Zamyslenia EVS

Zamyslenia EVS

biblické zamyslenia na každý deň

  1. 2d ago

    Jakub alebo Pavol…? – 26. júl

    Či chceš pochopiť, prázdny človeče, že viera bez skutkov je neužitočná? (Jk 2,20) Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona. (R 3,28) Keď tieto dva biblické verše vytrhneme z kontextu, tak sa môže zdať, že si odporujú. Keď ale čítame Pavlov a Jakubov list vo svetle celého svedectva Biblie, tak vidíme, že u Jakuba nie sú témou skutky, ale viera. Podobne ako u Pavla. Pavol sa pozerá na základ viery a Jakub na jej dôsledky. Obidvaja hovoria veľa o viere a skutkoch a dávajú nám dvojakú perspektívu na ospravedlnenie z viery. Túto dvojakú perspektívu nachádzame zreteľne všade aj u Pavla, keď pozorne čítame. Pozrime sa teda na tieto dve veci, ktoré sú životne dôležité pre život viery. Dve veci, ktoré nie je možné oddeliť: viera a skutky. Viera je základom spasenia – na to sa zameriava Pavol. Skutky sú ovocím viery – na to sa zameriava Jakub. Keby sme chceli oddeliť tieto dve veci od seba, bolo by to akoby sme sa hádali, či ide vlak po ľavej koľajnici, alebo po pravej. Keď je niekde položená len jedna koľajnica, vieme s istotou povedať, že vlak nepríde. Vlak závisí na tom, že sú koľajnice dve a idú paralelne vedľa seba. Keď Pavol v Liste Rímskym hovorí, že skutky nespasia človeka, myslí tým na skutky ako na cestu spásy. Skutky zákona. Keď Jakub hovorí o tom, že skutky sú dôležité, rozpráva o skutkoch ako o ovocí viery, nie ako o skutkoch zákona. Ale povie niekto: „Ty máš vieru a ja mám skutky! Ukáž mi svoju vieru bez skutkov! Ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru.“ ( Jak 2,18) Pre Jakuba je evanjelium dôležité! Tu však rozpráva o ovocí viery. Keď niekto hovorí, že Jakub odporuje Pavlovmu učeniu o ospravedlnení z viery, tak nepochopil ani Jakuba, ani Pavla. Témou Jakuba je kresťanská etika, nie doktríny. Vedie nás k praktickým dôsledkom viery. Robí tak na základe viery. Viera je hlavnou témou aj u Jakuba. Náš pohľad zameriava na ovocie, ktoré prináša viera, ak je živá a nie len vedomosť o Bohu. Rozpráva o dobrých skutkoch, ktoré viera produkuje. Ježiš hovorí: „Každý strom zaiste poznať po ovocí…“ (Lk 6,44) Niektorí teológovia nemajú radi Jakubov list a hovoria, že je veľmi ovplyvnený jeho židovskými koreňmi. Určite je to pravda, to nie je nič negatívne. Ale takto hovoria tí, ktorí zabúdajú na naše duchovné korene. Ježiš hovorí: „Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov…“ ( J 4,22) Jakub nezvestuje židovstvo! Nepopiera ale ani duchovné korene, ktoré má, ktoré máme aj my, čo veríme v Ježiša Biblie. Jakub nám vysvetľuje, že viera v Boha a život s Bohom, je niečo viac ako teória. Pánov opätovný príchod je inšpiráciou k listu. Vyzýva nás, aby sme boli trpezliví, kým čakáme na veľký Pánov deň. Jakubov list je dôležitý pre všetkých Ježišových nasledovníkov, vo všetkých kultúrach a časoch. Zvlášť v posledných časoch, kedy mnohí považujú za pravdu, že Ježiš je Spasiteľom sveta, ale Jeho slová vo svojom živote nepraktizujú. Či chceš pochopiť, prázdny človeče, že viera bez skutkov je neužitočná? (Jak 2,20) Reformátor Luther povedal: „Mŕtva viera je taká viera, ktorá si bez skutočného obrátenia a polepšenia prisvojuje potešenie Božích zasľúbení milosti.“ Ježiš hovorí: „Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem.“ (J 15,14) Je zjavné, že Ježiš mieni, že viera prináša konkrétne dôsledky do nášho života. Nie je to otázka toho, či sme aktívni, alebo nie. Je to o tom, čo nás poháňa ku konaniu. Aký zdroj leží v pozadí nášho života? Viac ide o to, čo nás poháňa, než o výsledok a do toho Božie slovo hovorí jasne. Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. ( Jak 1,22) Curt Westman

