Platy politikov, starostov či úradníkov patria medzi témy, ktoré na Slovensku pravidelne vyvolávajú silné emócie. Na sociálnych sieťach sa pri nich často šíria zavádzajúce porovnania, nepresné čísla aj hoaxy o tom, kto zarába priveľa a či štát živí priveľa úradníkov. Kde sa končí oprávnená kritika a kde sa začína manipulácia? A čo o platoch exekutívy, samospráv aj fungovaní úradníckeho aparátu hovoria dáta? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a docentkou Katarínou Staroňovou z Ústavu verejnej politiky. V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila, že sa na sociálnych sieťach opätovne objavila téma chemtrails. „Narazili sme napríklad na videá, ktoré majú naznačovať, ako presne nás práškujú. V skutočnosti sú založené na cloud seedingu z Malajzie, ktorým sa pokúsili zabrániť požiarom,“ povedala. Okrem toho sa podľa Frankovskej šíria aj rôzne infografiky, ktoré majú ukazovať údajné konkrétne zloženie chemtrails. Okrem bária, stroncia a lítia majú vraj obsahovať aj takzvaný chytrý prach. V kontexte platov politikov Frankovská upozornila aj na čerstvé zavádzajúce porovnanie platu premiéra Roberta Fica a primátora Bratislavy Matúša Valla. „Šíril sa najskôr textový príspevok, podľa ktorého Matúš Vallo podľa majetkového priznania za rok 2024 zarobil približne 95-tisíc eur, zatiaľ čo Robert Fico zarobil približne 66-tisíc eur. Tieto dve informácie samy osebe sú pravdivé,“ vysvetlila. Podľa nej však išlo o neúplné porovnanie. Pri príjme Roberta Fica totiž neboli započítané paušálne náhrady, ktoré v tom roku tvorili ďalších približne 67-tisíc eur ako príjem z verejnej funkcie, pričom navyše nejde o zdanený príjem. Aj takto podľa Frankovskej vznikajú virálne tvrdenia, ktoré síce pracujú s pravdivými údajmi, no vynechávajú dôležitý kontext. V druhej časti podcastu Katarína Staroňová z Ústavu verejnej politiky vysvetľovala, že platy starostov a primátorov sú pomerne striktne regulované. Prípadné navýšenie, ktoré schvaľuje zastupiteľstvo, pritom musí byť transparentne komunikované. V debate o konsolidácii verejných financií sa pomerne bežne opakuje tvrdenie, že Slovensko má priveľa úradníkov. Staroňová však upozorňuje, že dáta tomu nenasvedčujú. „Ak sa pozrieme na percento zamestnancov vo verejnom sektore z celkového počtu zamestnaných, OECD hovorí, že by to malo byť niekde na úrovni 18 až 21 percent, čo je aj priemer OECD. Slovensko sa v tomto priemere pohybuje, veľmi podobne sú na tom aj Česko a Maďarsko,“ uviedla. Za väčší problém považuje spôsob, akým sa na Slovensku nakladá s úradníckymi pozíciami po výmene vlády alebo ministra. Vlády podľa nej majú tendenciu meniť úradníkov vo veľkom, hoci legitímny spôsob personálnych zmien v štátnej službe má byť služobné hodnotenie. „Slovensko tak nefunguje, sme najpatronážnejšou krajinou v EÚ, čo znamená, že sa vymieňajú ľudia nezákonným spôsobom. Ja vyhodím ľudí len z toho dôvodu, že mám pocit, že nebudú voči mne lojálni – a musím zdôrazniť, že je to väčšinou pocit,“ povedala Staroňová. Dodala, že na Slovensku sa úradníci vyhadzujú nielen po zmene vlády, ale, bohužiaľ, aj po zmene ministra. Podľa nej je to výrazne v neprospech fungovania štátu ako takého. Po roku 2023 sa podľa nej fluktuácia ešte zintenzívnila. „Máme rezorty, kde je takmer stopercentná výmena na najvyšších riadiacich pozíciách. To, čo je oproti iným vládam iné, je, že každá vláda vymieňala ľudí, čo je nezdravé a je to najhoršie zo všetkých krajín v EÚ, ale táto vláda vymieňa oveľa viac. Máme rezorty, kde dochádza k vyše stopercentným výmenám, to znamená, že začínajú vymieňať aj vlastných úradníkov,“ uviedla Staroňová. Podľa nej tak nejde len o problém tradičnej výmeny ľudí po voľbách, ale o ešte hlbšiu nestabilitu, ktorá oslabuje kontinuitu riadenia štátu aj dôveru v profesionálnu štátnu službu.
