Zamyslenia EVS

Zamyslenia EVS

biblické zamyslenia na každý deň

  1. 5H AGO

    Kde sú ľudia – 8. máj

    „Ale On im riekol: Poďme inde, do okolitých mestečiek, aby som aj tam kázal; veď na to som prišiel.“ Marek 1:38 V štvrtej kapitole Evanjelia podľa Jána Ježiš navštívi samaritánsku dedinu, stretne ženu pri studni a rozpráva sa s ňou. Jednoduchý príbeh, však? Žiadne zázraky, žiadne uzdravenia, žiadna dráma. Možno, ale tento zdanlivo jednoduchý príbeh má hlboký význam. Po prvé, v Ježišových časoch väčšina Židov necestovala do Samárie. V skutočnosti sa jej často vyhýbali. Po druhé, väčšina Židov nehovorila so Samaritánmi. Považovali ich za občanov druhej kategórie. (Preto bolo Ježišovo podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi pre jeho židovských poslucháčov tak šokujúce.) A po tretie, väčšina židovských mužov na verejnosti nehovorila so ženami, ani so svojimi manželkami. Prečo teda Ježiš urobil všetky tri veci? Odpoveďou na túto otázku odhaľujeme dva veľmi dôležité princípy kresťanského života – princípy, ktoré by mali viesť naše úsilie zdieľať dobrú zvesť o Kristovi s ostatnými. Po prvé, musíme ísť tam, kde sú ľudia. Ježiš šiel do samaritánskej dediny, pretože tam bola samaritánska žena, ktorá potrebovala počuť jeho slová. Takáto mentalita napĺňa srdce služobníka. Ježiš nepovedal, že celý svet by mal chodiť do kostola; povedal, že cirkev by mala ísť do celého sveta. Marek 16:15 zaznamenáva jednu z posledných interakcií Ježiša s jeho učeníkmi. „Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.“ To bolo posolstvo, ktoré im zanechal. A to je úloha, ktorú majú dnes jeho nasledovníci. Keď Harvest Ministries pred niekoľkými rokmi organizovalo evanjelizačnú akciu v Disneylande, spýtali sa ma: „Prečo to robíte na mieste ako Disneyland? Prečo organizujete akciu na takomto mieste?“ Odpovedal som „Lebo Ježiš povedal: Choďte do celého sveta, a Disneyland nevyňal. Sú tu ľudia. A my chceme osloviť ľudí.“ Skvelé je, že mnohí ľudia prišli do Božieho kráľovstva vďaka tejto evanjelizačnej akcii. Musíme ísť tam, kde sú ľudia. Po druhé, musí nám na ľuďoch,  s ktorými hovoríme, záležať. Ježiš musel ísť do Samárie, lebo mu záležalo na Samaritánke (pozri J 4:10). Keď bol apoštol Pavol v Aténach, videl, že mesto sa oddalo modlárstvu, a jeho duch sa v ňom „hlboko rozhorľoval“ (pozri Skutky 17:16–17). Cítil spravodlivé rozhorčenie, keď videl toľko ľudí, ktorí sa obracali k falošným bohom. Rovnako tak každé účinné šírenie evanjelia musí vždy začínať Božím povolaním. Musí nám na tom záležať. Ježišovi na tom záležalo. Záleží na tom tebe? Chceš osloviť ľudí, ktorí hynú? Musíme ísť tam, kde sú ľudia. Musí nám na nich záležať a musíme ich oslovovať. Otázka na zamyslenie: Kde sú ľudia, s ktorými potrebuješ zdieľať dobrú zvesť o Kristovi? Greg Laurie