  2. 5d ago

    Neobzeraj sa späť – 23. júl

    „Ježiš mu však povedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie.“ Evanjelium podľa Lukáša 9:62 Bohu stačila jedna noc, aby vyviedol Izrael z Egypta. Trvalo však štyridsať rokov, kým dostal Egypt z Izraela. Izraelci sa totiž neustále obzerali späť. Keď sa dozvedeli, že zasľúbenú zem obývajú obri, „Proti Mojžišovi a Áronovi reptali všetci Izraelci a celý tábor im hovoril: Kiežby sme boli pomreli v Egypte alebo na tejto púšti; kiežby sme boli pomreli! Prečo nás vedie Hospodin do tejto krajiny? Aby sme padli mečom a aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta? A jeden druhému hovorili: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta!“ (4M 14:2–4). Niektorí kresťania majú k životu podobný prístup. Stále sa obzerajú späť. Hovoria: „Spomeň si na staré dobré časy – vieš, predtým, než som sa stal kresťanom. Človeče, to boli párty! Tak sme sa bavili!“ Naozaj? Boli to skutočne dobré časy? Boli tie dni naozaj také dobré, ako sa teraz zdajú? Alebo je spomienka na ne trochu skreslená? Zabudli títo veriaci na prázdnotu? Zabudli na skľúčenosť? Zabudli na dôsledky svojich rozhodnutí? Zabudli na tupú bolesť hlboko vo vnútri? Zabudli na spúšť, ktorú ich činy spôsobili ich rodinám? Na tieto veci často pohodlne zabúdajú a pamätajú si len niekoľko príjemných chvíľ, ktoré vtedy zažili. Presne to robili Izraelci. Neustále sa obzerali späť. Skôr než ich však budeme súdiť, uvedomme si, že my sami často robíme to isté. Preto Ježiš povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie.“ (L 9:62) Učeníctvo je orientované dopredu. Bejzbalista Satchel Paige raz povedal: „Neobzeraj sa späť. Niečo ťa môže dobehnúť.“ V jeho slovách je duchovná pravda. Niekedy môže obzeranie sa späť prebudiť staré strachy a obavy. Môže spôsobiť, že zabudneš, čo Boh urobil v tvojom živote. Môže ťa pripraviť o sústredenie sa na to, čo má Boh pre teba pripravené. Pohľad späť je často spôsobom úniku do bezpečnejšieho a známejšieho časopriestoru. Musíme si však pamätať, že Boh je našim útočiskom. A plán, ktorý pre nás má, je rovnako istý ako čokoľvek v našej minulosti. Boh vždy požehnáva a odmeňuje duchovné napredovanie. Nemôžeš žiť v dvoch svetoch. Nemôžeš ísť vpred, keď sa pozeráš späť. A nemôžeš duchovne napredovať, ak sa stále obzeráš cez plece. Učeníci sú povolaní meniť svet, nie nechať sa meniť svetom. Tí, ktorí menia svet, vidia príležitosti; tí, ktorých mení svet, vidia prekážky. Tí, ktorí menia svet, vidia mosty; tí, ktorých mení svet, vidia múry. Je to všetko o perspektíve. Uisti sa, že zostaneš sústredený na to, čo je pred tebou. Otázka na zamyslenie: Ako si môžeš udržať duchovné zameranie na to, čo je pred tebou, namiesto toho, čo je za tebou? Greg Laurie

