Zamyslenia EVS Zamyslenia EVS

„Blahoslavení tí, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa menovať.“ Evanjelium podľa Matúša 5:9

Byť tým, kto tvorí pokoj, znamená prinášať pokoj všade tam, kde človek stojí, kadiaľ človek kráča. Z takého človeka vychádza vplyv, ktorý bezprostredne ovplyvňuje ostatných ľudí. Je ho vidno v charaktere a v osobnosti človeka.

Nie je to nič, s čím sa človek rodí. Naopak, ide tu o konanie a správanie, ktoré je v úplnom protiklade ku konaniu, ktoré vychádza z nášho prirodzeného človeka.

Je to Ježišova myseľ, ktorá vytvára pokoj a spôsobuje, že kresťan je tvorcom pokoja.

To, čo slovo pokoj v skutočnosti znamená, nie je také ľahké vysvetliť. Biblické slovo pre pokoj v skutočnosti vyjadruje nebeskú harmóniu. Je výrazom niečoho neviditeľného a nevysvetliteľného, čo pôsobí na človeka dobre, vytvára miernosť a znášanlivosť, zmierňuje protiklady a neopätuje nepriateľstvo.

Tí, ktorí so sebou prinášajú pokoj, sú živým svedectvom toho, že patria Bohu.

Preto budú v deň súdu nazvaní Božími synmi. Budú blahoslavení za to, ako žili v tomto čase.

Toto nám ukazuje, aké je nesprávne, keď ľudia, ktorí sa považujú za kresťanov, zapríčiňujú delenie, rozpoltenosť, boje, hádky a mnoho iného zla. Predvádzajú satanove praktiky a nebudú nazvaní Božími synmi.

Preto sa musíme vyskúšať pred tvárou Boha!

Ak je to s nami zlé, je potrebné obrátiť sa k Nemu, k Ježišovi Kristovi, ktorý je naším pokojom! Od Neho pochádza pokoj, ktorý sa skrze nás dostáva do nášho okolia.

„Povstal teda rozpor medzi nimi, takže sa rozišli. Barnabáš vzal Marka a odplavil sa na Cyprus.“ Skutky apoštolov 15:39

Začiatok Pavlovej druhej misijnej cesty bol strašný. Prudký nesúhlas rozdelil dvoch bratov. Pavol a Barnabáš sa nevedeli dohodnúť. Predmetom sporu bol Barnabášov bratranec Ján Marek. Cestoval s nimi počas prvej časti prvej misijnej cesty, ale keď mali ísť do Malej Ázie, vrátil sa domov. Teraz chcel ísť s nimi na druhú cestu. Barnabáš súhlasil, ale Pavol trval na tom, aby nešiel, pretože ich opustil a nezúčastnil sa na ich práci. Výsledkom bolo, že sa Pavol a Barnabáš rozdelili.

Mnohí zbožní kresťania si myslia, že za takýchto okolností Boh nemôže požehnávať, ale v Antiochii si to nemysleli. Vyslali Barnabáša s Markom a Pavla so Sílasom.

Spory a napätia medzi bratmi sú nešťastím. Božie slovo nás povzbudzuje, aby sme medzi sebou zachovávali pokoj. Rozpory kradnú dôveru aj radosť. Boh je však taký veľký a milostivý, že pre svoju službu môže používať aj deti, ktoré zlyhávajú. Musíme byť opatrní, aby sme požehnaniu neurčili hranice, ktoré Božie slovo nenastavilo.

Pavol a Sílas mali užitočnú cestu; priniesli evanjelium do Európy a niet pochýb o tom, že Hospodin bol aj s Barnabášom a Markom. Pán si vo svojej službe používa hriešnikov.

V cirkvi to platí aj dnes. Nesúhlas a spory medzi bratmi sú hriechom, ale nemali by sme sa tým nechať paralyzovať. Musíme pokračovať vpred s dôverou, že Božia milosť prináša život, pokrok a rast.

