Ak žena nevedela tkať, ani za nevestu ju nechceli MY diskutujeme

Otília Kadašiová zo Strečna tká na krosnách, ktoré majú takmer sto rokov. Keď si za ne sadá, pohladká ich akoby sa modlila – také sú pre ňu vzácne.

Každá žena na dedine kedysi vedela tkať. A predtým vypestovať ľan, vytrepať i vytriasť ho, naviť nite a potom utkať plátno a ušiť z neho oblečenie. Alebo utkať koberce zo starých handier a obnosených kusov odevov. Ak to nevedela, jej deti chodili otrhané a v jej chalupe nebolo pekne. Preto tkáčstvo bolo vážené remeslo, ktoré nielenže pomohlo zaodieť rodinu, ale aj zrecyklovať všetky textílie, ktoré v domoch boli. Na krosnách utkané koberce či plátno vydržali roky a aj dnes patria v mnohých domácnostiach k vzácnostiam, ktoré sa opatrujú po starých rodičoch.



- Prečo treba tkáčske remeslo aj v dnešných časoch rozvíjať, hoci ľudia nájdu v obchodoch všetko, čo potrebujú na seba i na dotvorenie domácností?

- Prečo vznikla v Strečne kúdelná izba a čo v nej vidia exkurzie?

- Ako vzniká na krosnách erb a ako srsť mamuta?

- Čo všetko a z akých materiálov možno na krosnách utkať?

- Prečo tkáčstvo nesmie zaniknúť a kto tvorí vzory pre tkáčov?



So známou tkáčkou Otíliou Kadašiovou zo Strečna aj o tom hovorí zakladateľ a správca nadácie Pro Slovakia Ľubomír Sečkár.