Poľnocast.sk Poľnoinfo.sk

Portál poľnoinfo.sk mal záujem pripraviť rozhovor so slovenským ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom. Keďže naša požiadavka ešte zo záveru marca zostala doteraz bez odpovede, oslovili sme českého ministra Mareka Výborného. Potvrdenie od českého ministerstva s termínom rozhovoru prišla ani nie 24 hodín od zaslania požiadavky. Promptne český agrorezort vypláca aj priame platby. Pri základných schémam sú vyplatení na takmer 100 percent a ekoschémy začali administrovať v závere marca, pričom o tomto termíne boli poľnohospodári za riekou Moravou informovaní od jesene. Českého ministra sme sa pýtali na otázky s presahom na Slovensko. Hovorili sme napríklad o vyhlásení už druhej investičnej výzvy v ČR z aktuálneho programového obdobia, pričom slovenskí poľnohospodári zatiaľ nemajú k dispozícii ani len detaily čerpania týchto zdrojov. Český minister Marek Výborný hovorí aj o téme personálnych nominácií, systéme vyplácania priamych platieb, riešení nezrovnalostí, objeme zahraničného obchodu s agromoditami či o spolupráci so slovenským agroministerstvom.

Ján Jelen, predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska od polovice januára jasne pomenúva situáciu, ktorá nastala vo vyplácaní priamych platieb. Neschopnosť slovenských úradov nikdy nezakrýval Bruselom a keď členovia organizácie, ktorú vedie protestovali, prišli tam, kde sa rozhoduje – pred ministerstvo pôdohospodárstva. V druhej polovici marca rokovali s najužším vedením agrorezortu štyri hodiny. No múdrejší nie sú. Stále majú obavy, že Slovensko bude vracať stovky miliónov eur nevyplatených podpôr do Bruselu a štát v lepšom prípade vyplatí dotácie zo svojho. V rozhovore sa nevyhýbame ani téme pôdy. Ján Jelen má jasný názor – vlastníctvo pôdy by malo byť nad užívacím vzťahom.

Margita Štefániková je prvá a dosiaľ jediná riaditeľka v dvadsaťročnej histórii Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka. Po rokoch prudkého poklesu počtu chovateľov dojníc sa zdá, že sa v minulom roku situácia upokojila. Mohla tomu pomôcť nepriaznivá situácia v rastlinnej výrobe, ale aj sľúbené podpory v novom programovom období, ktoré si chovatelia dojníc vyargumentovali. Dlhodobým problémom je však investičný dlh. V tretine aktuálneho programového obdobia stále nie sú zrejmé detaily o finančných nástrojoch. Margita Štefániková v rozhovore upozorňuje, že potrebných by bolo až 500 miliónov eur, aby sa súčasných 329 prvovýrobcov mlieka dobudovalo do určitej technologickej úrovne.

Ošípané v Boľkovciach skŕmia viac obilnín, ako dokáže tamojšie družstvo vypestovať. V posledných rokoch sa situácia s ich domácim odbytom zhoršuje a zvieratá končia najmä na zahraničných bitúnkoch. Pred dvoma rokmi ich postihla katastrofa v podobe afrického moru ošípaných. Následne zažili obrovské vábenie, aby zlikvidovaný chov ošípaných už neobnovili. Nepodľahli mu. Dnes postupne obnovujú výrobu a púšťajú sa do veľkej rekonštrukcie objektov živočíšnej výroby. Aj oni však narážajú na nepružné fungovanie Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Dnes sa dokonca obávajú, či stihnú svoje investičné zámery dokončiť včas. V ďalšom z pravidelných rozhovorov sme sa rozprávali s Rastislavom Slocíkom, predsedom družstva Agrospol Boľkovce.

Alojz Hlina v posledných týždňoch pravidelne otvára tému priamych platieb. Vypočujte si náš pravidelný podcast, kde sme sa s poslancom Národnej rady SR za opozičnú stranu Sloboda a Solidarita okrem chýbajúcich podpôr rozprávali aj o tom, či jeho farma čerpá priame platby, prečo sa uchyľuje k vizuálnym pomôckam, ako je napríklad snežné delo pred budovou platobnej agentúry, alebo, aká je parlamentná matematika. Neobišli sme ani jeho pohľad na poľnohospodárstvo a možnú legislatívnu aktivitu. 

PD Sokolce sú jedným z najväčších poľnohospodárskych podnikov na Slovensku. Ich dlhoročný predseda Peter Lelkes dokázal udržať v komárňanskom okrese symbiózu rastlinnej a živočíšnej výroby. Ako sa im hospodári v čase, keď sa ceny rastlinných komodít prepadli na 40 až 60 percent ich nedávnej úrovne? Ako vníma, že v rámci strategického plánu sa na Slovensko pozerá ako na jeden unifikovaný celok? A prečo by v rámci ekoschém uprednostnil, aby si každý poľnohospodársky subjekt vypracoval svoj vlastný ekoschémový plán? Nevynechali sme ani tému súčasného postavenia živočíšnej výroby, investícií, zamestnanosti alebo generačnej obmeny.