    5 min
  2. 4D AGO

    Čas mlčať – 4. máj

    „Vtedy povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi. Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.“ Marek 9:5–6 Niekedy slová na chvíľu visia vo vzduchu. Ten strašný moment, keď si príliš neskoro uvedomíš, že si mal mlčať. Ten moment, keď ty a ľudia, ktorí ťa počúvajú, si v duchu kladiete tú istú otázku: Prečo si to práve povedal? Kedy si naposledy povedal niečo, čo si želáš, aby si radšej nepovedal? Niečo, čo ti v hlave znelo perfektne, keď si to formuloval, ale keď to vyšlo z tvojich úst, vyznelo to neuveriteľne hlúpo? Stáva sa to aj tým najlepším z nás. Stalo sa to aj Petrovi. A to v najhoršom možnom momente. Ježiš viedol Petra, Jakuba a Jána, svojich najbližších učeníkov, na horu, aby im poskytol jedinečnú príležitosť. Táto udalosť je známa ako Premenenie. Boh na okamih dovolil Ježišovým učeníkom vidieť Ježiša v jeho sláve. Ježišova tvár a odev náhle zažiarili ako slnko. Mojžiš a Eliáš, dve z najuctievanejších postáv židovskej histórie, sa zjavili a rozprávali sa s ním. Je ťažké si predstaviť hlbší zážitok, ktorý by tak zmenil život. Je ťažké si predstaviť scénu, ktorá by bola vhodnejšia pre úctivé, užasnuté ticho. Je ťažké si predstaviť situáciu, ktorá by bola menej vhodná pre Petra. Neschopný sa ovládať, Peter ako inokedy prerušil rozhovor, tentokrát medzi Ježišom, Mojžišom a Eliášom, a vykríkol: „Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi.“ (Mk 9:5). Marek pridáva tento zaujímavý komentár: „Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.“ (verš 6). Zaujímalo by ma, či sa Mojžiš obrátil na Ježiša a spýtal sa: „Kto je ten chlap?“ Alebo či Ježiš trochu zagúľal očami a odpovedal: „Ach, to je Skala. Nevadí.“ Ako ľahko nám myšlienky skáču do hlavy a potom z úst, skôr ako ich úplne spracujeme. O koľko by bolo lepšie, keby sme mohli stlačiť tlačidlo dočasného odkladu a spýtať sa sami seba: „Je to správna vec, čo hovorím? Je to vhodné vyhlásenie? Oslávi to Pána?“ Ako hovorí staré príslovie: „Lepšie je mlčať a byť považovaný za hlupáka, ako otvoriť ústa a odstrániť tým všetky pochybnosti.“ Autor knihy Kazateľ napísal: „Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu: … Čas mlčať i čas hovoriť“ (Kazateľ 3:1, 7). Ak nevieš, ako „rozpoznať čas“, pokiaľ ide o tvoj jazyk, popros Boha, aby ti pomohol. Jakub 1:5 hovorí: „Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju prosí od Boha, ktorý prosto a ochotne dáva všetkým, a dostane sa mu jej.“ Otázka na zamyslenie: Kedy je pre teba vhodné mlčať? Greg Laurie

