Zamyslenia EVS Zamyslenia EVS

„Ježiš Kristus… ktorý nás miluje, ktorý nás svojou krvou oslobodil od našich hriechov.“ Zjavenie Jána 1:5

Existujú slová, ktoré sa kresťanovi nikdy nezunujú. Prinášajú do jeho života bohatstvo a plnia ho radosťou.

Ježiš Kristus nás miluje. Tieto slová sú kľúčom pre nás, aby sme pochopili Ježišov život. Majú aj kľúč k najhlbším veciam srdca.

Poháňala Ho láska. ,,… a keďže miloval svojich, ktorí boli na svete, dokonale im preukázal lásku.“ Prvé, s čím sa Jeho priatelia stretli, bola Ježišova láska; a bola tiež to posledné. Po vzkriesení ich opäť zahrnul prúdom svojej lásky.

Ježiš chce, aby si vedel, že ťa miluje. Skrze svoje Slovo ťa vedie do mnohých okolností, ale v prvom rade ťa uisťuje o svojej láske. Raduje sa, keď vieš, že ťa miluje.

Môže byť zdravé dívať sa dopredu. Pre kresťana je dobré, keď je realistický. Božie slovo nás nenecháva na pochybách, že nás čakajú zápasy a problémy. Napriek tomu si musíš dávať pozor, aby tvoju myseľ nepremohli skúšky, ktoré ťa čakajú. Odpočívaj vo viere, že ťa cez ne Pán prevedie a nech ti slovo o Ježišovej láske dáva slobodu konať!

Nik a nič ťa nemôže oddeliť od Kristovej lásky. Obklopuje ťa za každých okolností. Ponesie ťa až do neba. Keď uvidíš Ježišovu tvár, budeš premožený. Budeš Ho chváliť na veky vekov.

Ježišova láska je jedno s Jeho krvou. Práve krv je znakom, ktorý odstráni všetky tvoje pochybnosti, že si pre Neho vzácny. Keď si to uvedomíš, s vďačnosťou sa pred Ním skloníš.

Nikdy nedokážeš pochopiť hĺbku Ježišovej lásky. Ale na tom nezáleží, len keď ťa obklopuje. Znamená to, že tvoje hriechy už nie sú na tebe. Niekto iný ich odňal. Zároveň si oblečený do čistého a svätého rúcha spásy. Spolu so všetkými veriacimi si nevestou Ježiša Krista. Čoskoro príde na nebeských oblakoch, aby ťa priviedol domov.

“On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám.” Evanjelium podľa Jána 16:14

Tu čítame, čoho sa týka pôsobenie Svätého Ducha. Jeho úlohou je urobiť známym a osláviť Pána Ježiša medzi nami. Nemôžeme veriť v Pána Ježiša sami zo seba. Nie sme vstave porozumieť Božiemu Slovu a veriť mu. A ani nie sme vstave vyznať pravdu o sebe samých a prísť k Pánovi Ježišovi so svojím hriechom.

Nielenže sme kvôli našim hriechom stratili úctu pred Bohom, ale stratili sme aj samotnú schopnosť mať Boha v úcte. Preto Otec povolal svojho Svätého Ducha, aby nám pomohol ku spáse tým, že bude prebývať v našom srdci.

Medzi konaním obidvoch Radcov, ktorých máme, je tesné spojenie. V starozmluvnej dobe ešte nebolo Božieho Syna, ktorý by bol prišiel v tele a Jeho dielo ešte nebolo dokonané. Stalo sa to až vtedy, keď zomrel ako človek za naše hriechy a vstal z hrobu. Ale ľudia boli spasení aj vo vtedajšej dobe. Vierou v Toho, ktorý mal prísť. Mohlo sa to stať len cez ustanovenia a úrady, ktoré Boh ustanovil v Izraeli. Vtedy bolo pôsobenie Ducha spojené s týmito nariadeniami.

Ale takých, ktorí vzali Božie Slovo vážne a prišli k viere a k životu skrze tieto nariadenia, bolo len niekoľko. Väčšina zostala odpadnutým ľudom. Avšak tí, ktorí sa nechali spasiť a sklonili sa pred Bohom, dostali Božieho Ducha aj v starozmluvnej dobe. Vidíme to aj zo všetkých modlitieb o Božom Duchu, ktoré nachádzame v Knihe Žalmov.

