Zamyslenia EVS

Zamyslenia EVS

biblické zamyslenia na každý deň

  1. 2D AGO

    Štyri dobré dôvody na modlitbu – 15. máj

    „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas.“ Evanjelium podľa Marka 13:33 Modlitba je jedným z najsilnejších a zároveň najviac nepochopených nástrojov, ktoré má Boží ľud k dispozícii. Mnohí ľudia si ju mýlia s bežnou konverzáciou alebo každodennými vzťahmi s ostatnými ľuďmi. Preto kladú skeptické otázky, ako napríklad: Ak Boh vie, čo potrebujeme, skôr ako Ho o to požiadame, prečo by sme sa vôbec mali obťažovať prosiť? Ak Boh urobí to, čo chce urobiť, a už vopred vie, čo urobí, aký zmysel má modlitba? Biblia ponúka niekoľko presvedčivých dôvodov, prečo by sa Boží ľud mal modliť. Pozrime sa na štyri z nich. Po prvé, mali by sme sa modliť, lebo nám to prikázal Ježiš. Potrebujeme lepší dôvod ako tento? Ježiš sa zmienil: „A povedal im podobenstvo, ako sa im treba vždy modliť a neochabovať. “ (L 18:1) Nehovoriac o požehnaniach, ktoré prichádzajú, keď vidíme, ako sú naše modlitby vyslyšané, či už ide o spásu milovanej osoby, božské uzdravenie alebo úžasné zaopatrenie. Ak Ježiš hovorí, že by sme to mali robiť, tak to robme. Ježiš v tejto oblasti išiel príkladom. Modlil sa často. Značná časť Jeho slov v Biblii sú slová modlitby. Ježišovo modlitebné spojenie s Jeho nebeským Otcom bolo pre Jeho pozemské pôsobenie nevyhnutné. Po druhé, mali by sme sa modliť, pretože je to spôsob, ktorý nám Boh určil na dosiahnutie vecí. Boh pôsobí v našich životoch prostredníctvom modlitby. List Jakuba 4:2 nám hovorí: „Nemáte….lebo neprosíte“. To znamená, že môžu existovať veci, ktoré nám Boh chce dať, ale ktoré ešte nie sú naše, pretože sme o ne konkrétne nepožiadali. To však neznamená, že Boh je akýsi vesmírny džin, ktorý čaká, aby splnil každé naše želanie. Kľúčom k účinnému modleniu je zistiť, aká je Božia vôľa, a potom jej vo svojom živote dať prednosť. Keď sa tvoje túžby zosúladia s Božou vôľou, tvoje modlitby prinesú úžasné výsledky. Po tretie, mali by sme sa modliť, pretože prostredníctvom modlitby prekonávame svoju úzkosť a starosti. Biblia hovorí: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách.“ (F 4:6) Keď máme pokušenie sa trápiť, mali by sme sa namiesto toho modliť. Modlitba nie je mantra ani reťaz prázdnych slov, ktoré opakujeme, aby sme odvrátili pozornosť od vecí, ktoré nám spôsobujú úzkosť alebo starosti. Modlitba je aktom, pri ktorom sa na tieto veci pozrieme, uznáme ich a ich vplyv na nás a potom ich odovzdáme Bohu, ktorý je dostatočne mocný a milujúci, aby sa o ne postaral za nás. Po štvrté, modlitba je jedným zo spôsobov, ako sa pripravujeme na Kristov návrat. Ježiš povedal: „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas.“ (Mk 13:33) Pre mnohých veriacich je Ježišov návrat zdrojom úzkosti. Apokalyptické opisy v Písme maľujú drsný obraz. Pre iných je Ježišov návrat zdrojom netrpezlivosti. Nemôžu sa dočkať. Modlitba rieši oba problémy. Pomáha veriacim nadobudnúť správny postoj k Ježišovmu návratu. Toto nie sú jediné dôvody na modlitbu. Ale sú to pádne dôvody na modlitbu. Prečo ich dnes nevyužiť v praxi? Otázka na zamyslenie: Prečo sa modlíš? Greg Laurie

