Marián Varga ´75 - Príbeh hudby RTVS

Album Labutie piesne vznikol neplánovane, po obrovskom úspechu takmer pôvodnej zostavy Collegia musica a Prúdov na troch koncertoch prehliadky najúspešnejších českých a slovenských skupín zo 60. rokov Comeback II., ktoré sa uskutočnili začiatkom roka 1992 v pražskej Lucerne, v brniaskom Ronde a na bratislavských Pasienkoch. Svojou jasavou energiou odkazovali na prvé dva ročníky pražského beatového festivalu z rokov 1967 a 1968. Ukázalo sa, že čas i potreba urobiť opäť niečo spolu dozreli. Tentoraz sa do tvorby skladieb okrem Vargu a Hammela zapojili aj Radim Hladík a Cyril Zeleňák, a aj preto možno Labutie piesne svojím spôsobom chápať ako ozvenu ich spoločných platní.

Sila osobností, povahové rozdiely a odlišné hudobné cítenie síce kedysi zapríčinili rozchod Vargu s Hammelom a Prúdmi, nemohli však zabrániť ich tvorivému spojeniu na iných projektoch. Po Zelenej pošte, albume Na II. programe sna... dozrel čas na ďalšiu ich autorskú spoluprácu a v roku 1989 vychádza album Všetko je inak.

Po vydaní Divergencií sa Marián Varga odhodlal k ďalšiemu radikálnemu zvratu vo svojom umeleckom vývine, pričom definitívne rezignoval na dobre zabehnutú kariéru rockového hudobníka, na osvedčený koncept, ktorý mu priniesol uznanie a slávu a začal vystupovať úplne sám, obklopený elektronikou, ktorou nahradil bývalých spoluhráčov. Produktom tejto jeho premeny bol inštrumentálny album Stále tie dni, ktorý je považovaný za skrytý vrchol Vargovej tvorby.

Pre nezainteresovaných poslucháčov bude asi veľkým prekvapením Vargova symfonická skladba Musica concertante, ktorá zapĺňa C stranu dvojalbumu Divergencie. Marián Varga sa od začiatku svojho pôsobenia intenzívne zaoberal tzv. vážnou hudbou - z tejto sféry vlastne vyšiel - a vyvrcholením jeho dovtedajšej skladateľskej činnosti v tejto oblasti bol päťčasťový neoklasicistický koncert pre orchester, v tomto prípade pre Symfonický orchester Československého rozhlasu, ktorý dirigoval T. Koutník.

Po dvojročnej odmlke natočil Marián Varga v roku 1981 dvojalbum Divergencie, ktorý sa svojím názvom i štruktúrou hlásil ku kultovému albumu Konvergencie. Marián sa tu aj so svojimi spoluhráčmi opäť na každej zo štyroch strán predstavuje v inej polohe – ako jazzrockový improvizátor, ako autor komornej suity či viacčasťovej symfonickej kompozície, aj ako rockový pesničkár. Albumom Divergencie, na ktorom aspoň symbolicky oživil značku Collegium musicum, uzavrel jedno mimoriadne tvorivé obdobie a zároveň ním naznačil svoje budúce smerovanie.

12. časť / Hoci album On a ona z roku 1979 vyšiel pod hlavičkou Collegia musica, v skutočnosti išlo o platňu Pavla Hammela, Mariána Vargu a hostí. S výnimkou jedinej inštrumentálnej kompozície obsahuje totiž pesničky, ktoré by pokojne mohli byť súčasťou Cyrana z predmestia. Vznikli na texty Borisa Filana a ich interpretmi sú Pavol Hammel, Ľudovít Nosko a Marika Gombitová.