    5 min
  3. 5D AGO

    Verím! Pomôž mojej nevere! – 3. máj

    Prečítaj si najprv Evanjelium podľa Marka 9,14-29. Slová Verím! Pomôž mojej nevere! hovorí otec syna, ktorý bol posadnutý nemým duchom. Otec opisuje Ježišovi, ako tento nečistý duch hádzal chlapca do ohňa, do vody, aby ho zahubil. Potom sa obráti k Ježišovi a hovorí: „Ale ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami!“ (Mk 9,22) Ježiš odpovedá: „Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné!“ (Mk 9,23) Otec tohto ťažko trápeného chlapca počas rokov určite spravil všetko, čo bolo v jeho silách, aby chlapcovi pomohol. Čím viac sa o to pokúšal, tým viac hasla jeho nádej. Očakávania sa stratili. Nič neosoží. Pri stretnutí s Ježišom zrazu zisťuje, že už vo svojom vnútri nemá žiadnu vieru. Konečne je tu Niekto, kto má moc pomôcť. Môj syn môže byť uzdravený a zrazu som prekážkou ja. Nedokážem veriť. Nedokážem vyprodukovať silnú vieru, ktorú človek potrebuje, aby dostal pomoc. Vtedy mu Ježiš upriami pohľad z jeho bezmocnosti na Spasiteľa. Prišiel si správne. Ja som ten jediný, ktorý dokáže pomôcť. A ja verím, preto môžem, a ja ti pomôžem. Je dôležité naučiť sa rozlišovať medzi falošnou a pravdivou nádejou. Keď chlapcov otec hľadá potešenie a nádej vo viere, ktorú sám dokáže vyprodukovať, napĺňa ho vina, beznádej, pocit, že je nehodný Božej pomoci. Paralyzuje to myšlienky, pocity a vôľu. Skutočná duchovnosť ťa ale nenapĺňa sebanenávisťou a strachom. Pamätaj, že Boh ťa stvoril, aby si mohol životom kráčať vzpriamene. Treba len prísť k Bohu taký, aký si a vyznať svoj hriech a potrebu Boha. Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2Kor 2,17) Istým znakom blízkosti Svätého Ducha a Jeho diela je, že vnímame, že sa nám dýcha ľahšie, nie ťažšie. Vo svojej nedokonalosti a pochybnostiach otec kričal: „Verím! Pomôž mojej nevere!“ Viete si predstaviť zmenu u chlapcovho otca, ktorý poznal len pochybnosti, bolesť a takú veľkú beznádej, že sotva dýchal, a keď zrazu chápe, že Ježiš im môže pomôcť? Veriacemu je všetko možné a Ježiš verí! Podobne ako chorý nemá rád svoju chorobu, ale chce sa jej zbaviť, podobne ten, kto sa trápi nad svojou slabou a pošliapanou vierou nemá tento stav rád, ale modlí sa k Bohu, aby mu s tým pomohol. H. Muller. Verím! Pomôž mojej nevere! Drahý priateľ, ak si v hlbokej núdzi a si tam už tak dlho, že si myslíš, že už nič nemá zmysel a cítiš sa, akoby neexistovala pomoc pre človeka ako ty a nedokážeš veriť, aj keď veľmi chceš, pozri, Ježiš stojí pred tebou a hovorí: „Poď ku mne so svojou núdzou. Poď ku mne so svojou neverou. Všetko povedz. Aj to najtemnejšie a najhoršie. Lebo všetko je možné veriacemu. A Ja verím, Ja ti môžem pomôcť. Prijmi pomoc.“ Nech Pán skrze svojho Ducha tvojmu srdcu zjaví Krista. Nech ťa oslobodí, aby si viac videl Ježišovu pravú tvár. V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho. V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. (1J 4,9-10) Curt Westman

