Klímapodcast SME.sk

Vypočujte si epizódu, ktorou končíme tretiu sériu Klímapodcastu. Budete v nej počuť troch hostí, ktorí hovoria o svojich aktuálnych pocitoch zo stavu klímy, ale aj tom, ako vidia budúcnosť a čo má podľa nich zmysel robiť, aby sme odvrátili negatívne dopady toho, ako človek zmenil planétu, na ktorej žije.

Lucia Szabová zo Znepokojených matiek hovorí, prečo sa jej s témou klíma aktuálne spája očakávanie a zvedavosť, zástupca šéfredaktorky denníka SME a klimatický aktivista Jakub Filo hovorí o odhodlaní a publicista Martin Milan Šimečka o pocite úzkosti, ktorý je uňho väčší ako to, že bude vojna či zanikne demokracia.

"Vždy sa je na koho vyhovoriť, povedať, kto iný to má ako robiť, prečo sa to nedá a prečo máme zviazané ruky. Ale nikto iný ako my všetci dokopy to neurobíme. Keď chcem niečo dosiahnuť, pozriem sa na toho, kto to vie najlepšie zmeniť, a to sú tí, ktorí držia v rukách moc nad našimi zákonmi, nad nastavením spoločnosti. Ak necítia tlak, je hrozné to počuť: že politici budú robiť iba veci, pri ktorých budú cítiť tlak verejnosti," odpovedá Lucia Szabová na otázku, ako von z kruhu, kedy politici sa vyhovárajú na voličov, ktorí nerobia tlak, biznis na neuvedomelých spotrebiteľov a občania na pasívnych politikov. Ako z toho teda von? Aj to riešime v podcaste.

Jakub Filo pre vás v stručných bodoch zhrnul, ako byť aktívny. Prvým bodom je podľa neho to, že ľudia by sa mali prestať hanbiť. "Každý z nás žije nejaký život, niekto musí jazdiť autom, niekto je mäso, väčšina ľudí si kupuje pravidelne nové šaty, ale to nám nemôže brániť riešiť klimatickú zmenu. Nie je dôvod mať strach a obavu z toho, že ja som nejaký a budem riešiť zmenu klímy," vysvetľuje svoj prvý bod Kubo. Jeho rád je spolu päť a všetky nám vedia veľmi pomôcť.

S hosťami hovoríme aj o tom, ako sa musíme sústrediť na systém. O tom, prečo sa toho ľudia boja, a vidia zelenú diktatúru, vzdanie sa časti slobôd či stratu celého pokroku a komfortu.

"Demokracia je pomalá, vždy bola pomalá, takže akúkoľvek zmenu sa snaží presadiť, tak ju musí viac či menej presadiť s vôľou väčšiny. No, a v tomto prípade je to problém. Cestu vidím jedine v zmene systému, ale v rámci demokratického systému. Zelená diktatúra neprichádza do úvahy, ľudia to nebudú chcieť.

No kto bude ten diktátor, zelení aktivisti? To si neviem predstaviť. Takže cestou je len demokraticáa zmena, čo bude trvať dlho a preto som skeptický, či to politicky stihneme. Ale to neznamená, že sa o to nemáme snažiť," hovorí publicistika Martin Milan Šimečka.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

Slovenská softvérová firma ESET ide stavať vlastné sídlo. Tridsať rokov po fungovaní v prenajatých priestoroch hovoria okrem nového centra inovácií, vedy a techniky, vybudovaného campusovým štýlom, aj o environmentálnom dizajne a uhlíkovo neutrálnej prevádzke. A spojili sa so štúdiom BIG dánskeho architekta Bjarke Ingelsa, ktorý po celom svete razí svoj koncept hedonistickej udržateľnosti.

Pod tú sa podpisujú aj hostia Klímapodcastu, prevádzkový riaditeľ ESETu Pavel Luka a architekt Peter Moravčík, ktorý sa o projekt ESET Campusu stará ako jeho projektový manažér.

Čo je hedonostická udržateľnost? Prečo chce ESET svoj vlastný campus, prečo bude v areáli bývalej vojenskej nemocnice na Patrónke a ako sa menil v čase ich názor na to, aká ma byť jeho konečná podoba? Prečo vidia aj počas pandémie korony zmysel v tom, že idú budovať kancelárske priestory a navyše s ambíciou uhlíkovej neutrality?

