Zamyslenia EVS Zamyslenia EVS

„Ja, ja zotieram tvoje priestupky kvôli sebe samému, a na tvoje hriechy nebudem spomínať.“ Izaiáš 43:25

Existuje hriech, ktorý nazývame priestupkom. To sú skutky, ktoré si nemal robiť. Vieš, že ti v očiach ľudí dávajú nálepku, preto sa ich snažíš skryť. Nemáš rád, keď ťa ostatní prekuknú. Máš dojem, že si ťa v takom prípade prestanú iní vážiť.

Je hrozné pomyslieť, že všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

Čo sa stane?

Najhoršie zo všetkého je stretnúť Boha s hriechmi, ktoré nemáš odpustené. Ale prečo by si to robil, keď Boh túži zbaviť ťa tvojich priestupkov a zločinov?

Vpusť Ježiša do svojho tvrdého a nečistého srdca. Vyznaj Mu všetky svoje skryté hriechy. Vymaže ich, Ani jeden hriech nezostane, keď sa ho dotkne Ježišova krv.

Je ťažké pochopiť, že si spomenieš na niečo, čo Hospodin už zabudol. Ale tak je to s Božím dieťaťom. Pamätáš si hriechy a zlyhania. Nasledujú ťa ako tiene počas celého života. Keď sa objavia, stále cítiš ich obviňujúcu silu.

Ale u Boha je to iné. To, čo vymazal, si viac nepamätá. Odstránil to. Zabudol na to.

Sme prekvapení, aká sila je v Baránkovej krvi. Nečistý, špinavý hriešnik sa stáva biely ako sneh. Zlomené veci sa zaceľujú. Ty sa javíš ako človek, ktorý nikdy nezhrešil.

Tak mnoho ľudí si myslí, že Boh nám odpúšťa kvôli nám samým. Výsledkom toho je mnoho zápasov a pochybností. Milosť sa stáva neistou. Neustále sa musíš pýtať: Som taký, že Boh môže zmazať moje zločiny? Takéto otázky si nemusíš klásť. Namiesto toho sa môžeš pýtať: Je Ježiš taký, že má pre mňa milosť? O odpovedi nesmieš pochybovať. Dal ju, keď povedal: „Dokonané je.“

„Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“ (R 5:8)

Obdobie ťažkostí alebo kríz často odhalí, kto sú naši skutoční priatelia. Keď prechádzame ťažkosťami, často sme sklamaní, pretože niektorí ľudia, ktorých sme považovali za priateľov, nám nevyšli v ústrety.

Ale môžeme byť prekvapení aj vtedy, keď sa nás tí, ktorých sme nikdy nepovažovali za priateľov, zastanú alebo sú tu pre nás v čase, keď to potrebujeme. Staré príslovie hovorí, že skutočný priateľ prichádza, keď ostatní odchádzajú.

Biblia nám hovorí, že „sú priatelia, ktorí sú oddanejší ako brat.“ (Pr 18:24 ) Týmto priateľom je, samozrejme, Ježiš Kristus.

Boh dokázal svoju ochotu mať s nami priateľstvo hmatateľným spôsobom. V Liste Rímskym 5:8 sa píše: „Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“

Ježiša nazvali priateľom hriešnikov, a to určite nebolo myslené ako kompliment. Ale On naozaj bol a je priateľom hriešnikov. V skutočnosti je tým najlepším priateľom, akého môžu hriešnici mať. A svoju túžbu mať s nami priateľstvo prejavil, keď išiel na kríž a zomrel namiesto nás, keď sme ešte boli Jeho nepriateľmi.

Neviem, koľko ľudí by zomrelo za svojich priateľov, ale myslím si, že veľa ľudí by bolo ochotných zomrieť za svojich manželov, manželky alebo deti. Domnievam sa však, že je veľmi málo ľudí, ktorí by zomreli za svojich nepriateľov.

A predsa, keď sme ešte boli hriešnikmi, keď sme ešte boli Božími nepriateľmi, Ježiš za nás zomrel a prejavil nám svoje priateľstvo. Ježiš vlastne povedal: „Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov.“ (J 15:13) Ježiš prejavil túto veľkú lásku. Hovoríme o tom, že má priateľov na vysokých miestach. Ježiš je najlepší priateľ, akého môžeme mať.

„… slúžte ako Pánovi…“ (Ef 6:7)

Pravá svätosť nie je obyčajné vyznanie viery alebo nariadenie, či forma, ale je to život služby Bohu a ľuďom. Najveľavravnejšia modlitba je modlitba uzdravujúcich a žehnajúcich rúk. Najvyššia podoba uctievania je uctievanie nesebeckou kresťanskou službou. Najvýznamnejšia podoba chvály je zvuk posvätených nôh, ktoré hľadajú stratených a bezmocných.