    6 min
  4. APR 26

    Božie zasľúbenia u mňa nefungujú… – 26. apríl

    Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. (Mat 4,1-4) Text, ktorý sme čítali, začína slovami: Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal… Slovo potom naznačuje, že skôr, než bol Ježiš vyvedený na púšť, sa niečo stalo. Tretia kapitola končí príbehom o tom, ako Ježiš prichádza k Jánovi Krstiteľovi, aby sa dal pokrstiť. Po tom, ako bol pokrstený, je napísané: A hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. (Mat 3,16-17) Aké silné utvrdenie v tom, že Ježiš je Syn Boží! Aký zážitok a bohatá skúsenosť! Po tejto bohatej duchovnej skúsenosti Duch vedie Ježiša na púšť, aby bol pokúšaný. Pozorne si to všimni. Takto sa to stane aj v tvojom osobnom živote. Po bohatej duchovnej skúsenosti prichádzajú často ťažké skúšky, tma alebo pokúšanie. Prichádzajú potom… Vtedy prichádza diabol a šepká ti do ucha: „To, čo si zažil, to asi nebolo skutočné, veď sa pozri, ako sa cítiš teraz.“ Diabol zameriava tvoj pohľad na okamih súčasnosti a vonkajšie okolnosti. Vie, že keď stratíš perspektívu večnosti a zamestnáš sa vonkajšími vecami namiesto Boha, príde beznádej. Cesta z beznádeje k pádu nie je dlhá. Pripomeňme si tiež, že slovo pokušenie má dvojaký význam: zviesť, zvábiť, dráždiť skúšať Boží hlas z neba znel jasne: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ Toto jasné vyznanie a potvrdenie je základ, ktorý Ježiš dostáva skôr, ako prichádza pokušenie. Diabol ale bude vždy siať pochybnosti o tom, čo Boh povedal. Diablovým cieľom pri pokúšaní je spochybniť Božie slovo. Zvádza, vábi, dráždi naše myšlienky preč od Boha a vedie náš pohľad na okamih súčasnosti, na ľahké riešenia a osobnú pohodu. Máme sa pozerať hlavne na seba. Avšak Božím cieľom pri tom, keď sme vystavení pokúšaniu, je posilniť vieru a odtrhnúť pohľad od seba a uprieť ho na Neho. Pamätajme, že Ježiša na púšť viedol Duch. Nie diabol, ale Duch. To nám hovorí, že život pod Božím požehnaním vo výsade milosti neznamená, že nebudeme pokúšaní ani skúšaní. Z tohto sa učíme, že pokušenie nie je hriechom, kým podľa pokušenia nekonáme. Medzi pokušením a otroctvom je obrovský rozdiel. Zo spôsobu, akým diabol napáda a zo spôsobu, akým Ježiš odpovedá vidím, že je dôležité dobre poznať Božie slovo. Duša, ktorá nie je naplnená Božím slovom, Božími zasľúbeniami, sa nemá ako brániť, keď prídu chvíle pokušenia. Aby sme žili v ochrannej moci Slova, musíme žiť v Slove. Svoje pády obhajujeme slabou prirodzenosťou, ale pravdou je, že každodenne zabúdame na Slovo a sme odkázaní na vlastné sily. Keď je duša podvyživená a život riadia naše vlastné myšlienky, túžby, potreby a chute, tak prehrávame boj. Vtedy je život životom v stálych pádoch. Takáto skúsenosť vedie ku kázaniu, ktoré ľudí potešuje, že takýto život je prirodzený, keďže sme tak bezmocní. Diabol začína Ježišovo pokúšanie tým, že spochybňuje Božiu dobrotu. Nedôvera v Otcovu starostlivosť. Si hladný a smädný, je ti strašne, naozaj by ti takto bolo, keby si bol Boží Syn? Teraz máš skvelú príležitosť ukázať, že Ním naozaj si. Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! (Mt 4,3) Boj je predsa dobrý. Azda si nemyslíš, že by chcel, aby ti bolo takto.Veď nespravíš chybu, keď trochu zlepšíš podmienky, v ktorých sa nachádzaš. Ježišov spôsob, ako odpovedá pokušiteľovi nám hovorí, že máme úplne zlý smer, ak chceme uspokojiť náš hlad, lebo potreba je taká silná. Znie to veľmi správne, keď pokušiteľ hovorí: „Ako môžeš veriť v dobrého Boha, keď sa o teba nestará a je ti tak zle?“ „Buď čestný,“ hovorí diabol. Božie sľuby a zasľúbenia u teba nefungujú. Nezabudni, že diabol je klamár, je otcom každej lži. Prišiel, aby zahubil a ničil. Úprimnosť, čestnosť a pravdu nehľadá. Tvári sa však, že mu ide o pravdu. Všimni si, čo hovorí Ježišovi. Si Boží Syn? Diabol to vie veľmi dobre! Diabol chce ukázať, že Boh je Bohom spôsobom, ktorý nie je Boží! Priateľu, nezamestnávaj sa vonkajšími vecami, ťažkosťami a bolesťami natoľko, že pokušiteľ do teba dokáže zasiať pochybnosti o Božej dobrote a starostlivosti. Lebo keby sa aj vrchy pohli a pahorky sa klátili, moja milosť sa nepohne od teba, ani moja zmluva pokoja sa neskláti, hovorí Hospodin, ktorý sa zmilúva nad tebou. (Iz 54,10) Curt Westman