Ako bude ESET bývalú nemocnicu búrať, aké materiály bude používať pri výstavbe campusu a prečo a ako bude vyzerať jeho prevádzka? Čo okrem slnečnej strechy, vlakovej zastávky Železná studnička a pestovania vlastnej zeleniny zamestnancami ešte plánujú?

Ktorý z troch aspektov - ekonomický, ekologický a sociálny, ktoré projekt spájajú, je najväčšia výzva? Na všetky tieto otázky Kataríny Kozinkovej odpovedajú jej hostia.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

"Vidíme, že spoločnosť v každodennom živote nie je spokojná. Je dôležité povedať, že sme sa na tú otázku pýtali pred tým, než sme sa akokoľvek zmienili o zmene klímy. Takže táto otázka nie je vôbec nijako kontaminovaná témou zmeny klímy. Životný štýl je spojený so stresom, frustráciou, únavou, vyčerpaním. Ukazuje sa, že toto je dokonca väčšia téma, ako by sa mohlo zdať," hovorí environmentálny psychológ Jan Krajhanzl.

Považujú Česi a Češky zmenu klímy za dôležitú? Veria vedcom? Z čoho majú obavy? Ako sa pozerajú do budúcnosti? Vidia aj nejaké prínosy, ktoré môže adaptácia na zmenu klímy Česku priniesť? Ako sú ochotní meniť svoje správanie? Ako na nich hovoriť, aby o zmene klímy počúvali?

"Nie sme v pozícii, aby sme politikom mohli vystavovať vysvedčenie, ale koniec koncov, vystavili im ho respondenti a respondentky z nášho výskumu. My sme sa ich priamo pýtali na konkrétne inštitúcie, či sa majú zaoberať ochranou klímy viac alebo menej. A všade: vláda, médiá, školy, vedci, všade česká verejnosť s vysokým percentom odpovedala, že sa majú ochranou klímy zaoberať viac," dodáva Krajhanzl.

"Výsledky ukazujú, že tu chýbajú známe, dôveryhodné a rešpektované osobnosti, ktoré by s českými divákmi, poslucháčmi a čitateľmi hovorili o ochrane klímy spôsobom, ktorý je im blízky," hovorí sociológ Tomáš Chabada.

Krajhanzl a Chabada pracujú na Masarykovej univerzite v Brne a obaja sú členmi českosloveského tímu vedcov a vedkýň, ktorý v Českej republike realizoval veľký prieskum verejnej mienky o zmene klímy. Vo ôsmej epizóde tretej série Klímapodcastu odpovedajú na otázky Kataríny Kozinkovej. Okrem iných aj na tú, prečo by výsledky českého prieskumu mohli zaujímať aj Slovákov a Slovenky.

Tím Jana Krajhanzla a Tomáša Chabadu teraz pracuje na zrkadlovom prieskume, ktorý realizujú na Slovensku. Hotový by mohol byť pred koncom leta.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

Svrčky je denne, Elon Musk je podľa neho vizionár a je viac klíma pesimista ako klíma optimista. V Thajsku spoluvlastní jednu z najväčších fariem na chov svrčkov na svete a v Európe predáva svrčkový proteín.

Jeho snom je raz vyrobiť chutný svrčkový burger a dosiahnuť, aby proteín jeho firmy bol lacnejší ako ten kurací. Hosťom siedmeho dielu Klímapodcastu je Radek Hušek, spolumajiteľ českého startupu Sens.

"Nie sme príklad firmy, že by sme sa plazili džungľou a napadol nám veľký nápad. Hovorím, že sme science-based mission-driven firma, čo sú kľúčové slová, ktoré mám rád. Zmysel je v tom, že vychádzame z vedeckého základu.

Dostal sa k nám vedecký report, kde bolo, že už desaťročia vedci hovoria, že hmyz je zdrojom bielkovín, ktorý je veľmi výživný, možno až najvýživnejší. A zároveň to má minimálny dopad na planétu," odpovedá Hušek na otázku, ako a prečo firma vznikla.