Taktiež musíme žiť v neustálej modlitbe, aby Hospodin svojím Duchom uzdravil rany, ktoré sme spôsobili. V poslednom liste, ktorý od Pavla máme, spomína Jána Marka. Žiada Timoteja, aby ho priviedol so sebou do Ríma, a potom dodáva: „Pretože mi je užitočný v mojej službe.“

Boh dokáže spojiť bratov, ktorí majú spor. Je dobré, ak sa to stane na ich spoločnej ceste do neba.

Pozhováraj sa o tom s Ježišom. Robí zázraky — dokonca aj dnes.

„Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem;“ (J 15:14)

Nemôžeš byť priateľ s niekým, s kým nemáš vzťah. Priateľstvo zahŕňa dávanie a prijímanie. Patrí k nemu ponúknuť niečo niekomu, kto to potom opätuje.

Rovnako nemôžeme povedať, že sme Božími priateľmi, ak nespĺňame kritériá, ktoré nám stanovil prostredníctvom Ježiša: „Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem;“ (J 15:14)

Skutoční Ježišovi priatelia Ho budú poslúchať. Predstav si niekoho, kto o sebe tvrdí, že je tvojím blízkym priateľom, ale vždy o tebe hovorí za tvojím chrbtom, osočuje ťa a klame o tebe. Ideš za takým človekom a povieš mu: „Prepáč, ty si môj priateľ?“  

Ten človek zareaguje: „Áno, som tvoj priateľ.“

Potom sa spýtaš: „Ak si naozaj môj priateľ, prečo o mne šíriš klamstvá? Niekto mi práve povedal, že si o mne povedal toto. Je to pravda?“

„Je mi to ľúto,“ tvrdí tvoj priateľ. „Je to pravda, ale naozaj ťa mám rád. Môžeš mi odpustiť?“ Potom sa tvoj priateľ na druhý deň objaví s pekným darčekom a vyjadrí sa: „Stále chcem byť tvojím priateľom.“ Tak mu odpustíš.

Ale na ďalší deň sa dozvieš, že ťa znova ohovára. Opäť ho teda konfrontuješ. Zase sa ospravedlní a dá ti drahší darček ako ten predchádzajúci.

O niekoľko dní neskôr sa stane to isté. Nakoniec sa rozhodneš: „Nechcem tvoje darčeky. Chcem len tvoje úprimné priateľstvo a vernosť.“

Vo vzťahu k Bohu môžeme byť ako ten neverný priateľ. Môžeme tvrdiť, že sme Jeho priatelia, ale neposlúchame Ho. Opakovane porušujeme Jeho prikázania a potom sa to snažíme vynahradiť. Poslušnosť voči Bohu však nemožno ničím nahradiť.

Svoju lásku k Bohu môžeme prejaviť úplne jednoducho, a to tak, že budeme robiť to, čo nám hovorí. Ak to nerobíme, potom naozaj nemáme právo nazývať sa Jeho priateľmi.

„… slúžte Pánovi; veseľte sa v nádeji…“ (R 12:11,12)

Každá generácia sa stáva čoraz závislejšou od sedatív života, pretože potrebuje utíšiť jeho bolesť. Utláčaný pocitom nezmyselnosti a zmareným zámerom človek nenachádza žiaden významný cieľ či záväzok, ktorý by ho poháňal a žiaden vnútorný podnet, ktorý by dal zmysel jeho existencii. Kristus ťa môže zachrániť od trápenia z nudy. Čaká na to, aby ti dal nový smer a zobral nespokojnosť z tvojho života. Nedávno som sa vo svojom spoločenstve rozprával s mužom, ktorý sa práve obrátil. „Nevedel som, čo robiť so svojím voľným časom,“ vravel mi, „no teraz mám záväzok a cieľ, ktorý som dosiaľ nepoznal.“

Modlitba dňa

Dokonca aj tá najmenšia práca, ktorú dnes vykonám, je súčasťou mojej služby Tebe, Pane. Pomôž môjmu srdcu byť tak naplneným Tvojím Duchom, že sa budem tešiť z každej úlohy, ktorá je predo mnou.

