Každá reč Božia je prečistená, On je štítom tým, čo sa k Nemu utiekajú. (Pr 30,5) Keď čítam tieto slová v knihe Prísloví, spomínam si na starého priateľa, ktorý je už u Pána. Volal sa Mikael Sandell a bol farárom vo Fínsku. Keď mal pätnásť rokov brigádoval v banke. Po niekoľkých mesiacoch musel skončiť, lebo vedenie banky aj zamestnanci si mysleli, že príliš veľa hovorí o Ježišovi. Keďže Mikaelovo srdce bolo plné Ježiša, nemohol mlčať o Božom Synovi, ktorý prišiel na svet, aby spasil hriešnikov. „Keďže požiadavkou je, aby som prestal hovoriť o Ježišovi, tak musím skončiť v banke,“ povedal Mikael. Po nejakom čase pocítil Mikael povolanie stať sa farárom, tak začal študovať teológiu. Keď už pracoval ako farár, po krátkom čase sa našiel niekto, kto si myslel, že berie Bibliu príliš doslova. Takto predsa človek v dnešnej modernej dobe nekáže. Biskup teda poslal troch teológov, aby sa s ním porozprávali. Tí traja rátali s tým, že stretnú roztraseného mladého farára. Stretli však farára, ktorého tvár žiarila ako slnko. Svojim hosťom pripravil kávu a jedlo a povedal: „Vitajte bratia.“ Ten najstarší povedal prísnym hlasom: „Je ti jasné, že máme veľa otázok? „Áno, preto som si na vás vyhradil celý deň. Ale mám otázku. Môžem vám položiť jednu otázku?“ „Samozrejme.“ „Moja otázka teda znie: Vy bratia, ktorí ste ku mne tak sebaisto prišli, čo si myslíte o sebe? Ste ľudia?“ Teológovia sa na seba pozreli, potom na Mikaela. Pýtali sa, či je to nejaký chyták. „Nie, je to vážna otázka. Ste ľudia?“ Samozrejme, že návštevníci boli ľudia. Vtedy Mikael jasným hlasom plným vážnosti povedal: „Pán v Liste Rímskym hovorí: Nech sa ukáže, že Boh je pravdivý a každý človek luhár…“ „Tak komu mám dôverovať? Začneme rozhovor?“ Bola to krátka návšteva. Mladý farár zostal v službe. Keď som bol mladým farárom ja, Mikael šiel do dôchodku.Tento starý farár, jeho prívetivosť kombinovaná s pevnosťou a mnoho jeho dobrých rád boli požehnanou pomocou a korekciou pre môj život a službu. Keď mi bolo v službe ťažko alebo keď som bol unavený a slabý a chcel som sa vzdať, prišiel telefonát od Mikaela: „Brat v Kristu. Pamätaj, že Božie slovo stojí pevne, aj keď všetko ostatné padá.“ Tento muž žil s Bohom, poznal svojho Boha a mal duchovnú silu viesť iných do atmosféry viery. Mikael v mojom srdci vyvolal túžbu žiť úplne a naplno pre Boha. Bol človekom modlitby. Jeho modlitby neboli násilné, ale živé. Nikdy sa nemodlil za dostatok a šťastie. Nemodlil sa ani za dlhý život, ani za víťazstvo nad nepriateľmi. Podobne ako muž v Prísloviach sa modlil za to, aby bol čestný a skutočný. Dve veci žiadam od Teba, neodopieraj mi ich skôr, ako zomriem: Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem… (Pr 30,7-8) Prešlo už veľa rokov od Mikaelovej smrti. Ja sám som už starý. Nebolo vždy ľahké slúžiť Bohu. V službe som zažil aj sklamania, aj pády. Keď sa pozerám na muža v Prísloviach, pýtam sa sám seba: „Sú tieto veci pre mňa dôležité?“ Nie šikovnosť, ale pravda. Nezamestnávať sa šťastím, ale posvätením. Nehľadať chválu a bohatstvo, ale byť skutočný. Niekto možno povie, že sa mal modliť za dôležitejšie veci. Z Biblie ale vieme, že táto modlitba má dostatočnú dôležitosť. Bohu totiž nie je ľahostajné, ako žijeme v bežnom živote. Jakub hovorí: „Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba.“ ( Jk 1,22) Každá reč Božia je prečistená, On je štítom tým, čo sa k Nemu utiekajú. (Pr 30,5) Preto volám na Neho, lebo vidím, že Jeho čistota je v silnom kontraste k môjmu charakteru a mojim slovám. Bože, buď milostivý mne hriešnikovi. Keď je toto naša modlitba, patríme k svätým. Kto je svätý? To sú hriešnici, ktorým je odpustené a vstali vždy, keď padli. Preto sa aj ja modlím: Dve veci žiadam od Teba, neodopieraj mi ich skôr, ako zomriem: Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem… Curt Westman
