sPrávne naladen‪í‬ TaylorWessing Bratislava

Od júna 2023 by mala byť účinná reforma súdnej mapy, ktorej zámerom je zvýšiť kvalitu a efektívnosť súdneho rozhodovania, a tým aj dlhodobo nízku dôveru obyvateľov v súdnictvo. Nová súdna mapa prinesie zmenu v počte súdov, v súdnych obvodoch a najmä teda špecializáciu sudcov tak, aby konkrétni sudcovia vždy rozhodovali prípady spadajúce pod tú istú právnu agendu (obchodnú, rodinnú, civilnú...). 
Hosťom tejto epizódy podcastu je Samuel Spáč ktorý je odborným asistentom na Katedre Politológie Univerzity Komenského a pôsobí v Judicial Studies Institute na Masarykovej Univerzite v Brne. Samuel sa vo svojom výskume zameriava na témy súdnictva a právneho štátu, stav demokracie, súdnické inštitúcie a rodové otázky a v podcaste rozpráva, okrem iného, o súdnej mape, o slovenských sudcoch a o tom, v akom stave je naše súdnictvo.

Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Tak znie úplne prvá veta zákona o rodine a rovnakú definíciu manželstva obsahuje aj naša Ústava ako jeden z najdôležitejších prameňov práva na Slovensku. Manželstvo je v prvom rade právna a spoločenská inštitúcia, ktorá má pre manželov a ich deti významný praktický a právny rozmer. Vďaka ochrane, ktorú manželstvo požíva zo strany štátu a zákonodarcu majú manželia konkrétne osobitné práva, ale aj povinnosti, ktoré osoby, ktorých zväzok nie je takýmto spôsobom formalizovaný, nemajú k dispozícii.
V tejto epizóde podcastu sa Kristína Kešnerová rozpráva s partnerkou advokátskej kancelárie TaylorWessing, Andreou Čupeľovou o právnom rozmere partnerského spolužitia osôb rovnakého pohlavia, o tom akým výzvam musia čeliť z dôvodu absencie právnej ochrany ich zväzku a tiež o tom, čo s tým môžeme, alebo skôr musíme, robiť.

Rusko pred tromi týždňami začalo vojnu na Ukrajine. S týmto aktom agresie v našom regióne a s pribúdajúcimi sankciami voči Rusku a ruským oligarchom sa javí ako nevyhnutné rozprávať sa o vzťahu západných krajín k ruským peniazom a k spôsobu, akým ich doposiaľ akceptovali či dokonca s otvorenou náručou vítali. O tom, prečo ruskí oligarchovia majú niesť následky za vojnu na Ukrajine a ako sa musí zmeniť prístup k transparentnosti bohatstva, a najmä jeho pôvodu sa Kristína Kešnerová rozprávala s investigatívnym novinárom Adamom Valčekom a partnerom advokátskej kancelárie TaylorWessing Andrejom Leontievom.

Potrebujeme na Slovensku súkromné nadácie ako alternatívu k českým zvereneckým fondom, rakúskym Privatstiftungen alebo anglickým trustom? 
Trusty majú v anglosaskom právnom systéme bohatú históriu a od prijatia nového českého občianskeho zákonníka sa o nich z médií dozvedáme čím ďalej tým viac pod označením zverenecké fondy. České zverenecké fondy nemajú právnu subjektivitu a majetok v nich nikto nevlastní. Napríklad v katastri nehnuteľností sa toto „vlastnícke vákuum“ prejavuje tak, že ako „vlastník“ je zapisovaný správca fondu.
Verejne známymi osobami, ktoré si založili zverenecký fond sú napríklad bývalý český premiér Andrej Babiš či jeden zo zakladateľov Penty, Jaroslav Haščák – v oboch prípadoch vytvorenie zvereneckého fondu vzbudilo záujem verejnosti a špekulácie o skutočnej motivácii, ktorá viedla k tomuto kroku. 
V tejto epizóde podcastu sPrávne naladení sa partner advokátskej kancelárie TaylorWessing, Radovan Pala pozrie na podstatu trustov, vysvetlí na čo by mali a naopak nemali slúžiť a komu tento inštitút na Slovensku chýba. 

V roku 2003 Američanka Elizabeth Holmes prerušila svoje štúdium na Stanforde a založila spoločnosť Theranos. Cieľom tohto startupu bolo vyvinúť technologické riešenie, ktoré bude schopné vykonať diagnostiku ochorení z minimálneho množstva krvi a to oveľa lacnejšie a flexiblnejšie ako pri štandardnom testovaní vzoriek v laboratóriách. Tento cieľ sa nepodarilo dosiahnuť a keby tu ten príbeh skončil tak by Theranos upadol do zabudnutia ako množstvo ambicióznych projektov, ktoré z toho či onoho dôvodu skrátka nevyšli.  
Namiesto priznania porážky však spoločnosť Theranos na čele s Elizabeth Holmes v zmysle hesla „fake it till you make it“ dlhodobo všetkým tvrdila, že projekt je úspešný. To nakoniec viedlo k množstvu mimosúdnych urovnaní, sankcií a skončeniu podnikateľských aktivít Theranosu. V súčasnosti prebieha trestné konanie proti Elizabeth Holmes a jej bývalému kolegovi a partnerovi za podvod voči investorom, lekárom a pacientom.  
V súvislosti s týmto, pomerne známym prípadom sme sa rozhodli venovať túto epizódu podcastu startupom a spôsobu ako fungujú, ako sú financované a čím sa vlastne líšia od, štandardných obchodných spoločností. Na otázky Kristíny Kešnerovej odpovedá advokát TaylorWessing, Marek Anderle.  

Krátko po predstavení aplikácie TikTok si dvaja Austrálčania, správne predpokladajúc úspech tejto platformy zaregistrovali doménu tiktoks.com. Keď na to spoločnosť ByteDance, ktorá TikTok vlastní prišla, ponúkla držiteľom domény štedrých 145.000 USD za to, že uvedenú doménu na ByteDance prevedú. Títo dvaja Austrálčania si to však zrejme všetko dobre vypočítali a vyšlo im, že viac sa im oplatí ak si doménu nechajú a využijú ju na podnikanie v oblasti získavania followerov. Takáto praktika, pri ktorej si niekto špekulatívne registruje doménu známej značky za účelom profitovať z nej sa nazýva cybersquatting. Ten, rovnako ako iné praktiky často vedie k doménovým sporom, o ktorých sa Kristína Kešnerová rozpráva v tejto epizóde podcastu s odborníkmi na právo duševného vlastníctva, advokátmi Jánom Lazurom a Zoltánom Nagyom. Ján, okrem toho, že je partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing, tak rozhoduje doménové spory ako jeden z expertov Arbitrážneho centra pre alternatívne riešenie doménových sporov.