Aj pohania sa na tom mohli podieľať, ale museli sa poddať nariadeniam, ktoré dal Boh Izraelu.

Boh dal sľub, že jedného dňa sa toto všetko zmení. Hneď, ako bude dielo prvého Radcu dokonané, bude možné pre každého človeka na zemi dostať Svätého Ducha vierou v Neho.

Pre nás je tento sľub splnený. Duch Svätý môže meno Pána Ježiša osláviť aj medzi nami!

„… tvár mal ako slnko, keď svieti v plnej sile.“ Zjavenie Jána 1:16

Ak sa dívaš na seba, zvádza ťa to k malomyseľnosti. Živý kresťan je vždy so sebou nespokojný. Nepriateľ duší to vie, preto chce, aby si sa znova a znova díval do svojho vnútra.

Nerob to!

Jeden skúsený kresťan povedal: Vždy, keď sa pozrieš na seba, musíš sa desaťkrát pozrieť na Ježiša.

Ježiš svieti ako slnko v plnej sile. On dáva svetlo, život; sám osebe dokáže zapáliť dušu. Dáva ti svoje láskavé srdce spasenia. Prežíva s tebou trápenie iných a posiela ťa k nim.

Ježiš tiež vytvára svetlo v tvojom vnútri. Sám si tmou, ale ak veríš v Neho, si napriek tomu svetlom. Tvoj život nie je tmavý, pochmúrny a beznádejný. Vládne v tebe svetlo. Musíš všetky bremená vložiť na Pána a už ich viac nemusíš niesť. Preto môžeš odvážne kráčať vpred. Ak uprieš oči na Neho, vidíš svetlo bez ohľadu na to, aké tmavé sa javí všetko v tvojom okolí.

Ježiš dáva život. V Ňom je zlomený osteň smrti. Prešiel si zo smrti do života; preto budeš žiť, aj keď zomrieš.

Vždy, keď uvidíš nádherný jas slnka, budeš o tom presvedčený. Ak vidíš Ježiša, potom si svet môže hovoriť, čo chce. Neurobí to na teba žiadny dojem. Vieš, prečo máš na veci taký odlišný názor? Vidíš, zatiaľ čo svet je slepý.

Keď ti do oka svieti slnko, uvedomíš si jas slnečného svetla. Pri pohľade naň je ťažké vidieť niečo iné. Ak uprieš oči na Ježiša, stáva sa obnovujúcou a premieňajúcou silou v živote. Robí z teba nového človeka.

Stane sa pre teba všetkým. Celá tvoja sila pochádza od Neho. Všetky pramene života sú v Ňom. Všetko v tvojom živote smeruje k Nemu. Je slnkom, ktoré svieti v plnej sile.

„A som presvedčený, že Ten, ktorý počal vo vás dobré dielo, aj ho dokoná až do dňa Krista Ježiša.“ (F 1:6)

Byť kresťanom je viac než len náhle obrátenie. Je to každodenný proces, ktorým rastieš, aby si bol čoraz viac podobný Kristovi. Keď začínaš, začínaš ako bábätko. Biblia ťa musí kŕmiť jednoduchými vecami, a postupne sa učíš chodiť vo svojej kresťanskej viere. Najprv budeš padať a robiť mnoho chýb, ale musíš pokračovať v raste. Napriek tomu existuje mnoho ľudí, ktorí prestali rásť. Ostali duchovnými bábätkami celý svoj život. Obávam sa, že táto skúsenosť je dnes veľmi bežná. Možnože je to aj tvoja skúsenosť.

Pamätáš si na deň, keď si odovzdal svoje srdce a život Bohu? Bol si si istý víťazstvom. Aké jednoduché sa zdalo byť víťazom skrze Krista, ktorý ťa miloval. Dnes majú so sebou problémy tisíce kresťanov. Veľká potreba súčasného kresťanského sveta je naučiť sa tajomstvo každodenného víťazstva nad hriechom.

Modlitba dňa

Otec, toľkokrát som padol, ale ty si mi milujúco dal svoju silu vytrvať.

„A tak: kto vie dobre robiť, a nerobí, má hriech.“ Jk 4:17

Predstav si, že niekto v budove zbadá požiar a vybehne, aby si zachránil život, ale neurobí nič, aby pomohol ostatným, ktorí sú stále dnu. A čo je ešte horšie, ani nezavolá hasičov. Namiesto toho vyjde von a správa sa, akoby sa nič nestalo.

