaní jej dôležitosti v živote, mojom a aj mojich detí. O tom, ako aj nuda môže byť veľmi dobrá a priniesť krásne momenty do života. Ako vďaka fantázii tvorím príbehy a rozširujem svoj svet vnímania vecí okolo nás. -
Zážitkovo v nás
Pred 2 rokmi som začala spontánne písať – klásť na papier moje myšlienky, moje vnútorné výpovede. To, čo ma postretne. To, čo mi prebehne mysľou. To, na čo si spomínam.
To, čo mi život pripraví a čo mi ponúkne, aby som prežila, aby som si vychutnala, aby som sa popasovala. Ľudí, ktorých mám okolo seba, ktorých stretávam, ktorí už odišli, ktorí v ňom sú a robia ho tak nádherným a nenapodobiteľným.
Ja žijem svoj život a píšem o ňom. Prečo to robím?
Môj vnútorný „pohon“ ma ženie a prebúdza vo mne impulzy, aby som veci, čo pozorujem, situácie, čo zažívam, teórie, čo používam v praxi, podávala ďalej.
Niekomu pre inšpiráciu, inému pre porovnanie, niekomu pre zdieľanie, či pre potešenie.
Pre hľadanie inej cesty, pre povzbudenie, alebo len tak – pre mávnutie rukou s krátkou poznámkou: „veď ja to poznám“.
Verte, či nie, mne to jednoducho robí dobre...hreje ma pri srdci a to teplo je obohacujúce.
Nakuknite do mojich myšlienok, mojich príbehov, môjho srdca, teraz už v podobe audio nahrávky.
Moje písačky nájdete na www.anickahribikova.sk.
„Dôležité je to, čo v živote zažiješ,“ tú vetu som počula, keď som sedela u kaderníčky v kresle. Cinkla mi do ucha a nechala stopu v mysli, aby som sama nad tým premýšľala. A na čo som prišla? Nájdime si svoje zážitkovo a nechávajme sa strhávať opojnými a čarovnými udalosťami bežných dní. -
Káva na terase
Pred 2 rokmi som začala spontánne písať – klásť na papier moje myšlienky, moje vnútorné výpovede. To, čo ma postretne. To, čo mi prebehne mysľou. To, na čo si spomínam.
To, čo mi život pripraví a čo mi ponúkne, aby som prežila, aby som si vychutnala, aby som sa popasovala. Ľudí, ktorých mám okolo seba, ktorých stretávam, ktorí už odišli, ktorí v ňom sú a robia ho tak nádherným a nenapodobiteľným.
Ja žijem svoj život a píšem o ňom. Prečo to robím?
Môj vnútorný „pohon“ ma ženie a prebúdza vo mne impulzy, aby som veci, čo pozorujem, situácie, čo zažívam, teórie, čo používam v praxi, podávala ďalej.
Niekomu pre inšpiráciu, inému pre porovnanie, niekomu pre zdieľanie, či pre potešenie.
Pre hľadanie inej cesty, pre povzbudenie, alebo len tak – pre mávnutie rukou s krátkou poznámkou: „veď ja to poznám“.
Verte, či nie, mne to jednoducho robí dobre...hreje ma pri srdci a to teplo je obohacujúce.
Nakuknite do mojich myšlienok, mojich príbehov, môjho srdca, teraz už v podobe audio nahrávky.
Káva na terase je o tom, čo sa mi preháňa v hlave, keď sedím na terase a vychutnávam si šálku rannej kávy na začiatku jari. O tom, ako premýšľam o sebe s odstupom času a získaných skúseností. O dieťati v mojom vnútri.