Cirkus Politikus Markíza Podcasty

Hosťom sedemnástej epizódy videopodcastu Cirkus Politikus bol odborník na politickú komunikáciu so špecializáciou na sociálne siete Gabriel Tóth z New School Communications. Môžu politici na sociálnych sieťach uspieť aj bez toho, aby polarizovali spoločnosť? Aké rady dáva politikom, aby boli v digitálnom svete úspešní? Aj o týchto témach sa moderátorka Gabriela Kajtárová rozprávala s expertom na politickú komunikáciu.

Z hľadiska merateľnosti lajkov, komentárov a zdieľaní je na Facebooku najúspešnejším politikom Robert Fico a na Instagrame prezidentka Zuzana Čaputová. 

Tento rozdiel Tóth odôvodňuje predovšetkým dvomi faktormi. „Prvým je odlišné publikum. Facebook akoby trošku zostarol, sú tam demograficky staršie skupiny a tí mladší, ktorí sú mladší a vzdelanejší, sú na Instagrame,“ tvrdí expert.

Odlišnosť vidí aj vo využívaní sociálnej siete. Robert Fico je podľa neho kontroverznejší, má viac emócií a aj takému obsahu sa na tejto platforme veľmi dobre darí. 

„Instagram je o príjemnejších témach ako Facebook,“ podotkol.

Hosťom šestnástej epizódy relácie Cirkus Politikus bol člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. S moderátorom Martinom Prôčkom sa rozprávali o verejnom deficite, prognózach na ďalšie roky či o tom, koľko stoja vládne opatrenia.

Hosťom pätnástej epizódy videopodcastu Cirkus Politikus bol bývalý policajný prezident Štefan Hamran. S moderátorom Adelom Ghannamom sa rozprávali o aktuálnej politickej situácii, ale aj o téme migrácie, v ktorej sa Hamran spolu s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom nezhodli.



V rozhovore s bývalým policajným prezidentom Štefanom Hamranom sme sa pýtali aj na jeho budúce plány.

„Mám nejaké ponuky. Kde bude treba, tam pomôžem, ale zatiaľ som sa definitívne nerozhodol. Predpokladám, že tak spravím v priebehu tohto roka,“ priznal Hamran.

Vstup do politiky najskôr vylučoval, pretože nemal pocit, žeby ho napĺňala. „Keď ma budú ťahať do toho moji "fanúšikovia" ako pán Eštok, tak zrejme, nebudem mať na výber a budem musieť vstúpiť do politiky, a vyjadrovať sa k tým veciam verejným aj k ich správe,“ podotkol. 

Stranícky by mal blízko k viacerým demokratickým stranám. Ponuky získal od viacerých politických subjektov. 

Hosťom štrnástej epizódy relácie Cirkus Politikus bol politológ Jozef Lenč. S moderátorom Martinom Prôčkom sa rozprávali o kultúre poslancov Národnej rady, novom programovom vyhlásení a o tom, kam sa podľa neho posunie Slovensko za 4 roky. Moderátor sa s hosťom rozprával aj o obmedzeniach pre novinárov zo strany vlády, o formuláciách programového vyhlásenia a o tom, prečo v ňom nie sú konkrétne dátumy či sumy, alebo o zmene volebného systému.

Strana Hlas sa zatiaľ javí ako slušnejšia a umiernenejšia časť koalície. Jej líder Peter Pellegrini si tiež zachoval zdržanlivú rétoriku a kroky svojich koaličných partnerov nekomentuje, pričom sa predovšetkým vyhýba otázkam na Roberta Fica.

Lenč tvrdí, že možno ide o taktiku. „Môže to byť dôležitá súčasť jeho potenciálnej prípravy na prezidentskú kampaň, ktorú on sám nevylúčil,“ vysvetľuje. Zdôrazňuje, že zmierlivosť voči krokom, ktoré realizuje premiér, môžu byť tiež súčasťou stratégie.

Hosťom trinástej epizódy videopodcastu bol predseda Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. Spolu s moderátorom Adelom Ghannamom sa rozprávali o návrhu ministra práce Erika Tomáša, ktorý chce zmeniť financovanie rodičovského dôchodku. Po novom by sa mal financovať z dvoch percent z dane z príjmu. Ľudia by si tak museli vybrať, či dvomi percentami prispejú rodičom na dôchodok alebo mimovládnym organizáciám.

 

„Bolo dobrým zvykom počas všetkých vlád, že návrhy, ktoré mali zásadný dopad na prostredie mimovládnych organizácií, sme dostali na konzultáciu a pripomienkovanie. To sa tentokrát nestalo,“ hovorí.

Hosťom dvanástej epizódy relácie Cirkus Politikus bol vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha. Spolu s moderátorom Martinom Prôčkom rozoberali postoj Slovenska a Európskej komisie k nelegálnej migrácii, okomentovali Ficovu návštevu v Bruseli a dotkli sa tiež témy o pokračujúcej vojenskej pomoci Ukrajine.

V dôsledku nelegálnej migrácie zavádzajú niektoré členské krajiny Európskej únie rôzne opatrenia. Je medzi nimi napríklad aj Slovensko, Česká republika či Rakúsko. Existuje aj možnosť úplného vypnutia schengenského priestoru.

Šucha tvrdí, že táto možnosť by však mala pre Európsku úniu obrovské ekonomické dopady. „Jedna hodina strávená navyše na hraniciach znamená pre európsky biznis ročnú stratu troch miliárd eur,“ vysvetľuje.