ZDRAVÁ DUŠA Webster

Manipulácia je potreba. A potreby si musíme napĺňať. Takto v skratke vieme zadefinovať dôvod, prečo ľudia manipulujú. Je za tým však oveľa viac – začať musíme už pri genetickej výbave človeka a pri výchove a vzťahovej väzbe. Obe môžu byť zárodkom pre manipuláciu. Prečo má niekto potrebu manipulovať, ako si vyberá svoje „obete“, akým spôsobom rozmýšľa a koná, ale aj kto manipulácii podlieha, kde všade sa s manipuláciou môžeme stretnúť a ako sa voči nej brániť, nám v rozhovore s moderátorkou Viktóriou Lancošovou prezradí odborníčka na neverbálnu komunikáciu, forenzná konzultantka, koučka a lektorka, Ing. Nora Lauková, MBA.
EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 2/2024

Anhedónia je psychologický termín, ktorý opisuje stratu schopnosti zažívať radosť alebo potešenie z bežných aktivít. Ľudia trpiaci anhedóniou môžu pociťovať apatiu a ľahostajnosť voči veciam, ktoré predtým považovali za príjemné. Táto porucha nálady je často spojená s depresiou a ďalšími duševnými stavmi. Anhedónia môže ovplyvniť rôzne oblasti života, vrátane sociálnych vzťahov, pracovného prostredia a osobného rozvoja. Dôkladné porozumenie tejto symptomatológie je kľúčové pre efektívnu diagnostiku a liečbu tých, ktorí trpia touto náročnou podmienkou. Viac o tejto diagnóze nám v tejto epizóde prezradila psychiatrička a psychoterapeutka MUDr. Natália Kaščáková, PhD. .

Pripraviť deti na to, že postava Ježiška nie je skutočná, môže byť citlivou a dôležitou súčasťou ich duševného vývoja. Rodičia by mali vyjadriť pravdu s láskou a starostlivosťou, podporovať otvorený dialóg a rešpektovať individuálny prístup k téme. Je dôležité zdôrazniť hodnoty ako láska, dôvera a vzájomná starostlivosť, ktoré nie sú spojené s existenciou Ježiška. Podpora otvoreného myslenia a pochopenie, že rôzne rodiny majú rôzne prístupy k vierovyznaniu a tradíciám, môže pomôcť deťom lepšie pochopiť svet okolo seba. O tom, ako hovoriť s deťmi o postave Ježiška nám v tomto dieli poradí detská psychologička Mária Balážová.

Napriek tomu, že tieto pojmy nie sú až také známe, v dnešnej rýchlej dobe sa disociatívne vnútorne stavy vyskytujú pomerne často. Depersonalizácia a derealizácia sú psychologické stavy, ktoré ovplyvňujú vnímanie vlastnej osoby a okolitého sveta. Depersonalizácia sa prejavuje pocitom oddelenia od vlastnej identity, pričom jedinec môže pociťovať, že jeho myseľ, telo a emócie nie sú skutočné. Naopak, derealizácia ovplyvňuje vnímanie okolia, pričom subjekt môže vnímať svet ako nereálny či vzdialený. Tieto stavy môžu byť spojené s poruchami úzkosti, traumou alebo inými psychologickými faktormi, alebo sa môžu objaviť samostatne u zdravého jedinca. Psychoterapia a liečba úzkosti môžu byť použité na zmiernenie týchto symptómov a obnovenie normálneho vnímania reality. O tom, ako môže vzniknúť depersonalizácia a derealizácia, aký je medzi nimi rozdiel, ale aj mnoho ďalšieho nám v dnešnej epizóde zodpovedala psychiatrička a psychoterapeutka MUDr. Natália Kaščáková.

Vzdelávanie a rodičovstvo sú dve kľúčové oblasti, ktoré formujú budúcnosť každého jednotlivca. Pozitívne vzdelávanie poskytuje nielen potrebné vedomosti, ale aj rozvíja kritické myslenie, tvorivosť a sociálne zručnosti. Rodičia, ako prví učitelia svojich detí, majú neoceniteľný vplyv na ich vývin. Vytváranie podporujúceho prostredia, kde sa deti cítia bezpečne a milované, je rozhodujúce pre ich emocionálny a intelektuálny rast. Keď sa vzdelávanie a rodičovstvo spájajú s prístupom pozitívnej psychológie, vytvárajú sa silné základy pre budúcnosť, plnú príležitostí a úspechov. Čo to ale vlastne tá pozitívna psychológia je? Na túto otázku nám v dnešnej epizóde odpovedala Mgr. Silvia Majerčáková Albertová, PhD., M.A. detská psychologička a vedúca Centra pozitívnej psychológie na Fakulte psychológie Paneurópskej vysokej školy.
 

Psychické poruchy majú významný vplyv na každodenný život ľudí. Ovplyvňujú pracovný výkon, vzťahy s inými ľuďmi a fyzické zdravie. Osoby s psychickými poruchami môžu čeliť ťažkostiam, ako je znížená koncentrácia a pracovný stres, problémy v komunikácii a medziľudských vzťahoch a dokonca aj fyzické problémy, ako je nespavosť alebo nadmerný príjem potravy. Je dôležité zabezpečiť dostatočnú podporu a pochopenie pre tých, ktorí trpia psychickými poruchami, a odstrániť stigmatizáciu spojenú s touto témou. Aké poruchy sú na Slovensku najčastejšie a ako s nimi žiť nám v tejto epizóde prezradil psychiater a psychológ doc. PhDr. Michal Hajdúk, PhD.