  3. Jul 16

    Správna cesta – 16. júl

    „Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.“ Prvý list Korintským 6:19–20 Občas mám pocit, že moja GPS navigácia má vlastnú hlavu. Jazdím po diaľnici a smerujem na miesto, kde som ešte nikdy nebol, keď mi zrazu povie, aby som na najbližšom zjazde odbočil doprava. Nedáva to zmysel, ale odbočím doprava. Potom mi povie, aby som odbočil doľava, tak odbočím doľava. A napokon ma zavedie späť na diaľnicu. O čo vlastne išlo? Vôbec to nedáva zmysel. Pán dal Izraelcom úžasný navigačný systém: oheň v noci a oblak cez deň. Bolo to veľmi jednoduché. Keď sa oblak pohol, pohli sa aj oni. Keď sa oblak zastavil, zastavili sa aj oni. V noci, keď sa pohol oheň, pohli sa aj oni. Keď sa oheň zastavil, zastavili sa aj oni. Možno máme pokušenie pomyslieť si: „Kiež by som mal také jasné vedenie, pretože často neviem, čo mám robiť alebo kam mám ísť.“ Ale ako veriaci v rámci Novej zmluvy máme niečo lepšie než oblak alebo oheň. Máme samotného Krista, ktorý žije v našich srdciach. Každý z nás, kto verí v Ježiša Krista, má v sebe Boha. Nepotrebujeme oheň na oblohe. Máme vo svojom živote oheň Ducha Svätého, ktorý nám dáva silu robiť to, k čomu nás Boh povolal. Ako veriaci nie sme pánmi svojho osudu. Nemáme úplnú kontrolu nad svojou duchovnou cestou. Apoštol Pavol napísal: „Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.“ (1K 6:19–20) Pán nás povedie cestou, ktorou chce, aby sme išli. Niekedy nám Jeho vôľa nebude dávať zmysel. Niekedy sa môže zdať, akoby sa Boh snažil zničiť všetku našu radosť. Časom si však uvedomíme, že Boh od začiatku vedel, čo robí. Na rozdiel od GPS navigácie si v tomto živote nemôžeme jednoducho zadať cieľové súradnice. Je to preto, že nemáme tušenie, kam nás Boh povedie. Nezastaví nás to však v plánovaní. Môžeme sa pokúšať určiť miesto, kde by sme chceli skončiť alebo kde plánujeme skončiť. Ako však hovorí staré židovské príslovie: „Človek plánuje a Boh sa smeje.“ Príslovia 19:21 to vyjadrujú takto: „Je veľa myšlienok v srdci človeka, ale rada Hospodinova sa uskutoční.“ GPS navigácie nemajú vždy pravdu, ale Boh áno. Božia cesta je vždy tá správna. Otázka na zamyslenie: Ako môžeš dôverovať Božej ceste, aj keď ti nedáva zmysel? Greg Laurie

