Kázne zboru CB Trnava Cirkev bratská v Trnave

Evanjelium podľa Jána 4:1-26
káže Miroslav Balala

Každý z nás sa rodí smädný. Voda, ktorou sa snažíme uhasiť svoj smäd, je pritom tak často slanou vodou, po ktorej sme ešte smädnejší.
Poďme spolu ku studni, kde Ježiš hovorí o živej vode, po ktorej už nevysmädneme.

Zjavenie Jána 21:1-5
káže Marek Tomašovič

Trajektóriou ľudstva je ísť stále viac a viac na východ od Edenu. Stále viac a viac sa vzďaľovať Bohu. Ak niekedy cítiš, že tento svet nie je tvojím domov; ak cítiš vo svojich kostiach či srdci, že toto nie je svet, pre ktorý si bola stvorená, tak máš pravdu. Nie je. Vektor života každého z nás ukazuje preč od Boha, smerom na východ od Edenu. Sme na úteku... Tou skľučujúcou otázkou je, či to ešte niekedy bude inak? To je vlastne hlavná zápletka Biblie: Môžu svätý Boh a hriešny človek opäť spolu žiť? Budú ešte niekedy milujúci Boh a rebelujúci človek zase spolu?

Žalmy 2
káže Ján Henžel

Hospodin je zvrchovaným Kráľom, ktorý dosadí svojho Kráľa/Mesiáša. Je v našom najlepšom záujme, aby sme Ho milovali.

Zjavenie Jána 21:22-22:5
káže Marek Tomašovič

Žijeme si svoje životy vo svojom meste, ideme ďalej svojimi dňami a ani na chvíľu sa nezamyslíme, či toto všetko je naozaj všetko. Alebo je tu viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať? Kresťanská viera hovorí, že je – a volá nás, aby sme zanechali svoje koláčiky z blata a vymenili ich za skutočnú božskú hostinu. Pokračujeme v našej sérii o vízii zboru CB Trnava.

Evanjelium podľa Jána 19:10-16
káže Marek Tomašovič

Kráľovské mesto a Malý Rím – to je Trnava v skratke. Bez týchto dvoch slov vo vízii nášho zboru (Malý Rím) by túto víziu a opis mohol použiť ktokoľvek a kdekoľvek. Lenže my nechceme byť ktokoľvek a kdekoľvek. Chceme byť živým kresťanským spoločenstvom práve v tomto našom meste! Dnes sa budeme práve nad týmto zamýšľať – aké je naše mesto a aké je naše miesto v ňom.

List Filipanom 2:12-14
káže Marek Tomašovič

Po predchádzajúcej kázni by sa mohlo zdať, že teraz máme mať len zalomené ruky a čakať – veď hriešnosti sa nezbavíme a svätosť nedosiahneme. Nejako len prežiť, nejako to dožiť. Ale mýlili by sme sa. Preto po tejto fráze „omilostení hriešnici“ v našej vízií nasleduje to, že toto spoločenstvo omilostených hriešnikov je NA CESTE. Čo všetko sa skrýva za tým opisom? Keď je človek na ceste, tak už nie je tam, kde bol, ale zároveň ešte stále nie je tam, kam ide. Už, ale ešte nie. A práve tomuto miestu v pohybe sa dnes pokúsime lepšie porozumieť.