Zamyslenia EVS Zamyslenia EVS

„… slúžte Pánovi; veseľte sa v nádeji…“ (R 12:11,12)

Každá generácia sa stáva čoraz závislejšou od sedatív života, pretože potrebuje utíšiť jeho bolesť. Utláčaný pocitom nezmyselnosti a zmareným zámerom človek nenachádza žiaden významný cieľ či záväzok, ktorý by ho poháňal a žiaden vnútorný podnet, ktorý by dal zmysel jeho existencii. Kristus ťa môže zachrániť od trápenia z nudy. Čaká na to, aby ti dal nový smer a zobral nespokojnosť z tvojho života. Nedávno som sa vo svojom spoločenstve rozprával s mužom, ktorý sa práve obrátil. „Nevedel som, čo robiť so svojím voľným časom,“ vravel mi, „no teraz mám záväzok a cieľ, ktorý som dosiaľ nepoznal.“

Modlitba dňa

Dokonca aj tá najmenšia práca, ktorú dnes vykonám, je súčasťou mojej služby Tebe, Pane. Pomôž môjmu srdcu byť tak naplneným Tvojím Duchom, že sa budem tešiť z každej úlohy, ktorá je predo mnou.

„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.“ Evanjelium podľa Matúša 5:8

Slová „čistého srdca“ tu znamenajú nerozdelené srdce. Je to srdce, ktoré nie je rozpoltené a nemá rozpoltenú vôľu, srdce, ktoré chce len jednu vec; chce to, čo chce Boh.

Čisté srdce môžeme charakterizovať aj ako srdce úprimné pred Pánom. Pán pomáha tým, ktorí majú voči Nemu úprimné srdce. V reči Novej zmluvy môžeme povedať, že čisté srdce, to je to isté, ako srdce znovuzrodené.

Po príchode hriechu na tento svet, sa človek s takýmto srdcom nerodí. Žiaden človek si nedokáže sám v sebe vytvoriť čisté srdce. Ale máme právo modliť sa za to.

„Srdce čisté stvor mi, ó Bože.“ (Ž 51:12)

Stvoriť, to znamená vytvoriť niečo z ničoho. Boh v nás vytvára to, k čomu v nás nie sú predpoklady. Stáva sa to v okamihu, keď človek prichádza k viere v Pána Ježiša a Pán Ježiš odvtedy skrze vieru prebýva v srdci človeka.

Tí, ktorí majú takéto srdce, uvidia Boha. Ale ten, kto nie je narodený znova a teda nemá čisté srdce, nemôže Boha vidieť a žiť.

Poznávacím znakom toho, či má človek čisté srdce je to, či sa viní a odsudzuje kvôli svojmu hriechu a cíti potrebu pozerať sa na Pána Ježiša ako na svoju jedinú záchranu! Ten, kto taký je, má svoj život v

Pánovi Ježišovi a stáva sa prameňom požehnania pre svojich blížnych.

„Ja, ja zotieram tvoje priestupky kvôli sebe samému, a na tvoje hriechy nebudem spomínať.“ Izaiáš 43:25

Existuje hriech, ktorý nazývame priestupkom. To sú skutky, ktoré si nemal robiť. Vieš, že ti v očiach ľudí dávajú nálepku, preto sa ich snažíš skryť. Nemáš rád, keď ťa ostatní prekuknú. Máš dojem, že si ťa v takom prípade prestanú iní vážiť.

Je hrozné pomyslieť, že všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

Čo sa stane?

Najhoršie zo všetkého je stretnúť Boha s hriechmi, ktoré nemáš odpustené. Ale prečo by si to robil, keď Boh túži zbaviť ťa tvojich priestupkov a zločinov?

Vpusť Ježiša do svojho tvrdého a nečistého srdca. Vyznaj Mu všetky svoje skryté hriechy. Vymaže ich, Ani jeden hriech nezostane, keď sa ho dotkne Ježišova krv.

Je ťažké pochopiť, že si spomenieš na niečo, čo Hospodin už zabudol. Ale tak je to s Božím dieťaťom. Pamätáš si hriechy a zlyhania. Nasledujú ťa ako tiene počas celého života. Keď sa objavia, stále cítiš ich obviňujúcu silu.

Ale u Boha je to iné. To, čo vymazal, si viac nepamätá. Odstránil to. Zabudol na to.

Sme prekvapení, aká sila je v Baránkovej krvi. Nečistý, špinavý hriešnik sa stáva biely ako sneh. Zlomené veci sa zaceľujú. Ty sa javíš ako človek, ktorý nikdy nezhrešil.

