vzťahy by maja Maja Kubišová

Rodíme sa ako závislé tvory a žitím sa stávame nezávislými. Nie vždy a u každého však tento proces prebehne, ako má. Je teda závislosť len patológiou, alebo aj bežnou súčasťou našich životov? A čo láska? To je čistá sloboda, či aj tá je závislosťou nejako poznačená? A čo vlastne tá závislosť je? Existuje iba látková, či aj nejaká iná? O týchto a mnohých ďalších otázkach, ktoré sa nám v spojitosti s témou závislosti vynárali, som debatovala s terapeutkou Ľubicou Hornáčkovou. Ľubica sa vo svojej praxi zaoberá prevažne látkovými závislosťami a ja skôr tými, ktoré existujú vo vzťahoch. V rozhovore sme hľadali súvislosti a prepojenia medzi nimi.

Celý náš život môže byť smerovaním k stále väčšej nezávislosti, tak táto téma je večná…

Trocha sme si tak človečensky zafilozofovali o témach, ktoré pravdepodobne skôr či neskôr napadnú každému z vás. V debate sa nám vynárali napríklad aj takéto otázky:

Stačí pre život viesť len taký obyčajný život? Je dobrý život cieľ? A čo je vlastne ten dobrý život? Čo je zmysel? A čo má vlastne zmysel? Je život len cesta hľadania zmyslu? Alebo ak ten zmysel nemáme, tak tu ten čas márnime? Hm. A láska? Čo je vlastne láska a čo zamilovanosť? Je medzitým nejaký rozdiel? Ako to vidíš ty? A ako to vnímame zas my?

Takýmito cestičkami otázok a hľadaní odpovedí sme sa prechádzali po našich vnútorných svetoch s mojou hostkou Henrietou Paholíkovou, ktorá bola nositeľkou tejto pre mňa zaujímavej témy. Heňa je človek, s ktorým sa dá fajne človečiť. Koniec koncov, môžete si to overiť, keď si podcast vypočujete.

Okrídlená psychologická veta znie, že zmena sa deje cez bolesť. A áno, ok, je to tak. Za motívy k zmene, ktoré sa oplatí nasledovať, sa vo všeobecnosti považujú hodnoty ako sloboda, úprimnosť, otvorenosť, čestnosť, pravdivosť. Ani toto nespochybňujem! Vraj sa ráta, ak ustávaš, vydržíš nepohodlie, a tak fixneš zmenu. S tým tiež vôbec nie som v rozpore. Rada by som však dodala, že pokoj, krása, súlad a harmónia sú tiež mocné účinné faktory povzbudzujúce zmenu. Nemusíš žiť takmer asketickým životom, aby si k zrelosti kráčal. Aj keď, čím viac si so sebou v kontakte, tým menej potrebuješ od iných, od sveta. Môžeš však chcieť, aj keď nepotrebuješ. Chcieť len tak pre radosť. Zo života je možné sa len tak „bohapusto“ tešiť. Žiť radosť, krásu, súlad, lásku. Aj o tomto sme sa s abstraktnou maliarkou a arteterapeutkou Evou Tikovou bavili v tomto podcaste…

„Čo to bude? Chlapček alebo dievčatko?“ pýtavajú sa ľudia. Hm. Obyčajne tento small talk pokračuje vetou: „To je jedno, hlavne, aby bolo zdravé.“

A tak celý čas, než sa ten malý tvor dostaví, dúfame, že to tak skutočne bude, že naše dieťa zdravé bude. Lenže nie je to pravidlo a niekedy sa, bohužiaľ, stane, že sa narodí dieťa, ktoré nezodpovedá bežným štandardom normality. Hm, je to šok, aj keď informáciu vyplývajúcu z tejto ľudskej skúsenosti všetci máme. Nechceme to však na tom ultrazvuku počuť a keď nám prinesú bábätko, chceme, aby ho priniesli s úsmevom ako pekný darček od prírody.

Čo sa deje v prežívaní ľudí, ktorých sa tento ideálny scenár netýka? Ako sa toto dá vôbec prežiť, a hlavne: ako s tým ďalej žiť? Život píše vlastné scenáre a výhodou je dokázať ho prijať a vedieť žiť realitu takú, aká je v rámci scenára možná.

Kúsok z toho, ako sa to darí či nedarí žiť Kristíne, čo všetko to sprevádza, ako sa s tým borí a z čoho sa vie potešiť ona, sa dopočujete v týchto päťdesiatich minútach.

Možno máš aj ty v niečom podobný príbeh a dobre ti padne toto zdieľanie…