Tu, v súčasnom svete, musíme konať praktické skutky našej viery, inak sa naša viera nedožije nadchádzajúceho sveta. Farizeji sa špecializovali na predvádzanie dobrých skutkov. Služba bola pre nich len vedľajším odborom. Potrebujeme menej slov a viac dobročinných skutkov; menej tárať a viac súcitiť; menej opakovať vyznanie viery a mať s ľuďmi viac zľutovania.

Modlitba dňa

Reč tak často prehlušuje krik o pomoc. Usvedčuje ma to, Pane. Chcem Ťa chváliť všetkým, čo robím. Rozšír moje ruky svojou milosťou, Pane.

„Takže zákon stal sa nám vychovávateľom po Krista, aby sme z viery boli ospravedlnení.“ (G 3:24)

Keď Boh dal zákon, vedel, že človek nie je schopný dodržať ho. Veľa ľudí je zmätených v otázke, prečo Boh dal zákon, keď vedel, že človek ho nemôže dodržať. Biblia nás učí, že zákon nám bol daný ako zrkadlo. Pozriem sa do zákona a vidím svoj duchovný stav. Vidím, ako ho ani zďaleka nestačím dodržiavať, a to ma ženie ku Kristovmu krížu po odpustenie. V Biblii nachádzame, že Kristus prišiel, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom. Človek nemohol dodržať zákon, bol ním odsúdený.

Modlitba dňa

Ako len potrebujem Tvoje inštrukcie, Pane. Uč ma byť si vždy vedomý Tvojho vedenia.

„Vy ma nazývate Majstrom a Pánom, a dobre hovoríte, lebo tým som.“ (J 13:13)

Duch Svätý ťa nikdy nebude viesť v rozpore s Božím slovom. Ľudia hovoria: „Boh ma viedol k tomu, aby som to urobil. … Boh mi povedal to a ono…“  Pokiaľ nezistím, že je to v súlade s Božím slovom, tak som vždy trochu podozrievavý. Boh nás nikdy nevedie k tomu, aby sme urobili niečo, čo je v rozpore s Jeho slovom. Prorok Samuel raz povedal: „Poslušnosť je lepšia ako obeť.“ Písmo nás učí: „Keď niekto chce plniť Jeho vôľu, rozozná to učenie, či je z Boha,…“ Keď sa ocitneš v slepej uličke a nebudeš tušiť, ktorou cestou sa vydať, no budeš ochotný plniť Jeho vôľu, On ti ju zjaví. Svoju vôľu ukrýva len pred tými, ktorí prv než  Božie slovo poslúchnu, vyhľadávajú, čo sa Boh chystá povedať.  Buď poslušným kresťanom. Pamätaj, že „kde Boh smeruje, tam zaopatruje. Kde On vedie, všetko zvládne!“

Modlitba dňa

Nech správne rozumiem Tvojmu slovu, aby som sa vedel rozhodnúť podľa Tvojej vôle.

„Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.“ Evanjelium podľa Matúša 5:7

Milosrdenstvo, to je postoj mysle, ktorý nám ukazuje Boh. Znamená to, že sa o nás stará v našej núdzi. Naša núdza, to sú v prvom rade naše hriechy. Pánovo milosrdenstvo spočíva v tom, že On za ne trpel a oslobodil nás od nich svojou krvou. Preto Písmo hovorí: „Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí; obnovujú sa každého rána.“ (Žalosp 3:22 – 23)

Byť milosrdným znamená to, že ukážeme iným ľuďom takú istú myseľ, akú nám ukazuje Pán Ježiš. V prvom rade to z našej strany znamená, že znášame a odpúšťame všetko bezprávie, ktoré je proti nám vykonané.

Keď trpíš nespravodlivosťou, tvoj starý človek vyžaduje odplatu. Nespravodlivosť nemôže prejsť bez obžalovania. Náš starý človek sa chce presadiť. Ale dávaj si pozor, aby si tak nekonal!

Ak voči tebe niekto koná neprávosť, ukáž mu milosrdenstvo! Pomysli na to, čo všetko musí z našej strany znášať Pán! Nemali by sme teda aj my zniesť neprávosť? Choď do svojej komôrky a modli sa za toho, kto voči tebe koná nespravodlivo, aby mu Pán nikdy nepripisoval jeho nespravodlivosť, ktorú voči tebe vykonal, ale namiesto toho mu žehnaj v mene Pána Ježiša a odpustenie hriechov.

Skús vo všetkých veciach konať tak, aby ostatní ľudia skrze teba mohli stretnúť myseľ, ktorú ty nachádzaš u Pána Ježiša!

Vtedy nájdeš milosrdenstvo v deň súdu aj ty. „Milosrdenstvo nemá strach pred súdom,“ hovorí Božie Slovo. Kým žijeme na zemi, vytvára medzi kresťanmi radosť a spokojnosť.