Zamyslenia EVS Zamyslenia EVS

„Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta  k panne, zasnúbenej s mužom, ktorý sa volal Jozef a bol z domu Dávidovho; panna sa volala Mária.“  (L 1:26-27)

Po Márii, Ježišovej matke, pomenovali rodičia viac dcér ako po ktorejkoľvek inej žene, ktorá kedy žila. Mária bola výnimočná žena z mnohých dôvodov. Bola jedinou osobou, ktorá bola prítomná pri narodení aj smrti Ježiša Krista.

Ježiš prišiel na svet ako Máriin Syn a odišiel zo sveta ako jej Spasiteľ. Bol počatý Duchom Svätým v Máriinom lone a potom prišiel do jej srdca.

Keď k Márii prišiel anjel Gabriel s posolstvom, žila v Nazarete, ktorý bol známy svojou zlobou. Mestá sú poväčšine niečím známe. Napríklad Rím niekedy označujeme za večné mesto. Paríž poznáme ako mesto svetiel. New York je mesto, ktoré nikdy nespí. A Las Vegas ľudia nazývajú mestom hriechu.

V Máriiných časoch mohli používať rovnakú prezývku pre Nazaret. Rímski vojaci sa zastavili v Nazarete na ceste niekam inam. A pretože tam trávili veľa času, nejedna mladá žena v Nazarete otehotnela.

Keď Filip povedal Natanaelovi, že Ježiš pochádza z Nazareta, Natanael sa spýtal: „Či z Nazareta môže byť niečo dobré?“  (J 1:46)

Takže tam, na tom bezbožnom mieste, bola Mária zbožným dievčaťom, ktoré žilo zbožným životom. Jej príklad nám slúži ako pripomienka, že je možné, aby sme odolali hriechu. Biblia nám pripomína: „Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť.“ (1K 10:13)

Možno si sa ocitol obklopený neveriacimi ľuďmi a premýšľaš, ako môžeš uprostred nich žiť zbožný život. Môžeš to urobiť s Božou mocou, tak ako to urobila Mária.

„Ako nám Jeho božská moc v poznaní Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť…“ 2. list Petra 1:3

Pravé Božie dieťa neustále túži po zbožnom živote. Táto túžba zviedla mnohých ľudí z cesty. Nehľadali pomoc u Toho, na ktorého ukazuje Božie slovo.

Veľa náboženských hnutí vstúpilo medzi kresťanov so sľubmi zbožného života. Mnohí zostali sklamaní, keď si po niekoľkých rokoch uvedomili, že cesta, ktorú nasledovali, je mylná.

Existuje len jedna cesta k zbožnému životu. Určuje ju Božie slovo. Volá sa cesta k požehnaniu.

Ježiš je Božia múdrosť. Presahuje naše chápanie, ale z Božej milosti to môžeme v srdciach pochopiť vierou.

Nedokážeme vytvoriť život, nech sa akokoľvek snažíme. Ale keď sa vo viere obrátime k Ježišovi, sme zmenení. Dostávame život.

Božie slovo hovorí o žene, ktorá všetok svoj majetok vydala na lekárov, ale nikto ju nemohol uzdraviť. Vo svojej tiesni sa obrátila na Ježiša. Prišla a dotkla sa Ho. Vtedy z Ježiša vyšla moc a uzdravila ju.

Podobne je to aj v tvojom živote. Ak natiahneš svoje prázdne ruky k Ježišovi, nebudeš sklamaný. Život pochádza od Neho. On je tajomstvom zbožného života.

Nedostatok dôvery v Ježiša je príčinou veľkej duchovnej slabosti. Príliš veľa ľudí žiadalo o pomoc tam, kde sa nedala nájsť. Mali sa ponoriť do toho, čo Biblia hovorí o Ježišovi. Držať sa toho znamená veriť v Ježiša.

Ježiš je cesta. Ježiš je život. Ježiš je osloboditeľ. On je prameň, ktorý nikdy nevyschne. Môžeš z Neho piť. Ako hovorí Písmo, ak tak urobíš, prúdy živej vody z teba potečú.

