Kapitalx Kapitál

Na Slovensku je pojem bezrastu (v angličtine degrowth) stále skôr odstrašujúcim novým pojmom. Hovorí sa, že kapitalizmus si každú kritiku skôr prisvojí a ohne na svoj obraz. Než aby proti nej bojoval, komodifikuje. Platí to ale aj o bezraste, ktorý popiera samotné DNA globálneho kapitalizmu? Nespočíva radikalizmus tejto vízie práve v tom, že nám sľubuje niečo, čo si nemôže dovoliť propagovať žiaden politický ani ekonomický marketing? Že nám sľubuje „menej“? Pričom v tomto menej, je skryté aj menej práce, menej znečistenia, menej chorôb, menej nezmyselného plytvania zdrojmi, potravinami a energiou. Bezrast však nie je len utopickou ideou, je to už reálne, medzinárodne fungujúce hnutie. Dokáže však toto hnutie prekročiť svoj tieň radikálnej kritiky a zmobilizovať širšiu verejnosť okolo pozitívnej vízie budúcnosti?
Odpovede na tieto otázky sme hľadali spoločne s ekologickou ekonómkou Evou Fraňkovou a environmentalistom Danielom Costa Jařabom. Diskusiu moderovala Laura Kovácsová.

Podcast je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu.

Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Ľudský mozog sa nedokáže naučiť nič nové, kým ho zaplavuje toxický stres. Pokiaľ sa dieťa v škole stretne s prijímajúcim prístupom, uľahčí mu to začlenenie a napredovanie. K pocitu bezpečia prispieva, či sa dokáže dohovoriť. Emocionálna podpora je zásadná aj pri začleňovaní a vzdelávaní žiactva s migračnou skúsenosťou.

O peripetiách a výzvach vzdelávania ukrajinských detí na Slovensku diskutovali novinárka a dokumentaristka Zuzana Límová a riaditeľka ZŠ na Východnej ulici 9 v Trenčíne Tatiana Hríbová. Diskusiu moderovala Andrea Kutlíková.

Podujatie je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu.

Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Diskusia je súčasťou podujatia Ako sú naše školy pripravené učiť ukrajinské deti?, ktoré z verejných zdrojov podporila Nadácia mesta Bratislava.

Agrárne kontinuum efektívnej intenzifikácie: literárny podcast s Lýdiou Ondrušouvou a Tomášom Uhnákom

Viac ako tridsať rokov od prechodu z centrálne plánovaného hospodárstva k trhovému je na mieste bilancovať, čo tento prechod znamenal pre poľnohospodárstvo ako významného činiteľa ovplyvňujúceho podobu krajiny, stav životného prostredia a zdravia ľudí. Konkrétne, skončil rokom 1989 socialistický model poľnohospodárstva, ktorý vystriedal úplne odlišný model, povedzme kapitalistický, či voľnotržný? Všimol si niekto túto zmenu? Alebo k zmene vôbec nedošlo a socialistický model sa prepísal až do súčasnosti? A je vlastne nejaký rozdiel medzi kapitalistickým a socialistickým poľnohospodárstvom, alebo ide o dve strany jednej mince? Veľa otázok, na ktoré odpovedáme performatívne-didakticky.
Účinkuje Tomáš Uhnák a Lýdia Ondrušová.

Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

Podcast je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu.

Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Potrebné, ale neviditeľné. Aké sú osudy českých migrantiek, poskytujúcich starostlivosť v západnej Európe?

Odhaduje sa, že v domácej starostlivosti len v strednej Európe v súčasnosti pracuje vyše milión ľudí, a to ako občanov EÚ, tak ľudí pochádzajúcich z tzv. tretích krajín. Len v Nemecku je to 400 – 600 tisíc, veľká väčšina z Poľska a zhruba 3 000 – 5 000 prevažne žien z Česka (presné štatistiky neexistujú vzhľadom na to, že Nemecko zakazuje zbierať dáta o ich etnicite). V Rakúsku sa hovorí až o 60 tisícoch domácich opatrovateľov. Opatrovanie neznamená osemhodinovú prácu denne a následné voľno. Znamená to prítomnosť pri klientovi 24 hodín denne. Opatrovateľka musí byť k dispozícii neustále. O prekarizovanej práci českých opatrovateliek v Nemecku a Rakúsku diskutovala Frédérique Halászová s novinárkou a filmárkou Apolenou Rychlíkovou.

Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

Ľudská spoločnosť planéty Zem narastá a očakáva sa, že do roku 2050 dosiahne počet 9,7 miliárd. Ponúka sa otázka, ako a či vôbec ju možno nasýtiť, a ešte pri tom nezničiť planétu skôr, než sa dočkáme prelomu storočia. Aktuálne totiž dominantná priemyselná výroba spôsobuje významné environmentálne a zdravotné výzvy a problémy. Napríklad Európska poľnohospodárska pôda ako základný výrobný prostriedok, je z osemdesiatich percent ohrozená eróziou, čo znižuje možnosť pestovania plodín. Ekologické poľnohospodárstvo vzniklo na začiatku 20. storočia ako reakcia na priemyselné poľnohospodárstvo a dodnes ponúka systémový prístup k šetrnému hospodáreniu. Ekologické poľnohospodárstvo sa však nerozširuje tak rýchlo ako by bolo vhodné a navyše sa paralelne rozvíjajú aj iné, často úspešnejšie modely, ktoré o sebe tvrdia, že sú príspevkom k zmene. Môžeme teda, a za akých podmienok, zaistiť potraviny iba z ekologického poľnohospodárstva? A existuje vôbec spoločenská zhoda na tom, aké ciele chceme dosiahnuť v rámci výroby potravín a akými metódami ich chceme realizovať?

O príčinách súčasného stavu a možných trajektóriách ďalšieho vývoja v podcaste diskutovali Lucia Baľaková, spoluzakladateľka platformy Živá Záhrada a Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska. Podnety na diskusiu predkladali Tomáš Uhnák, analytik agro-potravinových systémov a Dávid Koronczi, umelec a redaktor časopisu Kapitál.

Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

V podcaste sme sa rozprávali s autorkou úspešného reportážneho projektu Sašou Uhlovou. Tentokrát z prostredia východoeurópskych migrantov na západe Európy.
Vo svojej knihe Hrdinové kapitalistické práce v Evropě autorka popisuje ako sa necháva zamestnávať v rôznych odvetviach, ktoré sú často postavené na lacných pracovných silách. Opisuje prácu v poľnohospodárskej oblasti, v ubytovacích službách, a nakoniec v sociálnych službách pre seniorov vo Francúzsku.

Rozprávali sme sa aj o platovej nerovnosti medzi východom a západom Európy, ktorá priamo ohrozuje európsku integráciu a je dlhodobo neudržateľná. Odpovede na otázky týkajúce sa porušovania ľudských práv na trhu práce sme hľadali spolu s moderátorkou podcastu Barborou Nemčekovou.

Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.