„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.“ Evanjelium podľa Matúša 5:8

Slová „čistého srdca“ tu znamenajú nerozdelené srdce. Je to srdce, ktoré nie je rozpoltené a nemá rozpoltenú vôľu, srdce, ktoré chce len jednu vec; chce to, čo chce Boh.

Čisté srdce môžeme charakterizovať aj ako srdce úprimné pred Pánom. Pán pomáha tým, ktorí majú voči Nemu úprimné srdce. V reči Novej zmluvy môžeme povedať, že čisté srdce, to je to isté, ako srdce znovuzrodené.

Po príchode hriechu na tento svet, sa človek s takýmto srdcom nerodí. Žiaden človek si nedokáže sám v sebe vytvoriť čisté srdce. Ale máme právo modliť sa za to.

„Srdce čisté stvor mi, ó Bože.“ (Ž 51:12)

Stvoriť, to znamená vytvoriť niečo z ničoho. Boh v nás vytvára to, k čomu v nás nie sú predpoklady. Stáva sa to v okamihu, keď človek prichádza k viere v Pána Ježiša a Pán Ježiš odvtedy skrze vieru prebýva v srdci človeka.

Tí, ktorí majú takéto srdce, uvidia Boha. Ale ten, kto nie je narodený znova a teda nemá čisté srdce, nemôže Boha vidieť a žiť.

Poznávacím znakom toho, či má človek čisté srdce je to, či sa viní a odsudzuje kvôli svojmu hriechu a cíti potrebu pozerať sa na Pána Ježiša ako na svoju jedinú záchranu! Ten, kto taký je, má svoj život v

Pánovi Ježišovi a stáva sa prameňom požehnania pre svojich blížnych.

„Ja, ja zotieram tvoje priestupky kvôli sebe samému, a na tvoje hriechy nebudem spomínať.“ Izaiáš 43:25

Existuje hriech, ktorý nazývame priestupkom. To sú skutky, ktoré si nemal robiť. Vieš, že ti v očiach ľudí dávajú nálepku, preto sa ich snažíš skryť. Nemáš rád, keď ťa ostatní prekuknú. Máš dojem, že si ťa v takom prípade prestanú iní vážiť.

Je hrozné pomyslieť, že všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

Čo sa stane?

Najhoršie zo všetkého je stretnúť Boha s hriechmi, ktoré nemáš odpustené. Ale prečo by si to robil, keď Boh túži zbaviť ťa tvojich priestupkov a zločinov?

Vpusť Ježiša do svojho tvrdého a nečistého srdca. Vyznaj Mu všetky svoje skryté hriechy. Vymaže ich, Ani jeden hriech nezostane, keď sa ho dotkne Ježišova krv.

Je ťažké pochopiť, že si spomenieš na niečo, čo Hospodin už zabudol. Ale tak je to s Božím dieťaťom. Pamätáš si hriechy a zlyhania. Nasledujú ťa ako tiene počas celého života. Keď sa objavia, stále cítiš ich obviňujúcu silu.

Ale u Boha je to iné. To, čo vymazal, si viac nepamätá. Odstránil to. Zabudol na to.

Sme prekvapení, aká sila je v Baránkovej krvi. Nečistý, špinavý hriešnik sa stáva biely ako sneh. Zlomené veci sa zaceľujú. Ty sa javíš ako človek, ktorý nikdy nezhrešil.

Tak mnoho ľudí si myslí, že Boh nám odpúšťa kvôli nám samým. Výsledkom toho je mnoho zápasov a pochybností. Milosť sa stáva neistou. Neustále sa musíš pýtať: Som taký, že Boh môže zmazať moje zločiny? Takéto otázky si nemusíš klásť. Namiesto toho sa môžeš pýtať: Je Ježiš taký, že má pre mňa milosť? O odpovedi nesmieš pochybovať. Dal ju, keď povedal: „Dokonané je.“