Prečo musíme zvestovať evanjelium – 19. november
„Dobročinný človek bude bohato nasýtený, kto občerství, bude občerstvený.“ (Pr 11:25) Ukážte mi zbor, do ktorého neprichádzajú noví veriaci, a ja vám ukážem zbor, ktorý stagnuje. Noví veriaci pomáhajú starším veriacim udržať sa duchovne na nohách. Noví veriaci sú životnou silou zboru. Veľké poslanie nezahŕňa len vychádzanie a kázanie evanjelia. Zahŕňa aj získavanie učeníkov zo všetkých národov (pozri Mt 28:19-20). To znamená, že sa podľa svojich možností snažíme viesť ľudí ku Kristovi a pomáhať im duchovne rásť. Noví veriaci sa vás budú pýtať na veci, na ktoré ste zabudli. Budú vás motivovať k štúdiu Biblie ako nikdy predtým. A, samozrejme, noví veriaci potrebujú starších veriacich, aby ich krotili, udržiavali pri sile a pomáhali im rozvíjať dobré základy vo viere. Zistil som, že keď sa rozdávam druhým, Boh ma obnovuje. Keď myslíš na niekoho iného, keď sa s ním delíš o Božie slovo a povzbudzuješ ho, zistíš, že Boh pritom občerstvuje aj teba. Cirkev v prvom storočí to pochopila. Bola to evanjelizačná cirkev. Keď ľudia sledovali, ako sa títo veriaci učia, starajú, uctievajú a modlia, priťahovalo ich to. Biblia hovorí, že „Pán pridával na každý deň tých, ktorí boli zachránení“ (Sk 2:47). A pomáhali mladým kresťanom rásť vo viere. V prvotnej cirkvi prebiehala neustála evanjelizácia a nikto sa za ňu neospravedlňoval. Je to príklad cirkvi, ktorá obrátila vtedajší svet hore nohami. Napriek tomu sa mi zdá, že v dnešnej dobe svet obracia hore nohami cirkev. Zdá sa mi, že svet na nás vplýva viac ako my na svet, pretože sa hanbíme za to, že sme cirkev. Buďme bez ospravedlnenia tým, čím sme: vďační, že nás Boh povolal, aby sme boli súčasťou cirkvi.