    5 min
  2. 6D AGO

    Nepravdepodobná voľba – 11. máj

    „A keď (Ježiš) vstal na úsvite v prvý deň po sobote, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov.  Ona šla a zvestovala to tým, čo bývali s Ním a teraz žalostili a plakali. Tí však, keď počuli, že žije a že Ho videla, neverili.“ Marek 16:9–11 „A keď (Ježiš) vstal na úsvite v prvý deň po sobote, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov. Ona šla a zvestovala to tým, čo bývali s Ním a teraz žalostili a plakali. Tí však, keď počuli, že žije a že Ho videla, neverili.“ (Mk 16:9–11) Zo všetkých ľudí, ktorým sa Ježiš mohol po svojom vzkriesení ako prvý zjaviť, sa zjavil Márii Magdaléne. Mária však bola  jednou z dlhého radu nepravdepodobných ľudí, ktorým Pán zveril dôležité úlohy. Zamysli sa nad tým. Jákob bol oportunista, ktorý podviedol svojho brata aj otca, aby dosiahol to, čo chcel (pozri 1M 27:1–40). Mojžiš bol vrah, ktorý nemal dôveru vo svoje rečnícke schopnosti, nieto ešte vo svoju schopnosť vyviesť celý národ z otroctva (pozri 2M 3:1–4:17). Rachab bola prostitútka žijúca na nepriateľskom území (pozri Józue 2:1–24). Gideon odpovedal na Božie volanie týmito slovami: „ Ach, Pane, čím mám vyslobodiť Izrael? Hľa, môj rod je najchatrnejší v Menaššem a ja som najmladší v dome môjho otca.“ (Sudcovia 6:15) Dávid bol tak nepravdepodobným kandidátom na pomazanie za kráľa, že jeho vlastný otec túto možnosť nebral do úvahy (pozri 1 Sam 16:1–13). Ester bola mladá židovská dievčina, ktorá sa stala perzskou kráľovnou po tom, čo vyhrala súťaž krásy (pozri Ester 2:1–20). „Sieň slávy viery“ v Liste Hebrejom 11 je plná osobností, ktoré by sa pravdepodobne nedostali do výberu, keby ich rovesníci boli členmi výberovej komisie. Ale ako Boh vysvetlil Samuelovi: „…lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“ (1 Sam 16:7) Pán neprehliadne nikoho, kto má srdce naladené na neho. Ženy, ktoré nasledovali Ježiša a podporovali jeho službu, to určite pochopili. Povedať, že ženy neboli v Izraeli v prvom storočí veľmi vážené je príliš slabé vyjadrenie. Mnohí rabíni učili, že je lepšie spáliť slová Zákona, ako aby ich vyslovila žena. Napriek tomu si Ježiš vybral ženu, aby bola prvou hlásateľkou Jeho zmŕtvychvstania. Stojí za zmienku, že ženy boli posledné pri kríži a prvé pri hrobe. Mária Magdaléna mala odvahu, ktorú mnohí muži postrádali, keď bol Ježiš ukrižovaný. Stála pri ňom počas celého procesu. Biblia nám v skutočnosti hovorí, že po tom, čo bol ukrižovaný, Mária videla, kde bolo položené Ježišovo telo (Mk 15:47). Sledovala, ako zložili Jeho telo z kríža, zabalili ho a uložili do hrobu, ktorý patril Jozefovi z Arimatie. A Mária spolu s inými ženami prišla k hrobu veľmi skoro v nedeľu ráno, aby pomazala Ježišovo telo voňavými olejmi (pozri Mk 16:1–2). Máriina vernosť bola odmenená kľúčovou úlohou v dejinách. Pán hovorí: „Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom,“ (Jer 29:13). Boh odmeňuje tých, ktorí sú usilovní. Zjaví svoje pravdy tým, ktorí si vo svojom dni vyhradia čas na hľadanie Pána, ktorí uprednostňujú jeho slovo a čakajú na neho. Otázka na zamyslenie: Ako vyzerá duchovná usilovnosť v tvojom živote? Greg Laurie