To by nebolo len zlé, ale dokonca by to bol trestný čin.

Alebo povedzme, že lekár urobí pacientovi sériu vyšetrení a zistí, že by ho vyliečili antibiotiká alebo možno jednoduchá operácia. No cíti sa nepríjemne, až trápne, keď má pacientovi oznámiť zlé správy. Radšej ho pošle preč a povie: „Môžete ísť.“ To je nezodpovedný lekár.

O čo horšie je však poznať cestu do neba, vedieť, ako možno mať odpustené hriechy a nájsť zmysel a dôvod života a nepovedať to? Preto nešíriť evanjelium môže byť hriech.

Uvedom si – hriech má mnoho definícií. Hriechom je prestúpenie, ale aj ľahkovážne prehliadanie. Hriech prestúpenia je porušením prikázania a prekročením čiary. To je vtedy, keď spravíš niečo, o čom vieš, že je to zlé.

Na druhej strane, hriech zanedbania je neurobiť niečo, o čom vieš, že je to správne. Biblia hovorí: „A tak: kto vie dobre robiť, a nerobí, má hriech.“ (Jk 4:17)

Na chvíľu vynechajme slová „kázať“ a „evanjelium“ a položme na stôl iné: „odporúčanie“. Každú chvíľu niečo odporúčame, od reštaurácií po najlepšie produkty na nákup. A keď nám niekto niečo odporučí, má to vážnosť.

Osvojme si teda túto myšlienku a aplikujme ju na šírenie evanjelia. Ochotne rozprávame o hamburgeroch, ale sme ochotní hovoriť o Ježišovi?

„Nemyslite na predošlé deje, o pradávnych neuvažujte! Ajhľa, tvorím nové; už teraz to raší. Nebadáte to? Veru, robím cestu na púšti, rieky v pustatine.“ Izaiáš 43:18 — 19

Niektorí ľudia sa nevedia poučiť z minulosti, preto musia prejsť cez mnohé draho získané skúsenosti, ktoré si mohli ušetriť.

Iní sa zas nedokážu oslobodiť od svojej minulosti. Paralyzuje ich. Myslia si, že stav Božieho ľudu je beznádejný Zažili tam toľko sklamaní a pádov, že človek už nemôže dúfať v žiadnu budúcnosť. To isté platí pre ich život. Príležitosti sú zbytočné.

Je nebezpečné poddať sa zúfalstvu. Ak so sebou ťaháš všetky svoje prehry, staneš sa nepoužiteľným nástrojom. Musíš dbať na Božie slovo, ktoré ťa varuje pred rozmýšľaním o starých veciach. Časť života, ktorú máš za sebou, sa nedá vrátiť. Ale Boh môže zmeniť tvoju budúcnosť.

Bez ohľadu na to, aký si starý, Hospodin môže stále tvoriť niečo nové. Najprv ti môže dať novú predstavu, vďaka ktorej vidíš všetko v inom svetle. Z pohľadu, že všetko zomiera a zaniká — keď ti otvorí oči — môžeš vidieť, že to začína rásť.

Medzi výhonkami a dospelými rastlinami je veľký rozdiel. Ak prírodu veľmi nepoznáme, ľahko prehliadame malé a bezvýznamné rastlinky. Nezdá sa, že by z nich mohlo niečo byť, keď ako krehké rastliny rastú v zeleninovej záhrade. Ale za niekoľko mesiacov sa všetko zmení a jedného dňa sú zdravou výživnou zeleninou na stole.

V Božom kráľovstve nie je všetko v úpadku. Existujú skvelé a rozsiahle prebudenia na viacerých miestach v oblasti misie. Tisíce ľudí sa obracajú k Pánovi. Kríž nestratil svoju moc.

Hoci to môže byť veľmi ťažké a temné na domácom poli, aj tu sa niektorí stretli so živým Bohom. On sám ich prebudil vo svätej vážnosti. Možno ich nie je veľa, ale sú to Pánove nástroje, a ak zostanú v Jeho rukách, urobí ich stĺpmi vo svojom chráme.

Hospodin môže vytvoriť niečo nové aj v tvojom živote. Ešte s tebou neskončil. Veď vieš, že povedal: „A ponesú ovocie i v šedinách, a budú svieži, čerství…“ (Žalm 92:15)