Poznanie Ježiša je cestou ku všetkému duchovnému rastu a požehnaniu.

„Pristupujte k Nemu, živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu,“ (1Pt 2:4)

Neexistuje žiadna historická osobnosť, ktorá by prekonala Ježiša Krista. Agnostici a ateisti našli chybu v kresťanských pojmoch. Nikdy však nenájdu chybu v osobe Ježiša Krista. Našli chybu v kresťanoch, ale nie v Kristovi. Ježiš Nazaretský presahuje metódy, pojmy a nasledovníkov. Stojí v zlomovom okamihu času. Na každom mieste sa ľudia musia skloniť pred Jeho majestátom. Keďže kresťanstvo je Kristus, tí, ktorí túžia byť kresťanmi, musia Krista prijať a nasledovať Ho ako osobu. On a jedine On je schopný naplniť každú ľudskú potrebu.

Modlitba dňa

Jedine Ty, Pane Ježiši, napĺňaš všetky potreby ľudských sŕdc. Bol si so mnou v tých najosamelejších i najšťastnejších chvíľach môjho života.

„Blahoslavení tí, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa menovať.“ Evanjelium podľa Matúša 5:9

Byť tým, kto tvorí pokoj, znamená prinášať pokoj všade tam, kde človek stojí, kadiaľ človek kráča. Z takého človeka vychádza vplyv, ktorý bezprostredne ovplyvňuje ostatných ľudí. Je ho vidno v charaktere a v osobnosti človeka.

Nie je to nič, s čím sa človek rodí. Naopak, ide tu o konanie a správanie, ktoré je v úplnom protiklade ku konaniu, ktoré vychádza z nášho prirodzeného človeka.

Je to Ježišova myseľ, ktorá vytvára pokoj a spôsobuje, že kresťan je tvorcom pokoja.

To, čo slovo pokoj v skutočnosti znamená, nie je také ľahké vysvetliť. Biblické slovo pre pokoj v skutočnosti vyjadruje nebeskú harmóniu. Je výrazom niečoho neviditeľného a nevysvetliteľného, čo pôsobí na človeka dobre, vytvára miernosť a znášanlivosť, zmierňuje protiklady a neopätuje nepriateľstvo.

Tí, ktorí so sebou prinášajú pokoj, sú živým svedectvom toho, že patria Bohu.

Preto budú v deň súdu nazvaní Božími synmi. Budú blahoslavení za to, ako žili v tomto čase.

Toto nám ukazuje, aké je nesprávne, keď ľudia, ktorí sa považujú za kresťanov, zapríčiňujú delenie, rozpoltenosť, boje, hádky a mnoho iného zla. Predvádzajú satanove praktiky a nebudú nazvaní Božími synmi.

Preto sa musíme vyskúšať pred tvárou Boha!

Ak je to s nami zlé, je potrebné obrátiť sa k Nemu, k Ježišovi Kristovi, ktorý je naším pokojom! Od Neho pochádza pokoj, ktorý sa skrze nás dostáva do nášho okolia.

„Povstal teda rozpor medzi nimi, takže sa rozišli. Barnabáš vzal Marka a odplavil sa na Cyprus.“ Skutky apoštolov 15:39

Začiatok Pavlovej druhej misijnej cesty bol strašný. Prudký nesúhlas rozdelil dvoch bratov. Pavol a Barnabáš sa nevedeli dohodnúť. Predmetom sporu bol Barnabášov bratranec Ján Marek. Cestoval s nimi počas prvej časti prvej misijnej cesty, ale keď mali ísť do Malej Ázie, vrátil sa domov. Teraz chcel ísť s nimi na druhú cestu. Barnabáš súhlasil, ale Pavol trval na tom, aby nešiel, pretože ich opustil a nezúčastnil sa na ich práci. Výsledkom bolo, že sa Pavol a Barnabáš rozdelili.