    6 min
  3. MAY 10

    Aby sme vedeli… – 10. máj

    Ty a ja si rozumieme, pretože sme ľudia. Máme ducha, ktorého má každý človek. Napríklad viem, ako sa cítiš, keď sa pošmykneš a spadneš na podlahu v obchode plnom ľudí. Je to trápne, však? Viem to, lebo aj ty, aj ja sme ľudia. Viem, ako ti je, keď si do dverí privrieš prsty. Pocit je ten istý, či žiješ ako veriaci alebo neveriaci. Skúsenosti, zážitky, to, že rozmýšľame, že cítime, to máme viac menej spoločné. Nevieme ale, ako cíti a rozmýšľa Boh. Ak máme niečomu z Neho porozumieť, musí nám to sám zjaviť. Pavol o tom hovorí: „Boh totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všetko, aj hĺbky Božie.“ (1Kor 2,10) Pavol hovorí o poznaní a múdrosti, ktoré sa dajú získať len Božím zjavením, ako dar. Nedá sa to zaslúžiť alebo dosiahnuť z vlastných síl. Je to Boží vstup do nášho života. Hovorí o Duchu, ktorý je od Boha a ktorý je dôležitý na to, aby sme porozumeli a prijali, čo nám Boh dáva. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. (1Kor 2,12) Aby sme vedeli…Sú veci, ktoré jednoducho musíme vedieť, keď kráčame touto zemou. Vedomosť o tom, čo nám Boh dal, môže zapáliť naše srdcia a chrániť nás v živote viery až kým nedôjdeme do cieľa. Musíme poznať, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Musíme poznať rozhodujúci rozdiel medzi zmýšľaním tohto sveta a kráľovstvom, ktoré z tohto sveta nie je. „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta,“ povedal Ježiš Pilátovi. Pavol hovorí, že sme neprijali ducha sveta. Neznamená to ale, že svet na nás nevplýva a netlačí nás. Dostali sme Ducha, ktorý je od Boha, aby sa naše oči otvorili pre večné, Božské bohatstvo, ktoré Boh z milosti dal všetkým, ktorí hľadajú útočisko v Ježišovi. Zvlášť vo chvíľach pokušenia je dôležité pamätať na to, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Napríklad vtedy, keď sa nám zdá, že vonkajšie podmienky v živote nie sú podľa toho, ako Boh zasľúbil. Takéto pokušenie sa týka tela, materiálnych, pozemských vecí. Ide o to, aby sme uspokojili to, čo sa nám na základe našich ľudských pocitov a rozumu zdá dôležité. To, čo náš egoizmus požaduje a definuje ako dôležité, aby sme sa uspokojili. Pozeráme sa na pokušenie a naše oči a rozum nám hovoria, že to bude pre nás dobre. Ak to ale nedostaneme, Boh nie je dobrý. Práve takéto pokušenie prišlo na Evu…….. žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný… (1M 3,6) Keď je Ježiš pokúšaný na púšti, odpovedá Božím slovom. Cituje 5. knihu Mojžišovu ôsmu kapitolu tretí verš: „... nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových.“ Ježiš pozná Božie slovo. V tom je Jeho sila. Vie, že slovo je Božia večná pravda. Ježiš túto vieru premieňa v konkrétny skutok aj v tých najťažších okolnostiach života. Stáva sa, že človek má hlavu plnú dobrého poznania, je plný dobrých ľudských túžob a má plné ústa Božieho slova, ale srdce má naplnené egoizmom, svetskými pôžitkami a pohodlnosťou. Pohľad viery je vtedy v hmle. Boh nie je skutočný. Božie zasľúbenia sú teóriou. Nevieme uchopiť, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Chytáme sa potom toho, čo naše oko vidí, čo náš rozum chápe a pocity registrujú. Zabúdame, že keď opúšťame Božiu vôľu a odvraciame sa od zodpovednosti a povinností, tak sa odvraciame aj od zasľúbení. Staviame sa mimo Božiu starostlivosť, výchovu a vedenie. Namiesto toho, aby viera rástla končí v hmle, nádej je preč a už ani nevieme, čo nám Boh dal. Obviňujeme Boha a tvrdíme, že nás opustil. Avšak aj napriek takémuto tragickému konaniu a zlyhaniu nás verný, všemocný Boh neodvrhol. Nie sme zavrhnutí, ale zostávame batoľatami v Kristu, nedozrievame v dospelého človeka podobne ako veriaci v Korinte. Pavol im preto píše: „My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.“ (1Kor 2,12) Nejde tu o to, že si máme niečo namýšľať alebo vsugerovať. Napísané je: „… aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.“ Nie je to o tom, že možno, snáď či azda. Nič nie je istejšie ako Božie sľuby. Nájdi si čas študovať Božie zasľúbenia v Starej a Novej zmluve. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. Curt Westman

