Sekulárne nebo Sekularne nebo

Mnohí ľudia si pletú pojmy teória, hypotéza, zákon či fakt.

Najčastejšie dávajú teóriu do priameho protikladu s FAKTAMI, či nesprávne operujú s pojmom ZÁKON. Domnievajú sa, že až keď teória bude potvrdená, premení sa na zákon, či stane sa konečne faktom. Vravia tiež, že gravitácia nemôže byť teória, veď je to už zákon, prípadne že evolúcia nie je fakt, ale len teória. Toto ukazuje na nepochopenie týchto pojmov.

Tak si ich v dnešnej časti ozrejmime a povieme si aj niečo o tom, prečo je dobré sa spoľahnúť na vedu, aj keď už z princípu (kvôli indukčným metódam získavania poznatkov) nemôže byť nikdy stopercentná.

Ak chcete ohodnotiť moje podcasty a dať mi feedback, ktorý môže zlepšiť ich kvalitu či smerovanie, vyplňte prosím anketu pod týmto odkazom:
www.sekularne-nebo.sk/anketa-podcast/

Na škandáloch so sexuálnym zneužívaním detí duchovnými RCK je šokujúce hlavne to, že to už prestáva byť šokujúce - tak často sa to deje.

Ako sa k tomu veľmi dobre vyjadril Dan Savage (parafrázujem): "Ak by deti boli znásilňované v McDonald's tak často, ako sú znásilňované v kostoloch, bolo by ilegálne brať deti do McDonald's."

Ako je teda možné, že systematické znásilňovanie detí "dedinskými hrdinami" a ich presúvanie z miesta činu na nové miesto pôsobnosti, namiesto trestného konania, je v cirkvi bežná rutina a je jej to tolerované?

Ak by všemohúci Boh existoval a nedokázal by ani vo svojom chráme a u svojich zástupcov zabrániť zneužívaniu tisícok detí, TAK NAČO JE KOMU TAKÝ BOH?

Čaká nás ďalší level? Prejdeme po smrti do iného vedomého stavu a budeme žiť večne alebo sú tieto priania čisto založené na túžbach a strachu z ohraničenia našej existencie a definitívnosti jej ukončenia?

Ako sa teda vysporiadať s konečnosťou našej existencie? Ako to vnímajú ateisti a prečo život ktorý trvá len zopár desiatok rokov nie je ani strachnaháňajúci a ani šedý a ponurý?

Sú vôbec tieto očakávania nebeskej večnosti či reinkarnácie do iného stavu úplne neškodné? Kam to môže viesť, keď veriaci začnú podceňovať hodnotu terajšieho, reálneho života a brať ho len ako dočasnú stanicu v prechode do niečoho dôležitejšieho a večného?

Vedeli ste o tom, že okrem štyroch cirkvou uznávaných evanjelií, ktoré to dotiahli až do Nového zákona, existujú desiatky rôznych príbehov o živote Ježiša, ktoré sa šírili medzi prvokresťanskými komunitami?

Tieto evanjeliá a spisy boli víťaznou (ortodoxnou) vetvou zakázané, následne pre nás na pol druha tisícročia stratené a pred pár desiatkami rokov znovunájdené. O čom hovoria? Aký podľa nich bol Ježiš?

Do novozákonného kánonu to nedotiahli ani preto, lebo ich autorstvo bolo pochybné. Ale v tejto časti si povieme, prečo sa mnohí historici domnievajú, že ani množstvo kánonizovaných spisov nenapísali autori, ktorým sa pripisujú.

Príbehy o Ježišovi boli prvé desaťročia predávané medzi prvými kresťanmi iba ústne. Prvé spísané evanjeliá vznikli až 40-65 rokov po udalostiach. Dá sa dôverovať ústnemu predávaniu príbehov medzi poverčivým národom, ktorý chcel presvedčiť ostatných o svojej "zaručenej pravde"? Vedeli si snáď ľudia kedysi zapamätať komplexné texty bezchybne? Čo hovoria na takéto tvrdenia o perfektnom zapamätávaní a predávaní príbehov odborníci?

A keď už boli príbehy spísané do textovej podoby, boli zachované v dokonalom stave alebo vieme o prispôsobovaní, chybách v kopírovaní či dodatočných úpravách?

Nakoľko je Nový Zákon, ktorý rozpráva rôzne príbehy o Ježišovi, hodnoverným zdrojom informácií? Ako vznikali tieto manuskripty a prečo by skepticky zmýšľajúci človek nemal mať pocit dôvery v presnosť faktických údajov a tobôž nie v ich nadprirodzené vsuvky?

Čo je to duša? Ako ju chápu vedci, filozofovia, teológovia či spiritualisti?

V tomto podcaste sa pozriem na definície a chápanie duše z mnohých uhlov pohľadu. Od naturálnej po nadprirodzenú. Od smrteľnej po nesmrteľnú. Od výhradne ľudskej a racionálnej až po energiu všetkého živého.

Je duša v dnešnej dobe, kedy už z dobrej časti chápeme, ako fungujú procesy v mozgu, ešte stále potrebná?

Kedy duša vzniká? Kedy sa dostáva do tela? Čakajú duše niekde v čakárni na nové telá? V ktorom bode vývoja Homo sme dušu získali?

Dá sa duša filozoficky a logicky zdôvodniť? Nie sú mnohé argumentácie v prospech duše príliš deravé?   Aký je rozdiel medzi dušou a vedomím? Prenáša sa vedomie na dušu? A čo psychické choroby? V akom stave sa dostávajú ľudské duše do neba - duše plodov, detí, autistov, ľudí s psychickými poruchami či extrémne nízkym IQ? Chcete prežiť večnosť v takomto stave? Alebo sme vylepšení? Sme to potom my v tom posmrtnom živote?

Existujú nejaké vedecké dôkazy existencie duše? Čo také váženie duše, mimotelové zážitky (OBE) či zážitky blízkej smrti (NDE)? Ako ich vysvetliť? A čo syndróm rozdelených hemisfér či mnohonásobné osobnosti? Rozdeľuje sa duša pri nehode a poškodení mozgu? Rozdeľuje sa duša pri jednovaječných dvojčatách? Spája sa pri splynutí plodov?

Na týmito otázkami a mnohými ďalšími sa spolu môžeme zamyslieť v tejto časti.