Tak mnoho ľudí si myslí, že Boh nám odpúšťa kvôli nám samým. Výsledkom toho je mnoho zápasov a pochybností. Milosť sa stáva neistou. Neustále sa musíš pýtať: Som taký, že Boh môže zmazať moje zločiny? Takéto otázky si nemusíš klásť. Namiesto toho sa môžeš pýtať: Je Ježiš taký, že má pre mňa milosť? O odpovedi nesmieš pochybovať. Dal ju, keď povedal: „Dokonané je.“

„Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“ (R 5:8)

Obdobie ťažkostí alebo kríz často odhalí, kto sú naši skutoční priatelia. Keď prechádzame ťažkosťami, často sme sklamaní, pretože niektorí ľudia, ktorých sme považovali za priateľov, nám nevyšli v ústrety.

Ale môžeme byť prekvapení aj vtedy, keď sa nás tí, ktorých sme nikdy nepovažovali za priateľov, zastanú alebo sú tu pre nás v čase, keď to potrebujeme. Staré príslovie hovorí, že skutočný priateľ prichádza, keď ostatní odchádzajú.

Biblia nám hovorí, že „sú priatelia, ktorí sú oddanejší ako brat.“ (Pr 18:24 ) Týmto priateľom je, samozrejme, Ježiš Kristus.

Boh dokázal svoju ochotu mať s nami priateľstvo hmatateľným spôsobom. V Liste Rímskym 5:8 sa píše: „Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“

Ježiša nazvali priateľom hriešnikov, a to určite nebolo myslené ako kompliment. Ale On naozaj bol a je priateľom hriešnikov. V skutočnosti je tým najlepším priateľom, akého môžu hriešnici mať. A svoju túžbu mať s nami priateľstvo prejavil, keď išiel na kríž a zomrel namiesto nás, keď sme ešte boli Jeho nepriateľmi.

Neviem, koľko ľudí by zomrelo za svojich priateľov, ale myslím si, že veľa ľudí by bolo ochotných zomrieť za svojich manželov, manželky alebo deti. Domnievam sa však, že je veľmi málo ľudí, ktorí by zomreli za svojich nepriateľov.

A predsa, keď sme ešte boli hriešnikmi, keď sme ešte boli Božími nepriateľmi, Ježiš za nás zomrel a prejavil nám svoje priateľstvo. Ježiš vlastne povedal: „Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov.“ (J 15:13) Ježiš prejavil túto veľkú lásku. Hovoríme o tom, že má priateľov na vysokých miestach. Ježiš je najlepší priateľ, akého môžeme mať.

„… slúžte ako Pánovi…“ (Ef 6:7)

Pravá svätosť nie je obyčajné vyznanie viery alebo nariadenie, či forma, ale je to život služby Bohu a ľuďom. Najveľavravnejšia modlitba je modlitba uzdravujúcich a žehnajúcich rúk. Najvyššia podoba uctievania je uctievanie nesebeckou kresťanskou službou. Najvýznamnejšia podoba chvály je zvuk posvätených nôh, ktoré hľadajú stratených a bezmocných.

Tu, v súčasnom svete, musíme konať praktické skutky našej viery, inak sa naša viera nedožije nadchádzajúceho sveta. Farizeji sa špecializovali na predvádzanie dobrých skutkov. Služba bola pre nich len vedľajším odborom. Potrebujeme menej slov a viac dobročinných skutkov; menej tárať a viac súcitiť; menej opakovať vyznanie viery a mať s ľuďmi viac zľutovania.

Modlitba dňa

Reč tak často prehlušuje krik o pomoc. Usvedčuje ma to, Pane. Chcem Ťa chváliť všetkým, čo robím. Rozšír moje ruky svojou milosťou, Pane.

„Takže zákon stal sa nám vychovávateľom po Krista, aby sme z viery boli ospravedlnení.“ (G 3:24)

Keď Boh dal zákon, vedel, že človek nie je schopný dodržať ho. Veľa ľudí je zmätených v otázke, prečo Boh dal zákon, keď vedel, že človek ho nemôže dodržať. Biblia nás učí, že zákon nám bol daný ako zrkadlo. Pozriem sa do zákona a vidím svoj duchovný stav. Vidím, ako ho ani zďaleka nestačím dodržiavať, a to ma ženie ku Kristovmu krížu po odpustenie. V Biblii nachádzame, že Kristus prišiel, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom. Človek nemohol dodržať zákon, bol ním odsúdený.

Modlitba dňa

Ako len potrebujem Tvoje inštrukcie, Pane. Uč ma byť si vždy vedomý Tvojho vedenia.