    8 min
  4. MAY 8

    Kde sú ľudia – 8. máj

    „Ale On im riekol: Poďme inde, do okolitých mestečiek, aby som aj tam kázal; veď na to som prišiel.“ Marek 1:38 V štvrtej kapitole Evanjelia podľa Jána Ježiš navštívi samaritánsku dedinu, stretne ženu pri studni a rozpráva sa s ňou. Jednoduchý príbeh, však? Žiadne zázraky, žiadne uzdravenia, žiadna dráma. Možno, ale tento zdanlivo jednoduchý príbeh má hlboký význam. Po prvé, v Ježišových časoch väčšina Židov necestovala do Samárie. V skutočnosti sa jej často vyhýbali. Po druhé, väčšina Židov nehovorila so Samaritánmi. Považovali ich za občanov druhej kategórie. (Preto bolo Ježišovo podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi pre jeho židovských poslucháčov tak šokujúce.) A po tretie, väčšina židovských mužov na verejnosti nehovorila so ženami, ani so svojimi manželkami. Prečo teda Ježiš urobil všetky tri veci? Odpoveďou na túto otázku odhaľujeme dva veľmi dôležité princípy kresťanského života – princípy, ktoré by mali viesť naše úsilie zdieľať dobrú zvesť o Kristovi s ostatnými. Po prvé, musíme ísť tam, kde sú ľudia. Ježiš šiel do samaritánskej dediny, pretože tam bola samaritánska žena, ktorá potrebovala počuť jeho slová. Takáto mentalita napĺňa srdce služobníka. Ježiš nepovedal, že celý svet by mal chodiť do kostola; povedal, že cirkev by mala ísť do celého sveta. Marek 16:15 zaznamenáva jednu z posledných interakcií Ježiša s jeho učeníkmi. „Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.“ To bolo posolstvo, ktoré im zanechal. A to je úloha, ktorú majú dnes jeho nasledovníci. Keď Harvest Ministries pred niekoľkými rokmi organizovalo evanjelizačnú akciu v Disneylande, spýtali sa ma: „Prečo to robíte na mieste ako Disneyland? Prečo organizujete akciu na takomto mieste?“ Odpovedal som „Lebo Ježiš povedal: Choďte do celého sveta, a Disneyland nevyňal. Sú tu ľudia. A my chceme osloviť ľudí.“ Skvelé je, že mnohí ľudia prišli do Božieho kráľovstva vďaka tejto evanjelizačnej akcii. Musíme ísť tam, kde sú ľudia. Po druhé, musí nám na ľuďoch,  s ktorými hovoríme, záležať. Ježiš musel ísť do Samárie, lebo mu záležalo na Samaritánke (pozri J 4:10). Keď bol apoštol Pavol v Aténach, videl, že mesto sa oddalo modlárstvu, a jeho duch sa v ňom „hlboko rozhorľoval“ (pozri Skutky 17:16–17). Cítil spravodlivé rozhorčenie, keď videl toľko ľudí, ktorí sa obracali k falošným bohom. Rovnako tak každé účinné šírenie evanjelia musí vždy začínať Božím povolaním. Musí nám na tom záležať. Ježišovi na tom záležalo. Záleží na tom tebe? Chceš osloviť ľudí, ktorí hynú? Musíme ísť tam, kde sú ľudia. Musí nám na nich záležať a musíme ich oslovovať. Otázka na zamyslenie: Kde sú ľudia, s ktorými potrebuješ zdieľať dobrú zvesť o Kristovi? Greg Laurie

    5 min

About

biblické zamyslenia na každý deň

You Might Also Like