  4. Jul 12

    Dve gule… – 12. júl

    Číňania majú veľa prísloví, ktoré obsahujú hlboké pravdy o živote. Jedno príslovie rozpráva o dvoch guliach, ktoré boli úplne rovnaké. Bol medzi nimi však podstatný rozdiel. Jedna bola čisto zo zlata, kým tá druhá mala na sebe zo zlata len tenkú vrstvu. Ležali na polici a neboli nijako chránené. Pozlátená guľa sa úzkostlivo bála a snažila sa udržať v pokoji, aby sa tá pekná vrstva zlata nezničila a neukázalo sa, čo je vo vnútri. Druhá guľa bola v pohode. Nebála sa pádov, nebála sa nárazov. Prvú guľu to tak znervózňovalo, že vykríkla: „Dávaj pozor a negúľaj sa tu kade-tade. Veď si ošúchaš zo seba tú krásu.“ „Akú krásu zo seba zošúcham?“ spýtala sa zlatá guľa prekvapene. Nezamestnávajme sa zovňajškom. Zamestnávajme sa viac vnútorným životom. Každodennou Ježišovou prítomnosťou. Tichom v živote. Životom v nasledovaní Krista. Hľadajme Boha a Jeho prítomnosť nie preto, čo nám môže dať, ale preto, kým On je. Ježiš im riekol: Moje učenie nie je moje, ale Toho, ktorý ma poslal. Keď niekto chce plniť Jeho vôľu, rozozná to učenie, či je z Boha, alebo či sám od seba hovorím. ( J 7,17) Pravé poznanie pochádza z poslušnosti. Všetko ostatné je len informácia. Keď začneme konať v súzvuku s Božím slovom, s tým, čomu rozumieme, začneme vidieť Jeho cestu. Vytvor si pevné zvyky ohľadne Božieho slova, ticha a modlitby. Čítaj slovo. Počúvaj, čo hovorí Biblia. Ži svoj život v súlade s tým, čo čítaš. Rob, čo Biblia hovorí, že je správne. Odvráť sa od všetkého, čo Biblia nazýva hriechom a neprávosťou. Nepodvádzaj a nerob kompromisy. Rob to čestne, bez výhovoriek, keď vidíš, že sa ti nedarí. Keď tak budeš konať, objavíš, kým skutočne v Božom svetle si. Zistíš, že nielen hrešíš, ale máš aj chuť k hriechu a nenávidíš dobro. Ježiš hovorí: „A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ ( J 3,19) Zistíš, že si Boží nepriateľ. Zistíš, že Božie slovo hovorí pravdu, keď hovorí, že si stratený a potrebuješ spásu. Ak berieš Jeho slovo vážne, nemôžeš prísť k inému záveru. Ako teda byť spasený? Zrazu začínaš tušiť, čo Ježiš myslí, keď hovorí: „Keď niekto chce plniť Jeho vôľu, rozozná to učenie, či je z Boha, alebo či sám od seba hovorím.“ Keď Ježiš hovorí o Božej vôli, nemyslí tým na zákon. Podľa toho vieme, že sme Ho poznali, keď zachovávame Jeho prikázania.(1J 2,3) A toto je Jeho prikázanie: aby sme verili v meno Jeho Syna Ježiša Krista a milovali sa, ako nám prikázal. (1J 3,23) Konanie Božej vôle znamená veriť v Ježiša a utiekať sa k Nemu. Veriť Bohu, keď svedčí o svoje vôli spasiť človeka. Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v Neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. ( J 6,40) S takýmto učením prichádza Ježiš. Takže keď skutočne chceš konať Jeho vôľu tak rozumej, či je Jeho učenie z Boha, alebo či sám od seba hovorí. Neuveriteľná výzva! Predstav si, že vezmeš Ježiša za slovo. On hovorí, že keď skutočne začneš konať Božiu vôľu nakoľko rozumieš, tak budeš vedieť, či to učenie je od Boha. Božie slovo ma stretlo a odhalilo, že mám zlato len na povrchu. Pán mi ale tiež ukázal, že ma neodhalil, aby ma odvrhol, ale aby ma nanovo postavil a zmenil. Aby som zabudol na svoju podomácky vyrobenú pozlátku a obrátil som sa k Nemu a aby som prijal zlato, ktoré mi On chce dať. On chce konať nové veci v mojom živote. Radím ti: „… kúp si odo mňa ohňom prepáleného zlata, aby si zbohatol, biele rúcho, aby si sa odel, aby sa neukazovala hanba tvojej nahoty…“ (Zj 3,18) Nevadí, či budem narážať, či sa oškriem. Nemám čo skrývať. Môj hriech je ukrytý v Ježišovej krvi a oblečenie spravodlivosti, ktoré som od Neho prijal, je úplne dokonalé. Som ospravedlnený Bohom! To je moja jediná identita: Curt Westman, hriešnik, ospravedlnený Bohom! Curt Westman

About

biblické zamyslenia na každý deň

You Might Also Like