    8 min
  5. APR 24

    Odíď? – 24. apríl

    „A príduc k Ježišovi, videli démonom posadnutého, ktorý mal Légiu, sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa. Tu im očití svedkovia rozprávali, ako to bolo s tým posadnutým a so sviňami. I prosili Ho, aby odišiel z ich končín.“ (Marek 5:15–17) V našich dvoch predchádzajúcich zamysleniach sme sa pozreli na príbeh z piatej kapitoly Evanjelia podľa Marka o Ježišovom stretnutí s mužom posadnutým démonmi v kraji Gerazénov. Tento muž desil ľudí v danej oblasti, kým z neho Ježiš nevyhnal démonov do blízkeho stáda ošípaných. Ošípané posadnuté démonmi, celkovo asi dvetisíc, sa zbehli po strmom brehu do mora, kde sa utopili. Evanjeliá zaznamenávajú niekoľko rôznych reakcií na Ježišove zázračné uzdravenia a nezameniteľné prejavy moci. Reakcia Gerazénov však vyniká. Keď ľudia uvideli muža, ktorý bol predtým posadnutý démonmi, „sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa.“ (Mk 5:15) Pre nich sa teda v skutočnosti veľa nezmenilo. Namiesto toho, aby sa báli posadnutého muža, sa teraz báli toho, kto ho uzdravil. Báli sa tak veľmi, že začali Ježiša prosíkať, aby odišiel a nechal ich na pokoji (pozri verš 17). Marek nevysvetľuje, prečo ľudia reagovali tak, ako reagovali. Možno ich znepokojilo, že boli svedkami nesmiernej nadprirodzenej sily. Možno boli nahnevaní kvôli finančným stratám spojeným s utopenými ošípanými. Alebo si možno vďaka Ježišovej prítomnosti uvedomili, že uprednostňujú tmu pred jeho svetlom. V každom prípade, ich dôvody, prečo sa chceli zbaviť Ježiša pred dvetisíc rokmi, nie sú ani zďaleka tak relevantné ako motívy ľudí dnes, ktorí s ním nechcú mať nič spoločné. Skutočnosťou je, že každý, kto nehovorí: „Ježiš, chcem byť blízko teba“, hovorí: „Ježiš, odíď. Nechcem ťa vo svojom živote.“ Niektorí by mohli protestovať a povedať: „Počkaj chvíľu. Priznávam, že som sa ešte nezaviazal Kristovi. Len hovorím, že som sa ešte nerozhodol.“ Ale ak nepovieš Ježišovi áno, v podstate mu hovoríš, aby odišiel. Sám Ježiš povedal: „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje.“ (Lukáš 11:23) Buď máš vieru a dôveru v Krista, alebo si neveriaci. Neexistuje žiadna iná možnosť. Hoci si možno nevyslovil slová: „Ježiš, odíď“, je možné, že si ich vyjadril nepriamo. Možno si odolával Božiemu dielu v tvojom srdci. Možno sa nechceš vzdať niektorých vecí v svojom živote, o ktorých vieš, že sú zlé. Alebo si možno len príliš zaneprázdnený – máš čas na všetko okrem Ježiša. V podstate to vyzerá takto: Čo si urobil s Ježišom? Povieš mu: „Odíď“? Alebo ho požiadaš, aby sa stal súčasťou tvojho života? Otázka na zamyslenie: Čo môžeš urobiť, aby si vo svojom živote prijal Ježiša? Greg Laurie

    4 min

About

biblické zamyslenia na každý deň

You Might Also Like