Mnohí zbožní kresťania si myslia, že za takýchto okolností Boh nemôže požehnávať, ale v Antiochii si to nemysleli. Vyslali Barnabáša s Markom a Pavla so Sílasom.

Spory a napätia medzi bratmi sú nešťastím. Božie slovo nás povzbudzuje, aby sme medzi sebou zachovávali pokoj. Rozpory kradnú dôveru aj radosť. Boh je však taký veľký a milostivý, že pre svoju službu môže používať aj deti, ktoré zlyhávajú. Musíme byť opatrní, aby sme požehnaniu neurčili hranice, ktoré Božie slovo nenastavilo.

Pavol a Sílas mali užitočnú cestu; priniesli evanjelium do Európy a niet pochýb o tom, že Hospodin bol aj s Barnabášom a Markom. Pán si vo svojej službe používa hriešnikov.

V cirkvi to platí aj dnes. Nesúhlas a spory medzi bratmi sú hriechom, ale nemali by sme sa tým nechať paralyzovať. Musíme pokračovať vpred s dôverou, že Božia milosť prináša život, pokrok a rast.

Taktiež musíme žiť v neustálej modlitbe, aby Hospodin svojím Duchom uzdravil rany, ktoré sme spôsobili. V poslednom liste, ktorý od Pavla máme, spomína Jána Marka. Žiada Timoteja, aby ho priviedol so sebou do Ríma, a potom dodáva: „Pretože mi je užitočný v mojej službe.“

Boh dokáže spojiť bratov, ktorí majú spor. Je dobré, ak sa to stane na ich spoločnej ceste do neba.

Pozhováraj sa o tom s Ježišom. Robí zázraky — dokonca aj dnes.

„Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem;“ (J 15:14)

Nemôžeš byť priateľ s niekým, s kým nemáš vzťah. Priateľstvo zahŕňa dávanie a prijímanie. Patrí k nemu ponúknuť niečo niekomu, kto to potom opätuje.

Rovnako nemôžeme povedať, že sme Božími priateľmi, ak nespĺňame kritériá, ktoré nám stanovil prostredníctvom Ježiša: „Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem;“ (J 15:14)

Skutoční Ježišovi priatelia Ho budú poslúchať. Predstav si niekoho, kto o sebe tvrdí, že je tvojím blízkym priateľom, ale vždy o tebe hovorí za tvojím chrbtom, osočuje ťa a klame o tebe. Ideš za takým človekom a povieš mu: „Prepáč, ty si môj priateľ?“  

Ten človek zareaguje: „Áno, som tvoj priateľ.“

Potom sa spýtaš: „Ak si naozaj môj priateľ, prečo o mne šíriš klamstvá? Niekto mi práve povedal, že si o mne povedal toto. Je to pravda?“

„Je mi to ľúto,“ tvrdí tvoj priateľ. „Je to pravda, ale naozaj ťa mám rád. Môžeš mi odpustiť?“ Potom sa tvoj priateľ na druhý deň objaví s pekným darčekom a vyjadrí sa: „Stále chcem byť tvojím priateľom.“ Tak mu odpustíš.

Ale na ďalší deň sa dozvieš, že ťa znova ohovára. Opäť ho teda konfrontuješ. Zase sa ospravedlní a dá ti drahší darček ako ten predchádzajúci.

O niekoľko dní neskôr sa stane to isté. Nakoniec sa rozhodneš: „Nechcem tvoje darčeky. Chcem len tvoje úprimné priateľstvo a vernosť.“

Vo vzťahu k Bohu môžeme byť ako ten neverný priateľ. Môžeme tvrdiť, že sme Jeho priatelia, ale neposlúchame Ho. Opakovane porušujeme Jeho prikázania a potom sa to snažíme vynahradiť. Poslušnosť voči Bohu však nemožno ničím nahradiť.

Svoju lásku k Bohu môžeme prejaviť úplne jednoducho, a to tak, že budeme robiť to, čo nám hovorí. Ak to nerobíme, potom naozaj nemáme právo nazývať sa Jeho priateľmi.