Farma je teraz desaťkrát väčšia ako firma potrebuje. Ako začínali, ako sa im darí a aké sú ich ciele do budúcnosti? Aké produkty predávajú už teraz a ako sa im v tom darí? Ako chutí svrček a trpí, keď ho zabíjajú?

Ako vyzerá prevádzka farmy v Thajsku, čo robia s odpadom a ako je takéto podnikanie náročné na jednotlivé vstupy? Majú svrčky nejaké choroby, čím ich kŕmia a ako sa im žije vo veľkej hale s klimatizáciou? Čo obsahuje svrčková múka? A ako sa Sensu darí v misii nahradiť iné druhy mäsa a ako oni sami rozmýšľajú nad zmenou klímy?

Na všetky tieto otázky Kataríny Kozinkovej odpovedá Radek Hušek.

Celý tím Klímapodcastu SME sa na vás teší s ďalšími epizódami v roku 2022.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

Boris Bajer je odborník na výživu. Vyštudoval všeobecné lekárstvo, je fyziológ aj patofyzilóg. Možno vás takýto hosť v Klímapodcaste prekvapí, ale to, čo jeme, s klímou veľmi súvisí.

Prejdeme vegetariánstvo aj vegánstvo, kedy s nimi začať a na čo si dať pozor, aby boli zdravé. Rozprávame sa o tom, ako vyhadzovať čo najmenej jedla a či sú mrazené potraviny nezdravé, alebo je to mýtus. A či aj u nás platí, že obezita je skôr problémom chudobných ľudí a ak áno, ako sa dá jesť zdravo aj za málo peňazí.

Preberáme lokálne potraviny aj slovenské superpotraviny, aj to, ktoré bio sa oplatí kupovať naozaj bio a ako sa zbaviť postrekov, ktoré sú na ovocí či zelenine.

Čo robiť, keď máte chuť na sladkosti, ale chcete zdravšiu alternatívu ako napolitánky z obchodu?

Čo spôsobuje nadmerné jedenie mäsa?

A samozrejme sme nemohli obísť ani jedlo budúcosti. Bude to hmyz, riasy alebo umelé mäso? Alebo všetko, čo je dobré a máme to jesť, nám už dala príroda?

Na boj s klimatickou zmenou budeme musieť byť fit aj psychicky. Ako jedlo vplýva na našu odolnosť a náladu a čo jesť, aby sme si v tomto smere pomohli?

Na všetky tieto otázky odpovedá Kataríne Kozinkovej v šiestej epizóde tretej série Klímapodcastu denníka SME jej hosť Boris Bajer.

Celý tím Klímapodcastu SME sa na vás teší s ďalšími epizódami v roku 2022.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

Tento diel by chcel byť tak trochu vianočným špeciálom, preto sa v ňom rozprávame aj o darčekoch. Tiež je to ale posledný Klímapodcast tohto roka a preto hodnotíme rok 2021, aký ho mali urbanistka Milota Sidorová a moderátor Viktor Vincze.

Milota hovorí o svojom sťahovaní sa a o tom, aký má vzťah k veciam. Viktor o svojom lietaní a o tom, ako bol mesiac vegetariánom.

Hovoríme aj o parkovacej politike v Bratislave, ale aj iných politikách, o aktivizme, o živote v meste aj na dedine, aj o tom, ako komunikovať, čo je v téme zmeny klímy naozaj dôležité.

A rozprávame sa aj o vonkajšom a vnútornom šťastí. Aké je ktoré, vysvetľuje Milota, ktorá vám tiež povie, v akom jazyku takto šťastie rozlišujú a čo ju na tom fascinuje.

Pôvodne to mal byť sviatočnejší podcast, bez množstva varovných dát a ťaživých faktov, čo sa podarilo. Zároveň z neho ale hostia Kataríny Kozinkovej urobili aj mimoriadne zaujímavé a úprimné rozprávanie nielen o svojej práci, ale aj o sebe samých, a tak v ňom nájdete aj mnoho inšpirácie pre svoj vlastný život, ak chcete byť ohľaduplný voči svetu okolo nás.

Celý tím Klímapodcastu SME sa na vás teší s ďalšími epizódami v roku 2022.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.